Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Chapter 26.

*Abby*

Keď som ju tam videla skoro som ošedivela. Najskôr som nevedela že je to ona. Ale, keď prišla bližšie k nám boli mi to jasné. Čo tu preboha robí? Mala som z nej stále ešte trochu strach.

Keď si ju všimol aj Louis zamrzol rovnako ako ja.

"Povedzte mi, že to je zlý sen!" pošepkal a pokrútil hlavou. Stihol si ma úplne k sebe, ruku si položil na môj pás ako keby chcel naznačiť, že som len jeho. A to ma upokojovalo.

"Môžeš mi vysvetliť čo tu robíš Eleanor?" spýtal sa jej.

"Prišla som na Harryho oslavu. Bola som pozvaná!" uškrnula sa a pozrela na mňa. "Ahoj Abbygail. Dlho som ťa nevidela a myslela som, že už ťa ani neuvidím!" zasmiala sa na vlastnom vtipe, ktorý mal byť vtipný no ostatný boli ticho.

"Eleanor, nepovedal som ti snáď jasne, že už s tebou nechcem nič mať. nechaj nás na pokoji!" povedal podráždene Louis a pozrel na ňu.

"A kto povedal, že vám chcem ísť robiť zle?"

"Tak na čo si sem prišla?"

"Už som ti to povedala Louis. Idem na Harryho oslavu, ako jeho kamarátka vás dvoch si nebudem všímať! Ver mi!" milo sa na Louisa usmiala a jeho zovretie ustúpilo.

"To myslíš vážne?" neveriacky som sa jej spýtala a odtiahla som sa od Louisa. Eleanor sa na mňa usmiala a podišla ku mne. "No jasné Abby. Už ma to prešlo! Kamošky?" natiahla ku mne ruku. Nevedela som čo mám robiť, pretože som to nečakala. Pozrela som na Louisa, ktorý len pokrčil plecami a tiež nevedel čo sa El stalo, že by tak rýchlo zmenila názor. Ale ja som sa nechcela hádať.

"Kamarátky nikdy nebudeme ale nechcem sa hádať!" vydýchla som a natiahla som ku nej ruku a chcela som si ju s ňou podať. Ona sa ale zvrtla a objala ma. Nečakala som to a nevedela som ani čo mam robiť.

"Nikdy nebudeme v pohode!" pošepkala mi do ucha, "Ešte uvidíš, čo ja dokážem! Louis bude môj" odtiahla sa odo mňa a tvárila sa ako keby sa nič nestalo. Ja som tam zostala stáť ako zamrznutá. Mojim telom prešiel chlad a celá som sa začala triasť. Chcelo sa mi plakať, zdrhnúť alebo sa niekam skryť. Eleanor ešte na mňa žmurkla, drzo sa usmiala a odišla do vnútra baru. Louis a na mňa spokojne usmial.

"Vidíš! Už všetko bude v pohode!" nadšene sa na mňa vrhol a dal mi pusu.

"Áno, áno.. jasno veď.." začala som koktať a nevedela som čo povedať.

"Si v pohode?"

"Som!"

Zvyšok večera prebiehal celkom v pohode. Louis bol strašne aktívny a chcel ma každému predstaviť. Každý ma objímal, podával mi ruku a usmieval sa a každý sa chcel so mnou rozprávať o mojom živote, ako sme sa zoznámili a bla, bla, bla...

Mala som už toho dosť! Na začiatku to bolo v pohode ale potom ma to už prestalo baviť. V hlave mi ale stále vírili myšlienky o Eleanor. Bála som sa jej. Bála som sa jej už predtým, bojím sa jej teraz a budem sa jej báť aj teraz. Aj keď bola odo mňa mladšia ale bola omnoho protivnejšia ako som ja.

Keď sme so všetkými zo skupiny sedeli za stolom ospravedlnila som sa a išla som na WC. Potrebovala som na chvíľu vypnúť. Pozrela som sa do zrkadla a povzdychla som si. Chcela som ísť domov. Tam mi bude v tejto chvíli najlepšie. Pustila som prúd studenej vody a umyla som si ruky. Bola som tu sama. Chcelo sa mi strašne plakať lebo celý tento večer som sa necítila príjemne. Nikto kto sa so mnou zoznamoval to nemyslel úprimne. Všetky tie pohľady, úsmevy, reči boli len hrané. A kto ešte aj tá Eleanor. Po líci mi stokla jedna slza.

