Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Chapter 54.

*Abby*

Cestou ku Niallovi som neprehovorila ani slovo. Niall sedel vpredu a šoferoval a ja s Tommym vzadu.

Nemala som silu a stále som rozmýšlala nad tým čo sa stalo, čo mi Louis povedal a k čomu sa mi priznal. Bola som na neho v tej chvíli stak strašne nahnevaná a cítila som sa tak zranená, podvedená a ponížiné. Vlastne ešte stále sa tak cítim. Nikdy som si nemyslela, že by bol Louis niečoho takéhoto shopný.

Keby bol taký hlajzel a podviedol by ma aspoň s nejakou peroxidovou prsnatou štetkou, možno by som to brala inak ako keď ma skoro podviedol s ňou. S Eleanor. S tou, kôli ktorej som ho osputila. S tou, ktorá sa mi už 2 krát vyhrážala.

Zatvorila som oči a snažila sa nad tým všetkým ešte raz popremýšlať.

Možno som reagovala až moc prehnane keď som mu do tváre vykričala všetky tie slová a nadávky. Ale ublížil mi. Tak moc. A toto mu už neodpustím. Nevratim sa.

Možno som cinická, že budem malého Tommyho odháňať od vlastného otca a že mu nebudem môc poskytnuť kompletnu rodinu ale k Louisovi sa nemôžem vrátiť.

Nechcem byť len matkou jeho dieťata. On si bude užívať kade tade a ja budem zavreta doma a skákať mu okolo nôh.

Nikdy!

"Sme tu!" otočil sa do zadu Niall a nesmelo na mňa pozrel. Ja som mu venovala vďačný no zároveň smutný pohlad a vystupila som. Niall mi vytiahol zo zadu Tommyho a spoločne sme vošli do jeho bytu.

Mal to tu zariadene velmi pekne. Jednoducho, obyčajne ale utulne a krásne. Poriadne som sa okolo seba poobzerala. Toto bue pravdepodobne náš prechodný domov. teda ak nám tu Niall dovolí ostať.

"Vaše veci som vám dal do mojej izby. Tám mám velkmu postel, takže by si sa tam mala aj s Tommym zmestiť!"

"A čo ty?"

"Ja budem spať na sedačke!"

"Nie, Niall. To od teba nebudem žiadať!"

"Ale mne to nevadí Abby! Ja sa aj tak po večeroch pozerám na telku a skoro vždy zaspím na gauči a do postele si idem lahnuť až nad ránom. Takto sa aspoň nebudem musieť presuvať!" uškrnul sa.

"Ďakujem Niall!" podišla som k nemu a objala. "Ďakujem, že tu môžeme na chvílku ostať. A prepáč mi za to, že som sa s tebou za tých posledných dní moc nerozprávala. To všetko ta tvoja pusa. Eleanor, to všetko dobre naplánovala..."

"Tá pusa, nemala nič spoločné s Eleanor! Chcel som to ja. No už som sa s tým zmieril a teraz si opäť moja dobrá irska kamarátka!" odtiahol sa odo mňa a usmial sa. "Ale teraz mi povieš, čo sa medzi vami stalo!" chytil ma za ruku a ťahala si sadnuť na sedačku.

"Nie, počkaj! Musím ísť prezliecť malého. Pomôžeš mi?" chytila som tašku do rúk a prešla do Niallovej izby. Niall bol tesne za mnou a neisol Tommyho. Položila som si ho na postel a pomaly ho celého vyzliekla a prebalila. Bol strašne zlatý. Stále sa usmieval, mrvil sa kopal rukami a nohami a pišťal.

Keď sa mi ho konečne podarilo aj v spoluprácii s Niallom obliecť, zobrali sme si ho do obývačky, kde sa s ním Niall začal hrať. Šteklil ho po tom jeho malom telíčku a jemu sa to náramne páčilo.

"Tak a teraz mi povedz, čo sa stalo..."

"Neskôr, teraz sa hraj s Tommym" snažila som sa usmiať no neviem či sa mi to podarilo.

"Ja zvladnem počúvať aj teba a dať pozor aj na Tommyho!"

