Other Side /Harry Styles FanFiction/

10th chapter

„Amy? Odkiaľ pozná Harry moju Victoriu?“
“Tak tvoju Victoriu, hej? Je to Harryho bývalá. Nechala ho po dvoch rokoch vzťahu. Viackrát ho podviedla. A tak ďalej...“
“Uhm.“
“Potom, keď ťa nechá, nechoď za mnou a neplač, dobre?“ Skríkla som. Victoria vyzerala sympaticky, to áno, ale nemohla som sa preniesť cez to, čo urobila Harrymu. Ako mohla? Ako mohla, keď jej hovoril, že ju ľúbil? Možno ju aj naozaj ľúbil. Ktovie.
“Amy ja.. bože, veď spolu len spíme, nerozumieš? Žiaden vzťah, nič.“
“Ale ty dobre vieš, že keď spolu budete pravidelne spávať, naviažeš sa na ňu. Nehovor, že nie. Veď ťa už nejaký ten piatok poznám, Jusso,“ sklonil hlavu. Nevydržala som to a šla som do svojej izby. Nechala som ho samého, trápiť sa vo svojich myšlienkach. Mala som pravdu. Mal už niekoľko takých vzťahov, no vždy, keď sa dotyčnému dievčaťu prestal páčiť, nechala ho a on sa potom trápil a hovoril, ako veľmi ju ľúbil. A pritom celý čas nás všetkých presviedčal, že nikoho neľúbi. Typický Justin.
Otvorila som svoj notebook a prihlásila sa na facebook. Tajne som dúfala, že Harry bude online. A aj bol. Potešila som sa a hneď som mu napísala.

„Hey Hazz, čo robíš?“
„Nudím sa, inak by som tu ani nebol. Potrebuješ niečo? :)“
„Nie, vlastne ani nie. Teda, možno by sa niečo našlo ;)“
„Čo také? ;)“
„Ty práve teraz pri mne. Môžeš?“
„Daj mi chvíľku :)“
„Čakám ťa :)“

Už bol offline. Zaklapla som notebook a šla som sa na seba pozrieť do zrkadla. Len čo všetci odišli do svojich izieb, šla som zo seba dať dole všetku omietku, takže som vyzerala ako, no... lepšie vyzerajúci zombie. Vlasy som mala v drdole a na sebe som mala veľké Jussovo tričko a kraťasy. Najprv som bola pripravená ísť spať, no potom som zistila, že vlastne nie som unavená a tak som šla dole, kde bol Justin a práve vtedy sa tam strhla tá menšia hádka.

Počula som zvonček a ja som rýchlo zišla po schodoch dole, no to bol už pri dverách Justin a rozprával sa s Harrym ktovie o čom.
„Ahoj Harry,“ usmiala som sa a tým som donútila Justina, aby odstúpil od dverí.
„Čauko,“ zasmial sa a mrkol na mňa.
„Dobre, fajn, ja vás nechám,“ pokrútil hlavou Justin a vybral sa smerom do obývačky. Hneď som využila situáciu, prišla som k Harrymu a pobozkala som ho.
„Som tu, ideme hore?“ Spýtal sa pomedzi bozky. Prikývla som ho a ťahala som ho za ruku do mojej izby. Zavrela som za nami dvere a následne na to som ich zamkla. Harry ma o ne hneď oprel a znova ma pobozkal. Keď som bola s ním, bolo to iné, ako keď som bola s chalanmi predtým. Milovala som jeho vôňu, jeho kučery, ktoré mu padali do tváre, keď nemal šatku, jeho zelené oči, ktoré ma vedeli dostať do tranzu, jeho bozky, ktoré boli také, ako nikoho iného.

„Môžem otázku?“ Spýtal sa ma Harry, keď sa odo mňa na chvíľku odtiahol.
„Samozrejme,“ usmiala som sa naňho a sadla som si na posteľ. Sadol si oproti mne.
„Sme kamaráti?“
„Hm, jasné, že sme, prečo sa tak hlúpo pýtaš?“
„Kvôli tomu všetkému, čo sa tu deje. Ty si vravela, že vzťah nechceš, ja som zistil, že neviem nikoho ľúbiť, vlastne ani neviem, čo je to láska. Tak čo je vlastne medzi nami?“
„Kamaráti s výhodami?“ Prikývol.
„Mám ťa rád, Amy, veľmi,“ pousmial sa a jeho ruka si našla tú moju.
„Veď ja teba tiež,“ tiež som sa usmiala. Bol rozkošný. Ten pohľad, ktorým sa na mňa pozeral. Tie jamky na lícach, ktoré sa mu tvorili vždy, keď sa usmial. Iskričky v jeho očiach, keď hovoril, že ma má rád. Ako ho mohla Victoria nechať? Veď to sa nedá! Natiahol sa ku mne a pobozkal ma. Ani som si neuvedomila ako a zrazu som ležala pod ním, moje ruky boli v jeho vlasoch a tie jeho mi pomaly vyťahovali tričko.

