Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Waitress- Prolog

Svetlá. Hudba. Panák za panákom. Tanec. Cigarety...

Matne som si spomínala na včerajší večer. Neviem čo sa včera presne stalo. Tancovala som. Spievala som. Skákala som. Pila som. Fajčila som???

Keď som otvorila oči ležala som na posteli v malej známej miestnosti. Príšerne ma bolela hlava. Nevnímala som čo sa okolo mňa deje. Nevnímala som svet okolo seba. "Paráda!" pomyslela som si keď som sa ani nevládala postaviť z postele. Nejako som sa však posadila, pretrela oči a zbadala obrovský výbuch v mojej izbe. Chvíľu som sa len tak obzerala po veľkom neporiadku v mojej izbe. Ľahla som si naspäť do postele a plánovala som tam ostať zvyšok dňa. No môj žalúdok protestoval. Začalo mi v ňom vyhrávať. Bola som strašne hladná. Postavila som sa na nohy a snažila som sa spraviť pár krokov. Na moje prekvapenie som to zvládla celkom dobre. Prešla som teda z mojej izby do kuchyne, kde už za barovým pultom sedela moja spolubývajúca a zároveň moja najlepšia kamarátka Tracy.  

"Ale, ale. Princeznička sa nám konečne prebudila" privítala ma tým svojím prenikavým hlasom. Ja som ju poriadne ani nevnímala. S bolesťami hlavy som si k nej prisadla a mlčky som si naliala kávu

"Je ti zle Abby?" dosť opatrne sa ma spýtala. "Myslíš???" ironicky som sa na ňu pozrela a ona sa radšej stiahla. Nemala som náladu na vykecávanie s ňou, no jedna vec má vážne zaujímala. "Tracy? Čo sa vlastne včera v noci stalo???"

"Ty si z toho večera nič nepamätáš?"

"Nie!"

"Aha...takže ani nevieš o Johnovi?" prekvapila ma svojou otázkou. "Kto je John?" spýtala som sa jej a odhrýzla som si z muffinu, ktorý Tracy nachystala ako raňajky. "John je môj nový frajer!" postavila sa zo stoličky a začala sa radovať.

"Čože?" skríkla som a vypľula som cely kus muffinu, ktorý som si odhrýzla na zem. "Nevyšiluj, dobre? Sme ako dve spriaznené duše!" začala sa tam pri mne rozplývať. "Ako to môžeš povedať? Veď sa s ním vôbec nepoznáš!" začala som jej nadávať za to aká je nezodpovedná.

To je celá Tracy. Do niekoho sa bezhlavo zamiluje a potom z toho nič nebude a ona len trpí. Na moju nepríjemnú, ale pravdivú poznámku mala vymyslenú výbornú odpoveď "Ty máš čo hovoriť dievča. Ja nie som tá čo balila, každého chalana, ktorého včera videla!" hodila utierku na zem a urazene odkráčala do izby. "Tak toto som určite neurobila. Poznám sa a až tak mimo som byť nemohla!" stihla som ešte za ňou zakričať. " Tak to by som si nebola taká istá....A mimochodom za pol hodinu máš byť v reštaurácii!"

Do riti. Fakt. Je pol ôsmej a o ôsmej tam už mám byť. Rýchlosťou blesku som vyšla z kuchyne do kúpelky. Už som aj prestala vnímať aj bolesti hlavy, ktoré som mala a išla som sa trošku upraviť aby som vyzerala ako človek. Keď som sa však pozrela do zrkadla mala som pocit, že to bude veľmi ťažké. Rozcuchané vlasy. Kruhy pod očami a bledá tvár. Povzdychla som si nad tým aká robota ma čaká. Umyla som si tvár a pokryla som ju jemným make-upom. Na očí som si dala len špirálu a jemne očne tiene. Nechcela som to moc preháňať, pretože som nemala moc času. Vlasy som si nechcela moc vyčesávať tak som si ich dala len do obyčajného drdolu. V izbe som sa rýchlo obliekla. Modré rifle a nejaké obyčajné jednofarebné tričko to istia. Schmatla som rýchlo kabelku a naposledy ešte pozdravila Tracy a vyrazila do roboty.

Mimochodom moje meno je Abbygail. Neznáša, svoje meno, no som rada, že mi všetci kamaráti a aj rodina hovorí Abby. Až na mamu.   Mám 19 rokov ale o tri mesiace budem oslavovať moje 20-te narodeniny. Bývam v Londýne už asi od 16-tich keď som tu chodila do školy a žila na internáte. Po skončení školy som nemala inú možnosť ako sa vrátiť naspäť domov. No Londýn ma niečím strašne lákal a nechcela som to tu opustiť. Tak som si našla v Londýne byt spolu s mojou kamarátkou so školy Tracy a tak skromne si tu bývame. Sme veľmi dobré kamarátky a veľmi dobre si rozumieme a máme spoločné záľuby. Ja pracujem v jednej z luxusnejších reštaurácií v centre Londýna.

Zarábam tu celkom dobre, takže mám peniaze na nájom a ešte na nejaké moje veci. Nemusím žiadať rodičov o nejaké peniaze. Nikdy som to nechcela robiť a som rada, že ani nemusím. No moja povaha je dosť zvláštna. Som veľmi tvrdohlavá a stojím si za tým čo chcem. No na druhú stranu sa snažím byť aj strašne zodpovedná a milujem, keď mám všetko na poriadku. Milujem nakupovanie a všetko spojené s módou. Snažím sa zdravo stravovať a dbať na moju postavu, tak sa snažím jesť najmä zeleninu. Mnohí mi hovoria že by som s mojou postavou mohla isť robiť modelku, no pri tomto komplimente sa vždy len pousmejem. Mám dlhé, husté rovné vlasy. Je to vlastne to jediné na čo som na svojom tele hrdá.   Mám tiež gaštanovo-hnedé oči.

Priateľa nemám a ani nemám záujem si niekoho hľadať. Chcem si ešte užívať ešte slobody. A preto ma aj Tracynina poznám o tom že som včera každého balila aj trochu prekvapila a nechcela som jej veriť. No čo, som skoro 20-ročné bláznivé slobodné dievča, ktoré sa drží hesla:

"Kto nič neskúsi, nič nezažije" a tak som otvorená mnohým novým veciam.