17. Kapitola

115 6 0
                                    

Ahojte, takže tuto je to pokračovanie, nebudem to písať ako druhú knihu, ale napíšem to všetko sem do jednej, dúfam, že sa to bude páčiť!  :*
,, Aaaaah!  Neznášam algebru! " zúfalo som si povzdychla pri Roxy, keď som si sadla do lavice. Roxy sa zasmiala.
,, Ehm.... Kto by ju mal rád? " nadvihla obočie a obe sme sa zasmiali.
Do triedy vošiel náš starší krivkajúci učitel, ktorý nás miluje týrať algebrou. Nechápem, k čomu je tento predmet dobrý. Veď aj tak ho nikde nevyužijeme. Ja som využila chvílku, keď sa na mňa bepozeral a pod lavicou som si vytiahla mobil. Znížila som jas a zapla som si chat s Cassom.

-ahoj lass-

-ahoj, čo starý ti dal volno? -

-ale kde, nekuká sa a vieš velmi dobre, aký mám názor na algebru-

-viem, viemale mala by si sa začať poriadne učiť, kto bude vzdelávať naše dieťa potom? Veď vieš, aký som ja.... :* -

- :DDD Jeeeej, awww láska, ty chceš mať dieťa?! 😍-

-samozrejme sweetheart :* -

Úplne som sa nad tou správou rozplývala. Cass chce mať dieťa. A so mnou!  Och bože môj!! Chcela som mu odpísať, no zrazu mi čiasi ruka surovo vytrhla môj mobil z ruky.
,, Slečna Priceová, čo to robíte?" zahrmel hlas profesora.
,, Ehm.... Ja... Ja.... Nič. " odvetila som.
On si začal čítať správy s Cassom. No ty môj kokot, toto sa dobre neskončí...
,, Slečna Priceová, čo keby ste sa zo svojim názorom na Algebru podelili? Alebo viete čo? Keď vás to nezaujíma, pobalte si veci a odídite prosím z mojej učebni. A ešte taká malá rada do života. Ja osobne si myslím, že by ste s pánom Woodsom mali ešte používať ochranu. Ale to je len môj hlúpy návrh, však? A teraz slečna Priceová, dovidenia. " treskol mi mobil o lavicu a odkrivkal ku svojej katedre. Mňa to zarazilo, otvorila a zatvorila som ústa a následne som očervenela ako rak, pretože sa celá trieda spustila do rehotu. Schmatla som tašku, mobil som si dala do vačku, s prosbou nech funguje a naštvane som odpochodovala k dverám, ktoré som potom celou svojou silou zabuchla. Hajzel jeden starý!
Kráčala som do chalanského internátu (ešte stále bývam v Cassovej izbe....) a treskla som aj vchodovými dverami. Zbehla som radšej po schodoch ako s výťahom hore a ako som zašla za roh, hádajte, čo sa stalo! Samozrejme, že som do niekoho vrazila ako je už mojim zvykom... Toto sa mi stane skoro vždy... Aaaach!
,, Čo... Och, prepáč, nechcel som. " povedal mne neznámi chalanský hlas.
Pozrela som sa a uvidela som och bože, neviem ako to opísať.... Mal strašne svetlé hnedé vlasy a úplne výrazné zelené oči. Och..
Pre boha spamätaj sa, to ti nestačí Cass??!  sme si tým raz prešli, pamätáš? Volal sa Daniel...
Dohováral mi môj vnútorný hlas.
,, V poriadku. Teraz ak dovolíš... " chcela som ho obísť, no chytil ma za rameno.
,, Počkaj...  Som tu nový a... "
,, Pusti ma. " povedala som.
Takto sa to začalo aj s Danielom.
,,Ale... "
,, Povedala ti, aby si ju pustil. Mám ti to snáď vyhláskovať?! " zrúkol po ňom..... POČKAŤ.... Cass?
,, Cass? " ozvala som sa.
On podišiel ku nám, vytrhol ma zchalanovho zovretia a dal mi obrozvký bozk. Potom sa odtiahol a zazrel na chalana.
,, Ešte raz sa jej dotkneš, ty.... Ty... " vyhrážal sa, no ja som ho stopla.
,, Cass, prestaň. Je tu nový a zrazila som sa s ním. Chcel po mne, aby som mu nuečo ukázala, no mala som nervy na starého Bohuna, tak som bola mrzutá. "
,, Fajn. Čo chceš vedieť? " už príjemnejším tónom sa ho spýtal Cass.
,, Len to, kde je izba s číslom 58. " povedal.
,, Druhé poschodie, hneď ako vystúpiš z výťahu do prava a po lavej strane tretie dvere. " oznámil mu.
,, Dobre, ďakujem. " odvetil chalan.
,, Ahoj. " usmial sa na mňa a odišiel.
Všimla som si výraz v Cassovej tvári, tak som ho radšej potiahla za rukáv.
,, Poď. Teraz, keď som tu a je vyučovanie....." začala som.
,, Máme na práci iné veci. " zapriadol mj do ucha a capol ma po zadku. Zasmiala som sa. Spolu sme kráčali do jeho izby. Ešte sa tretí ročník strednej školy len začal, no myslím si, že bude lepší ako ten pred tým...
Ahojte laska!!
Tak toto je len začiatok, potom sa to rozbehne!! Muheheee, čo myslíte, kto bude ten nový chalan? Buuhuuu, uvidíme čo sa našim hrdličkám privodí.... Ešte dnes pridám ďalšiu kapitolku, keďže táto je moc krátká, ale je to na úvod, čiže to chápte.... :*
Hope you like it!!😍😘

Môj intrákový životDonde viven las historias. Descúbrelo ahora