Opierala som sa o lakeť, obdivovala jeho tetovanie motýľa na hrudi a on sa pri tom usmieval.
„Čo si povedal doma, keď si sem išiel?“
„Nič, len že sa idem prejsť.“
„Bežne sa chodíš prechádzať pred polnocou,“ zasmiala som sa a pozrela som sa naňho. Tiež sa zasmial a tak tým ukázal rad bielych zubov.
„Vlastne nie. Mama sa trochu divila, no ale čo. Povedal som jej, že mám zlú náladu, lebo som sa stretol s Vicky a tak len prikývla hlavou a nehovorila nič.“
„Ešte že máš dom blízko. Veď... vieš čo? Ja ani len netuším, kde bývaš,“ znova som sa zasmiala.
„Na druhej strane, presne päť domov odtiaľto,“ zasmial sa a snažil sa ukázať, ktorým smerom, no nevedel.
„Aha, jasné,“ prikývla som a ďalej som sledovala prepracované detaily na motýľovi.
„Prečo si si dal vytetovať práve motýľa?“
„Bolo to presne na moju osemnástku. Chcel som niečo, čo bude symbolizovať, že som slobodný, voľný, dospelý a môžem robiť čo chcem. A tak som sa rozhodol pre motýľa. Možno to bolo bláznovstvo a možno to budem ľutovať, každopádne, teraz sa mi to páči. Teda, ešte stále sa mi to páči,“ pousmial sa.
„Bolelo to?“
„Nie. Teda, myslím. Možno som si na tú bolesť už zvykol, nie je to nič strašné.“
„Kedy si si dal prvé tetovanie?“
„Niekedy v sedemnástich, myslím. Bola to táto hviezda,“ ukázal na hviezdu na ruke.
„Prečo hviezdu?“
„Mal som skupinu a boli sme piati. Každý cíp hviezdy predstavuje jedného z nás.“
„Rozpadli ste sa?“
„Áno, hrali sme spolu len dva roky. Chceli sme sa presadiť a byť slávni, ale nešlo nám to, kluby nás odmietali a podobne a tak sme to nakoniec vzdali.“
„Takže vieš spievať?“
„No...“
„Takže vieš spievať!“ Ukázala som naňho prstom a zasmiala som sa.
„V podstate.“
„Zaspievaš mi niečo? Prosím!“
Zasmial sa, no nadýchol sa a začal spievať:

„You'll never love yourself
Half as much as I love you
You'll never treat yourself right Darling
But I want you to
If I let you know
I'm here for you
Maybe you'll love yourself like I love you,
Oh..
I've just let these little things
Slip out of my mouth
Cause it's you, Oh it's you
It's you, they add up to
And I'm in love with you
And all these little things...“

Trošku sa začervenal a sklonil hlavu. Nevedela som vyjsť z úžasu. Bolo to viac, ako perfektné. Bolo to dokonalé. Ten jeho úžasný chrapľavý hlas spojený s tými slovami...
„To bola jedna z posledných piesní, ktoré sme napísali, no práve túto nikdy nikto nepočul, pretože sme sa rozpadli predtým, než sme ju stihli zverejniť na youtube.“
„Ja.. oh, bože, Harry, je to strašne super, vážne. Prečo si mi doteraz nepovedal, že vieš spievať?“
„Nerád sa tým chválim. Bolí to, keď hovorím o našej skupine. Mal som ich rád, veľmi rád, boli mi ako bratia. No rozpadli sme sa a každý teraz býva niekde úplne inde. Chýbajú mi, chápeš.“

•wau, píšem už 10. časť. Príde mi to ako včera, keď som pridala prvú!

•no, trošku som nechala fantáziu, nech si robí, čo chce a dopadlo to takto. čo na to hovoríte? :) 

•prosím si komentáre, votes a tak, vždy ma to vie potešiť :) ako vždy, 5 votes, 3 komentáre a budem strašne silno happy ^.^

•ďalšia bude snáď zajtra, no som kvalitne chorá a k tomu sa ešte musím učiť na fyziku, tak ktovie...

•Love, K.