Other Side /Harry Styles FanFiction/

3rd chapter

Ráno, len čo som rozlepila oči, musela som sa posadiť na posteli. Bolo mi strašne zle. Veď sa ani nečudujem po včerajšku. Šla som do kúpelne, odlíčila sa a tvár si opláchla studenou vodou. Kruhy pod očami boli priam nepriehľadnuteľné. Dala som si sprchu a potom v pyžame prešla do izby, kde už na posteli sedela Jessica.
“Ty dnes vyzeráš,“ zasmiala som sa pri pohľade na rozospatú a rozbitú Jess.
“Ty na tom nie si o nič lepšie,“ odvrkla mi. Očividne jej nebolo veľmi do smiechu.
“Dobre, dobre. Skočím ti dole po nejaké lieky od bolesti hlavy a ty si zatiaľ daj sprchu, nech ťa to trošku preberie.“
“S radosťou,“ zašomrala si popod nos a odšuchtala sa do kúpelne. Zliezla som dole po schodoch a ďakovala bohu za to, že jej rodičia ešte stále spia. Otvorila som bočnú skrinku v kuchyni a vybrala odtiaľ lieky. Do dvoch pohárov som napúšťala vodu a vyniesla to hore. Mám taký pocit, že jej rodičia buď nechcú vedieť, že sme každý piatok na nejakej party, alebo sú fakt takí sprostí. Bolo až veľmi nápadné, ako sme sa správali. A možno im to ani nevadilo.
Vodu som položila na nočný stolík a krabičku s liekmi hodila vedľa nej.
“Už vyzeráš lepšie,“ znova som sa zasmiala na Jessice.
“Aj sa lepšie cítim. Ach, strašne ma bolí hlava! Pamätáš si niečo zo včera?“
“Takmer všetko. Ten chalan bol perfektný. Ty?“
“Úprimne, takmer nič. pamätám si, ako sme začali piť a že tam bol Carl, tiež to, že som s nimi tancovala, ale čo sa dialo potom... vôbec netuším,“ konečne sa zasmiala aj ona.
“To nič, na to prídeš. Ale hlavne, čo si nepamätáš, to sa nestalo. Na, daj si tabletku a ľahni si pod perinu, nech ti to trošku prejde,“ hodila som po nej krabičku s liekmi. Zasmiala sa a rýchlo zapila tabletku. Hneď nato si ľahla pod perinu a znova sa zasmiala. Očividne mala dobrú náladu. Vlastne, ja tiež.
“Už pôjdem domov,“ oznámila som jej.
“Ako stále. Spýtaš sa vašich, či by si mohla ísť so mnou do LA? Sama tam nepôjdem a vážne by som tam ísť chcela.“
“Jasné. Použijem všetky moje presviedčacie metódy a snáď sa mi podarí ich spracovať. Tiež by som tam chcela ísť. Ach, drahé Los Angeles.“
Jess sa na tvár vyčaroval úsmev. Zrejme si predstavovala, ako tam už sme.
“Dám ti vedieť čo a ako. Maj sa, ahoj,“ zakývala som jej a už ma nebolo. Nenápadne som zišla schody, obula sa a prešla o pár domov ďalej a cez ulicu. Áno, bývali sme blízko seba.
“Som domaaaaaaaaa!“ Zakričala som na celý dom a vyzula sa hneď za dverami.
“Nemusíš vrieskať na celý dom, niekto sa tu snaží oddychovať,“ počula som otrávený hlas môjho brata.
“Nemal si včera toľko piť. Tu je aspoň vidno, kto vie a kto nevie piť,“ zasmiala som sa a prešla do kuchyne. Do misky som si nasypala cereálie a zasypala som ich mliekom. Sadla som si za barový pult a pozerala sa na neznámy bod v diaľke.
“Ako ste včera stihli zmiznúť?“ Zašepkal za mnou Jusso. Mali sme dohodu. On nebude hovoriť, že ja chodím na party a ja nepoviem rodičom, že fajčí trávu. Celkom rozumné, že?
“To musíš vedieť. Ja som bola hore v izbe a tak som preliezla cez strechu a Jess.. vlastne, ani neviem, už ma čakala v taxíku. Vy ste tam aj s Carlom ostali,“
“Hej, ostali. Ale všetko v pohode, nič nám nepovedali. Teda, vyviedli nás z domu a také tie srandy, ale žiadne problémy, keďže sme už dospelí. Len tí, ktorí boli mladší mali pekné pojeby potom. Hneď všetkých zaradom ich brali na políciu. A bolo ich teda dosť,“ škodoradostne sa usmial a nasledoval môj príklad s cereáliami a mliekom. Sadol si vedľa mňa a taktiež sa zapozeral na nejaký neznámy bod v diaľke.
“Na ako dlho prišiel Carl?“ Opýtala som sa znenazdajky.
“Dva týždne myslím. Včera vám hovoril, že len na týždeň, ale dnes mi volal, že bude dlhšie. Prečo sa pýtaš?“
“Len tak. Justin?“
“Áno?“
“Myslíš, že ma naši pustia do LA do Jessinho letného domu? Jej otec nám navrhol, aby sme tam išli.“
“Pochybujem. Ale možno by som sa za teba mohol prihovoriť,“ mrkol na mňa a do úst zobral ďalšie sústo.
“Ďakujem, si poklad,“ dala som mu pusu na líce, prázdnu misku som položila do umývadla a šla som do svojej izby, kde som sa aj zavrela. Už len počkať do obeda, aby som sa mohla spýtať našich, či môžem ísť. Mala som sto chutí kľaknúť si k posteli a začať sa modliť. Tak veľmi chcem do LA ísť!