"Abby?" ozval sa za mnou a hlas a ja som sa strhla a otočila som sa.

"Niall, čo tu robíš?" nechápavo som sa spýtala a utrela som si slzy.

"Musím ti niečo povedať.." pristúpil ku mne bližšia a oprel sa rukou o umývadlo.

"Myslím, že je teraz na to nie je vhodná príležitosť. Tu na záchodoch. Porozprávame sa neskôr.." chcela som sa ho zbaviť.

"Ale ja nemôžem už počkať!" chytil ma za ruky, "Keď som ťa prvý krát videl si ma niečím očarila. Bola si taká krásna, milá a zábavná. Dokonalé írske skromné dievča. Ale bola si Louisom a ja som sa s tým musel zmieriť, že budeš len moja kámoška. Myslel som si, že keď odídeš so Írska tak sa moje city k tebe zmenia Abby. Zamiloval som sa do teba...Tak moc!" vydýchol a mne padla sánka. Nechápavo som sa na neho pozrela a zas mojim telom prešiel chlad. Nevedela som čo mu mám na to povedať tak pokračoval: "Ja som si to chcel nechať pre seba ale nevydržal som to. Musel som ti to povedať aby som vedel na čom som. Viem, že ma teraz asi odmietneš ale strávil by som celý život tým, že by som si pokladal otázku čo by sa stalo keby som sa ťa to spýtal."

Pozerala som sa na neho s otvorenou pusou a ani raz som nežmurkla. Milujem Louisa, prečo mi to robí? Akoto, že ma môže milovať? To snáď nie je pravda, je to kamarát!

Hlavou mi vírili všetky tieto myšlienky pokiaľ som si nevšimla ako ma Niall chytil za ruku a začal sa ku mne približovať. Pozorovala som jeho modré oči a jeho pohľad ako sa díva na moje pery. To Nie!

Priblížil sa ku mne a svoje pery obtrel o tie moje. Začal ma nežne bozkávať a ja som sa tomu nebránila. Prečo sa to mu nebránim??? Nemilujem ho. Milujem Louiho. Prečo by to robí?

"Niall dosť!" odskočila som od neho. "Toto predsa nemôžeme robiť. Ja mám Louisa. Milujem jeho. ty si môj kamarát!"

"Abby, ale ja..." chcel niečo povedať ale niekto vyšiel z jedných dvier z kabínok. Pozrela som sa bližšie kto to je a ....Eleanor???

"Toto bude krásna fotka na titulkoch časopisoch. A ešte krásne sa bude vynímať v esemeske na Louiho mobile.

Pozrela som na Nialla, potom na Eleanor potom zase na Nialla a potom zase na ňu. Ona mala na tvári škodoradostný výraz a v rukách držala mobil s fotkou kde mi dal Niall pusu. Niall sa tváril dosť nešťastne a určite trápne.

Ja som nevedela čo mám robiť. Buď som sa mohla s nimi obidvoma pohádať a spraviť tu poriadne divadlo alebo som mohla zbabelo utiecť ako to robím vždy keď sa vyskytne nejaký problém.

Volila som tu druhu možnosť. Zbabelo som sa rozbehla preč zo záchodov a celkovo z celého klubu. Nepovedala som nič Louisovi, nikomu. Chcela som byť sama a zrovnať si myšlienky v hlave. Zavolala som si taxík, ktorý ma odviezol domov.

Hneď ako som dorazila som zabuchla dvere od spálne a hodila som sa na posteľ. Začala som plakať ako malé decko. Horúce slzy mi stekali po tvári. Nevedela som čo budem robiť. Všetko je zlé. Nemá to zmysel.

Eleanor mi bude zo života robiť peklo. A Niall...

Niall ma zaskočil tým čo mi povedal. Necítila som to rovnako a ani to cítiť nebudem. A to, že mi dal pusu. Cítim sa previlo kvôli Louisovi. Ako sa budem ku nemu teraz správať. Nechcem mu klamať ale na druhu stranu mu nemôžem povedať pravdu. To, že som sa pobozkala s Niallom by ho ranilo. Alebo by ho to naštvalo.

Možno by sa bol schopný so mnou aj rozísť.

Chytila som do rúk vankúš a ponorila som do neho tvár. Všetky moje myšlienky ma ubíjali. Začala som plakať ešte viac a bola som na pokraji emocionálneho zrútenia...