Zavrela som sa vo svojej starej, malej izbe a ľahla som si na posteľ. chýbalo mi to tu. Steny ešte stále polepené rôznymi plagátmi a strašne veľa kusov nábytku. Možno by som si to mohla prerobiť. Aspoň sa nejako odreagujem.
1 month later
„Skutočne ideme už o dva dni do New Yorku? To vážne? Kedy to tak zletelo?“ Spýtala som sa Jessici nadšene, keď sme sedeli v obľúbenej kaviarni. nič sa tu nezmenilo, všetko je presne také, ako keď sme odtiaľto odišli. Rovnako nudné, no zároveň úžasné. Toto mesto zbožňujem, no tiež nenávidím. Všetci to poznajú. Chcú čo najskôr odísť z mesta, kde sa narodili, pretože ich to tam už nebaví. Presne takto sa cítim aj ja. Na druhej strane mi to tu bude chýbať, lebo niektoré akcie a ľudia sú proste nezabudnuteľní. No život ide ďalej a my sa tiež musíme pohnúť z miesta a dospieť.
„Skutočne. Jess, to bude úplne nový život, chápeš? Bude to úplne iné, ako tu v Oklahome, alebo ako cez leto v LA. Noví a hlavne vyspelejší ľudia, úplne iná kultúra, všade zhon a podobne. Vieš si to vôbec predstaviť?“
„Ani nie, ale strašne sa teším! Ani nevieš ako veľmi! Dáme to na nový začiatok?“
„To vieš, že to dáme na nový začiatok. S novým štítom. Zrazu nás nikto nebude poznať a bude to tak fajn.“
„Hlavne si hneď na prvej party nespravme hanbu, aby sme potom nemuseli chodiť po škole s hlavou dole,“ zasmiala som sa a spomenula som si na prvu party na strednej. Rok trvalo, kým sa na to zabudlo. Alebo sa o tom aspoň prestalo rozprávať.
„Tak na to si budeme musieť dať sakra pozor,“ tiež sa zasmiala Jess a odpila si zo svojej kávy. Aj jej určite hneď prebehla mysľou naša prvá party na strednej. Staré, zlaté časy.
„Snáď už máme viac rozumu, ako vtedy. A tiež dúfam, že máme viac rozumu ako v lete.“
„Už sa aspoň cítiš lepšie?“
„Huffie asi mala pravdu s tým, že zíde z očí, zíde z mysle, ale zabudnúť sa nedá...“
„No aspoň si sa naučila byť bez neho. Už to bude len a len lepšie.“
„Dúfam a verím, že po čase to už nebude tak bolieť.“
„Potrebujeme prejsť sa inú, alebo teda starú tému, lebo vidím, že si nejako poklesla. Už si aspoň čiastočne zbalená?“
„Začala som asi pred týždňom,“ zasmiala som sa.
„Ou...“
„Prečo? Ty si sa ešte nebalila?“
„Nie, vôbec. Ale mohla by som, lebo mám už len zajtra a vidím to tak, že sa budem nenormálne stresovať.“
„Ako inak. Ideme s tvojim ockom?“
„Nie, odvezie nás Louis, teraz je aj tak doma.“
„Ja sa tak teším,“ zasnívane som si bradu oprela o dlaň a pozrela sa kdesi do neznáma. Veď viete, ako v tých filmoch, keď dievča zbadá chalana a tak zasnívane sa naňho pozrie. Pred očami som už mala univerzitu, na ktorej budem študovať a tiež našu internátnu izbu. V mojich predstavách vyzerá veľmi dobre a dúfam, že to bude nejaký mínus desať hviezdičkový hotel.
„Práve som prišla na to, že si potrebujem ísť kúpiť nejakú kabelku, aby som v čom mala nosiť knihy.“
„Poďme,“ pousmiala som sa a vstala som. Jessica prikývla, obe sme si zobrali svoje kelímky s kávou a vybrali sme sa do rušnejších ulíc mesta Oklahoma.
ČTEŠ
Other Side /Harry Styles FanFiction/
Fiksi PenggemarOna, dievča, ktoré si užíva život a pristúpi na všetko. Má fungujúcu rodinu, najlepšiu priateľku a všetci chalani ju chcú. Kto by si neprial taký život? On, podobný spôsob života. Žiadne záväzky. Má rodinu a priateľov, ktorí si žijú svoj život, no s...
