Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Chapter 38.

O pár týždňov neskôr...

Jedendeň tam, druhý deň tam. Dve hodiny na javisku každý večer, potom rýchly presun do hotela na letisko a znova do iného mesta, kde mal byť náš ďalší koncert.

Bolo to strašne vyčerpávajúce ale chvíle s chalanmi som si vedel vždy naplno užiť!

A Abby? S tou som si volal každý večer. Vtedy som bol najšťastnejší človek na svete. Cestoval som po svete, bol som sa mojimi najlepšími kamarátmi a navyše som sa mohol rozprávať s mojou láskou.

Bol posledný večer na našom turné po Amerike a my sme posledný večer trávili v New Yorku.

Tešil som sa strašne domov, pretože ma Abby ani raz neprišla pozrieť. Keď sme mali týždeň voľno a mala prísť do LA ale ochorela a vraj ležala doma v horúčkach. Radšej som teda nechcel aby sa jej stalo ešte niečo horšie tak som to nechal tak a prikázal jej aby sa poriadne preliečila. Pre istotu, som ku nej zavolal aj Perrie aby sa o ňu starala. Aj keď Abby frflala, bolo mi to jedno. Chcel som jej dokonca aj zavolať súkromného doktora ale to ma už úplne odpísala, tak som mal istotu iba v tom, ako sa o ňu Perrie starala.

A preto som sa už aj tešil domov. Konečne som chcel pocítiť jej sladké pery, jej teplý dych, vôňu jej vlasov a blízkosť jej tela, jej dotyky ju celú!

Cesta trvala dosť dlho, ale nie až tak dlho aby som to nemohol vydržať. Bol som nedočkavý, pretože som ju chcel znova vidieť. Rovnako ako ja boli nedočkavý aj Liam so Zaynom a Harry zase bol zvedavý na tu čiernovlásku, ktorú zbalil v jednom klube. Možno z toho bude niečo. No pri Harrym je všetko možné.

Keď sme pristáli na letisku v Londýne bolo tam veľmi veľa fanúšičiek. Snažili sme sa cez ne všetky predrať ale nedalo sa to. Niektorým sme sa popodpisovali a tým druhým sme vysvetlili, že sa ponáhľame a nemáme čas.

"Abby som doma!!!" skríkol som na plný hubu cez celý náš byt , keď som sa aj s kuframi dotrepal do chodby.

"Kde si zlatko?" prišiel som do obývačky celý vysmiaty ale ona nikde nebola. Všade bola tma, bolo aj zastreté a všetko poupratované. Kde je? Pýtal som sa sám seba. Bolo to divné. Na stole ležal biely papier, popísaný modrým perom. Sadol som si na sedačku a zobral papier do rúk. Keď som si prečítal už prvé slová listu, vedel som, že toto nezvestuje nič dobré.

Milý Louis,

nikdy som si nemyslela, že sa dostanem do takejto situácie a že budem musieť písať takýto list. Viem, že je to odo mňa zbabelé, ti to nepovedať osobne ale proste to nedokážem. Asi ti je divné, že nie som doma a že tu nemám ani žiadne moje veci. Ty si sa mal vrátiť domov a ja som ťa mala privítať s otvorenou náručou ale....... Musela som sa rozhodnúť. Celé tie dni čo si bol preč som nad tým rozmýšľala, celé noci som preplakala a nespala kvôli tomu, že som rozmýšľala a nadávala si za to, do akej situácie som ťa dostala a do akej situácie som sa dostala aj ja. Stala sa jedna také vec, ktorá mi obrátila život úplne naruby. Spôsobilo to aj to moje správanie, ktoré ti prišlo divné. Nemyslela som , že na to tak rýchlo prídeš tak som to nechala vtedy tak. Ale keby si sa vrátil z turné a ja by som tu bola, videl by si už že som iná. Že som sa zmenila. Musela som odísť.

Znova.

Nenávidím sa za to všetko čo som spravila. Za to všetko čo som spravila tebe. Ja viem, že ty si chcel pre mňa vždycky len to najlepšie a ja som sa ti nikdy za to neodvďačila a ani sa nikdy neodvďačím.

Vždy si bol pre mňa oporou, vo všetkom si mi pomohol a vždy som sa mohla na teba obrátiť s čímkoľvek.

Prežili sme toho spolu toľko veľa. Od chvíle, keď sme sa prvý krát videli v reštaurácii a ty si sa potom po nociach rozprával v parku s obyčajnou čašníčkou. Potom sa z nás stali najlepší kamaráti, kedy sme vyviedli toľko blbostí. Boli sme ako malé deti! A potom ta nečakaná pusa. Myslela som si vtedy, že ti za to vlepím facku. Neviem prečo som to tak cítila ale na začiatku som si povedala, že nikdy nechcem s tebou nič mať a vidíš, čo všetko sa stalo.