Other Side /Harry Styles FanFiction/

9th chapter

Potvrdila som to a šla som na jeho profil. Mal tam plno fotiek, z ktorých som pomaly zomierala a tiež tam mal fotky so svojou bývalkou. Akože nech sa nehnevá, ale ona aj vyzerala tak, že ho každý chvíľu nechá. Chudák chlapec.

Bolo už okolo piatej, keď som si uvedomila, že je najvyšší čas nejak sa pripraviť. Šla som k svojej skrini, no nič vhodné som tam nevedela nájsť. Predsa len, balila som si len tie najpotrebnejšie veci. Nakoniec som vytiahla riflové šortky s vysokým pasom a crop top. Zo spodnej poličky som vytiahla čierne kanady, ktoré som si natiahla na nohy a nechala nezašnurované. Obliekla som sa do toho a usúdila som, že takto môžem vyjsť na verejnosť.
Vlasy som si vyžehlila a nechala ich voľne ležať na pleciach. Na tvár som si naniesla tenkú vrstvu make-upu, oči som si zvýraznila linkou a maskarou a na pery som si dala krvavočervený rúž. Pozrela som sa do veľkého zrkadla, ktoré bolo na dverách vstavanej skrine a jemne som prikývla. Áno, môže byť. Zo stolíka som zobrala mobil a nejaké peniaze, ktoré som si hodila do zadného vrecka a zbehla som po schodoch hore.

“Čaute people,“ usmiala som sa a sadla som si vedľa Jessici na gauč.
“Vyzeráš... no... dobre,“ poznamenal Justin a uškrnul sa, „kam sa chystáš?“
“S Harrym vonku.“
“Kto je Harry?“ Vytiahol obočie pozrel sa na mňa takým tým klasickým pohľadom staršieho brata.
“Chalan zo včera. Je celkom dosť sympatický a dnes sa ma spýtal, či by som s ním nešla von. Súhlasila som. Bojíš sa o mňa nebodaj?“
“Nie, no len.. dávaj si na seba pozor, dobre? Toto mesto ešte nepoznáš.“
“Veď jasné,“ prekrútila som očami a šla som otvoriť dvere, pri ktorých niekto netrpezlivo vyzváňal. Prudko som ich otvorila a za nimi som zbadala Harryho opretého o stenu. Mal na sebe čierne skinny, biele, takmer priesvitné tričko a vlasy mal zasa zviazané šatkou. Vyzeral lepšie, ako dobre.

“Ahoj,“ oslnivo sa na mňa usmial a objal ma.
“Čauko,“ tiež som sa naňho usmiala, „nabudúce nemusíš držať ruku na zvončeku,“ zasmiala som sa ešte.
“Ehm, jasné. Tak ideme?“ Trošku sa začervenal.
“Môžeme,“ usmiala som sa naňho, „nečakajte ma, lásky,“ zakričala som smerom k obývačke, kde všetci sedeli a potom som už za sebou zavrela dvere zvonku.
“Tak, kam ideme?“ Spýtala som sa ho, keď sme už boli na prístupovej ceste.
“Rozmýšľal som nad tým, že pôjdeme do Starbucks na kávu a potom by sme sa mohli ísť prejsť. Chcem ti ukázať jedno miesto,“ mykol plecami a ruky si zasunul do vreciek, čím sa mu jeansy napli a úplne vyrysovali ten jeho neodolateľný zadok.
“Môže byť. Do Starbucks veľmi nechodím a v LA som ešte v živote nebola, takže súhlasím,“ pousmiala som sa a nechala som sa viesť.
Nešli sme dlho, keď sme sa dostali do nejakého takéto centra. Zabočili sme do Starbucks a Harry si vytiahol peňaženku predtým, než sa postavil do rady.
“Čo si dáš?“
“A-ale, ja si zaplatím.“
“Tak to nedovolím. Som nejaký gentleman, dnes platím ja,“ zasmial sa.
“Tak v tom prípade karamelové latté,“ usmiala som sa a sklonila hlavu. Prišli sme na rad, Harry sa naklonil nad pultík a hlesol: „Dvakrát karamelové latté, prosím,“ a pritom sa oslnivo usmial. Predavačka za pultom prikývla a šla dozadu.
“Nabudúce ti to už nedovolím“ zasmiala som sa, keď som si odpila zo svojho latté.
“Veď jasné,“ znova sa zasmial. Čo vtipné som povedala?

Šli sme po meste a Harry mi ukazoval rôzne miesta, hovoril, rozhadzoval rukami a spolu sme sa na ňom smiali. Bolo s ním fajn. Bol milý, vtipný, gentleman a k tomu ešte aj neuveriteľne jebateľný. Taký chalan sa hľadá ťažko.
“Poď tadiaľto,“ usmial sa a chytil ma za ruku. Stisla som mu ju a zašli sme do nejakej vzdialenejšej časti mesta a šli sme stále hore kopcom. Mala som pocit, akoby sme už boli nad mestom.
“Tu vylez,“ nariadil mi a ja som sa vyšplhala na asi metrový múrik. Ešte že som si nevzala tú sukňu, nad ktorou som ukazovala. Sadla som si na múrik a nemohla som uveriť vlastným očiam. Bol odtiaľto výhľad na skoro celé mesto. Bolo to perfektné. Periférnym videním som si všimla, že Harry si sadol vedľa mňa a vystrel nohy pred seba.
“Tak? Páči sa ti tu?“
“Wau,“ vyletelo zo mňa. vlastne som na to nemala slov.
“Taká bola aj moja prvá reakcia. Je to tu super.“
“Ako si to tu našiel?“
“Raz som chcel byť sám a tak som sa šiel prejsť po meste. Ani neviem ako a zašiel som tu. Keď som si tu prvý krát sadol, padla mi sánka a sedel som tu takto asi tri hodiny. Odvtedy tu chodím stále, keď chcem kľud. Zatiaľ som tu nikoho nestretol,“ zrazu nastalo ticho. Nevedela som, čo mám povedať a tak som len pozerala do diaľky na mesto. Slnko sa pomaly schyľovalo k obzoru, takže mi bolo jasné, že tu budeme aj na západ slnka. Tešila som sa na to, nič tak pekné som ešte nevidela.