"Ja neviem či to to zvlsánem povedať. Vieš, ja som sa s tým, ešte stále nevyrovnala..."

"Neboj sa Abby. Bude lepšie keď sa niekomu vyrozprávaš. Ulaví sa ti a ja ti môžem slubiť, že to nikomu nepoviem." chytil ma za ruku a prisunul sa ku mne bližšie.

"Tak fajn... keď ste boli v študiu nahrávať, Louis sa vártil neskoro večer domov. Hovoril mi, že sta tam boli až do večera, no mne sa tomu nechcelo akosi veriť..."

"Boli sme tam len do piatej. Ja som bol doma už o pol siedmej,"

"Veď práve to. Dnes mi Louis povedal, že sa chcel so mnou vážne porozprávať. Ja som si myslela, že to bude zase nejaká hovadina ako to má on vo zvyku rozprávať ale povedal mi niečo oveľa horšie" chytila som si tvár do dlaní a prehrabla som si vlasy, "On o piatej aj z toho študia išiel. Ale neprišiel hneď domov, bol ešte u niekoho iného..."

"U koho bol? Abby už hovor!" Niall začal na mňa naliehať klásť mi strašne vela otázok.

"Bol u Eleanor, chápeš? On bol u nej!" začala som kričať a z očí sa mi začali liať slzy. "Bol u nej a skoro ma s ňou podviedol. Bol s ňou v posteli. On bol s ňou a ja som bola zatial s malým Tommym doma. On si s ňou užíval a ja som ho aj taká rava doma čakala a aj s Tommym sme sa na neho tešili!" rozplakala som sa a začala strašne zvlikať. Niall ma objal a snažil sa ma utešiť.

"Abby to bude dobré. Šhhhhh, neplač prosím!" dal mi pusu do vlasov a začal ma v jeho náručí kolísať.

"nič nebude dobré. Ja už soms ním skončila. Strašne mi to ublížilo!" šepla som a nachala som sa Niallom obímať. nechcela som už viac hovoriť a Niall už ani viac odo mňa nechce počuť. Utešoval ma a snažil sa mi stále rozprávať, že všetko bude fajn a že sa to všetko vysvetlí.

No nebude to tak. Nestane sa to.

*Niall*

Abby som obímal asi 10 minut. Začal mi zvniť mobil. nechcel som to teraz zdvíhať. teraz tu bola prvoradá Abby.

"Zdvihni to, Niall!" odtiahla sa odo mňa a utrela si slzy z tváre. Vytihol som si mobil zvrecka a zapozeral som sa na dispelej. Pozrel som sa na Abby, potom znova na telefon a potom som to ukazal jej.

Pokynula mi hlavou aby som to zdvihol a tak som musel čeliť, neprijemnému telefonátu s Louisom.

"Prosím?"

"Je u teba?" hneď na mňa vybehol.

"Kto?" snažil som sa to zahrať tak, že neviem o kom hovorí...

"Niall. prestaň predsteirať, že o ničom nevieš. Odcgázala aj s Tommym s tebou a nikdy ide ako u teba byť nemôžu, takže su u teba?"

"Ano su! Ale..."

"Idem k tebe!"

"Louis, to nieje dobrý nápad! Ja som sa s ňou o tom všetko rozprával. Povedala mi to. Všetko. Nemal by si teraz chodiť. Neche ťa vidieť."

"Ale ja jej to potrebujem vysvetliť. Musí pochopiť, že som to nechcel a že milujem len ju!"

"Daj jej čas. Keď ju necháš na chvílu o tom popremýšlať možno to pochopí sama a odpusti ti..." povedal som mu no uprimne som si nemyslel, že by mu toto sama od seba Abby odpustila.

"Dobre. A ako sa má Tommy?"

"Je mu fajn. Papá, pije, kaká hrám sa s ním. Je uplne spokojný!" usmial som sa a pozrel na melého.

"To som rád. Tak mu daj prosím ťa za mňa pusu na dobru noc a povedz mu, že ho má ocko rád. A Abby prosím odkáž, že ju strašne moc milujem a že chcem byť len s ňou a že ma to strašne mrzí!"

"Odkážem..."