S Justinom sme nikdy nemali nejaký extrémne zlý vzťah. Nadávali sme po sebe, to áno, ale to asi každý súrodenci. V podstate, my sa máme radi. Vieme sa za seba prihovoriť, keď to je potrebné a tiež sa vieme na niečom dohodnúť. Pravidelne po sebe štekáme, ale to nič nemení na fakte, že sme súrodenci a mali by sme si pomáhať. Ešte nikdy sme sa nepohádali tak, že by sme sa nerozprávali dlhšie, ako jeden deň. To je u nás nemožné.

Zo stolíka som zobrala mobil, zastrčila doň slúchadlá a tie si dala do uší. Vyhľadala som si Bangerz od Miley a počúvala pesničky, jednu po druhej. Zbožňovala som ten album, aj napriek tomu, že bol už skoro rok starý. Proste.. Miley je top a to sa nikdy nezmení. Pamätám si, keď som bola ešte skoro v plienkach (okay, nebolo to až tak dávno) a sledovala som Hannah Montanu. Už vtedy som Miley zbožňovala. Bohužiaľ, ešte sa mi nepodarilo stretnúť ju. Život je krutý, haha.

Započúvala som sa do pesničiek a vôbec som nevnímala čas. Zrazu som si uvedomila, že už určite bude obed, alebo aspoň už budú rodičia dole. Zastavila som teda jednu z mojich najobľúbenejších pesničiek, mobil som položila na stôl a zbehla som po schodoch dole. Samozrejme, že už boli dole. Mala pripravovala obed a otec sedel za stolom a čítal si noviny. Ach, typická rodinka. Justin sedel na gauči a sledoval telku, no ako náhle si všimol, že som už dole, šiel do kuchyne, zobral si z misky jablko a sadol si za stôl. Totálne nenápadné.
“Čaute rodinka,“ usmiala som sa a nasledovala som Jussov príklad s jablkom.
“Oh, ahoj, Amy. Ako ste včera oslávili koniec roka?“
“Nič veľkolepé. Spravili sme si s Jess takú menšiu párty, zavolali sme pár spolužiačiek, porozprávali sa a tak, vieš, typický dievčenský žúr,“ zasmiala som sa a dúfala, že mojej lži uveria.
“Dúfam, že ste sa bavili.“
“Ale samozrejme, bolo to super.“
“Tak to som rada. Kedy si vlastne prišla domov?“
“Asi tak dve hodinky dozadu. Nechcela som u Shellyovcov ostávať dlhšie a otravovať,“ chcela som nechať Jess nech si pospí, nech ju po včerajšej rozbíjačke tak veľmi nebolí hlava. „Inak mamíííí, mám na teba malú prosbičku.“
“Nech je to čokoľvek, odpovedám ti nie. A áno, na univerzitu ísť musíš.“
“Och, nie, nejde o školu. Ja len.. vieš, idú prázdniny no a.. Jessica mi navrhla, či by som s ňou nechcela ísť do ich letného domu na prázdniny. Prosím, prosím“ nahodila som psie očká a dúfala.
“Kde presne?“
“Los Angeles. Veď mami, to nie je ďaleko! Budem ti každý deň volať, alebo písať maily, alebo čokoľvek!“
“Nemyslím si, že by si tam mala ísť,“ ozval sa zrazu otec.
“Ale oci, prosím! Chcem mať nezabudnuteľné prázdniny.“
“Ale to môžeš aj tu,“ argumentovala mama. Prosebne som sa pozrela na Justina a tým som mu chcela naznačiť, aby mi nejako pomohol.
“A keby som šiel s ňou? Veď som už dospelý a dôveryhodný, môžem na ňu dať pozor.“
“Aj tak neviem. Ste ešte stále deti!“
“Ale mami, dobre vieš, že už dávno chodím na party a ešte ani raz som sa neopil, ani nezdrogoval, ani nič podobné. Môžeš mi plne dôverovať, dokážem na nás dať pozor.“
“A okrem toho, určite bude niekto doma aj u Jessici, veď predsa nebude mať prázdny dom. Minimálne nejaké slúžky tam sú určite.“
“Tak fajn. Ale mám dve podmienky. Pôjde s vami aj Justin a po druhé, každú nedeľu chcem mail od teba, že si v poriadku, dobre? Justinovi budem volať pravidelne a tak vás budem kontrolovať,“ povedala prísne mama a hneď sa otočila späť k sporáku.
“Samozrejme. Idem hore, dobre? Hneď aj zavolám Jessice,“ usmiala som sa na ňu a naznačila som Justinovi, aby šiel so mnou. Len čo sa za nami zavreli dvere, smutne som sa pozrela na Justina.
“Asi som ti skazila prázdniny,“ povedala som sklamane.
“Skazila? Si normálna? Toto budú tie najlepšie prázdniny na svete! Ďakujem ti!“
“Si super, že si sa ma tak zastal. Ja ti ďakujem ešte viac! Idem zavolať Jess a povedať jej tú super správu. Snáď jej nebude vadiť, že ideš aj ty,“ nenápadne som sa zasmiala a Justin odišiel. Je pravda, že Jess a Justin spolu kedysi chodili, ale to bolo ešte také detské a krátke. Vychádzajú spolu celkom dobre, tak snáď sa to nezmení!

toto je až veľmi dlhé, že? alebo chcete také dlhé? či stačí okolo 1000 slov? toto má 1500 skoro :D neviem, budem písať také, aké si vy zažiadate, stačí hodiť komentár ^.^ 
strašne sa teším z prvých votes (aj keď ich je mááááálo :D) a komentárov (ktorých tiež nie je veľa :D) a teším sa na ďalšie a ďalšie :) 
Ďalšiu pridám.. asi až v stredu, uvidím, ako budem zajtra stíhať  :) 
Love, K.