„Neľúbil som ju,“ ozval sa znenazdajky Harry.
„Čože?“
„Nikdy som ju neľúbil, Victoriu. Mal som ju rád, veľmi, ale neľúbil som ju. Náš vzťah bol hlavne o sexe. A myslím, že z jej strany to bolo rovnaké, keďže ma niekoľkokrát podviedla.“
„Ale čo..“
„Včera si sa ma pýtala, či som ju ľúbil, alebo si to iba nahováral, tak ti odpovedám,“ vzdychla som. Zas som nevedela, čo povedať. Bude to dobré?, alebo možno To sa stáva, či Mysli pozitívne, o nič si neprišiel? Všetko by bolo odo mňa sprosté a nevhodné. A tak som len ticho sedela a hrala som sa so svojimi prstami na rukách.
„Pravidelne sme chodím na západ slnka, no ešte som tu s nikým nesedel,“ ozval sa zrazu.
„Som rada, že tu môžem byť s tebou,“ pousmiala som sa a ďalej som sledovala, ako sa slnko stráca z dohľadu a hrejú nás posledné jeho lúče.

„Amy?“ Pozrel sa na mňa s otázkou v očiach, keď sme už stáli na prahu našich dverí.
„Áno?“ Usmiala som sa. Nepovedal nič, len zobral moju tvár do dlaní a jemne ma pobozkal. Bozky som mu opätovala, no po chvíľke som sa odtiahla.
„Poď dovnútra, aspoň ťa s nimi zoznámim,“ zasmiala som sa a vtiahla som ho do vily. Vyzuli sme sa, jednou rukou ma chytil okolo pása a druhú si zastrčil do predného vrecka. Zas.
„Čaute bitchez,“ zakričala som sa nich, no niečo mi nesedelo. Ako prvého som si všimla Louisa sediaceho v kresle a potom dievča, ktoré sedelo vedľa Justina. Bolo to presne to dievča, ktoré ráno odprevádzal z domu. Bolo mi povedomé, ale nevedela som si spomenúť, kde ešte som ju videla.
„Čauko, čo vy tu takto pokope?“
„Prišla som vám predstaviť Harryho,“ usmiala som sa a do líc sa mi nahrnula červeň, čím si ma Harry pritiahol ešte viac k sebe. Najprv sa však postavil Jusso aj s tou babou a prišli pred nás.
„Najprv ja. Amy, toto je Victoria, Vicky, toto je moja mladšia sestra, Amy. No a toto je...“
„My sa poznáme,“ posmešne sa usmial Harry a prezrel si Victoriu od spodu až po čelo. Znechutene sa na ňu pozeral. Najprv som tomu nechápala, no potom mi docvaklo. To je tá Victoria.
„Ehm, ahoj, Victoria,“ milo som sa na ňu usmiala a podala som jej ruku. Úsmev mi opätovala, no na Harryho sa ani nepozrela. Vyzerala úplne inak, ako na fotkách. Sympatickejšie. A hlavne milo.
„Takže, lásky, toto je Harry. Môj... dobrý kamarát,“ usmiala som sa na nich a potom aj naňho. Pritiahol si ma bližšie k telu, teda, ak to ešte vôbec bolo možné.
„Harry, toto je Jessica, moja najlepšia kamoška, tam je Niall, Louis, Jessin brat a toto je Justin, môj brácho,“ zasmiala som sa a všetkých som mu postupne ukázala.
„Teší ma,“ zakýval im Harry, „no ja už asi pôjdem,“ šepol mi ešte do ucha.
„Ehm, jasné,“ prikývla som a on ma už ťahal k dverám.
„Harry?“
„Áno, je to ona, ale nechcem to riešiť, dobre? Nechajme to tak. Nebudeme si ju všímať, hej? Mám ťa rád, Amy,“ usmial sa na mňa, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Odlepil sa odo mňa, otočil sa na päte a odišiel. Super. 

•Venujem mojej najlepšej spolužiačke, najväčšej belieberke a najúžasnejšej autorke všetkých čias, Vikinke. Cmuuuuk :****

•Soooo, čo na to hovoríte vy? Čo si myslíte o Victorii? KOMENTUJTE A NECHAJTE VOTES, vie ma to pekne nakopnúť a potom píšem s väčším elánom a časti sú lepšie a sú tu rýchlejšie :) 

•Ďalšia bude možno zajtra, ak budem stíhať :) 

•Love, K.