Other Side /Harry Styles FanFiction/

29th chapter

Postavila som sa z postele a zišla som po schodoch. Rukou som si pretrela tvár a následne ňou zašla do vlasov. Bolo už dosť hodín na to, aby som bola vyspatá a čerstvá, ale mala som pocit, že čím dlhšie spím, tým viac unavená som. Z obývačky  som počula vychádzajúce hlasy, no jeden z nich bol výnimočný a prebíjal všetky ostatné. Známy chrapľák, ktorý sa môjmu priateľovi dral z úst už odkedy ho poznám. Chrapľák, ktorý ma očaril už na prvé počutie. Pousmiala som sa pri spomienke na minulú noc a zišla som posledné dva schody, až som sa ocitla na rozhraní obývačky a kuchyne.

„No konečne, už som si myslel, že dnes ani nevstaneš,“ zasmial sa Justin, môj milovaný braček. Tiež som sa zasmiala, no neodpovedala som. Harry si ma celú premeral a následne na to svoju spodnú peru pevne uväznil medzi zubami, pričom na tvári sa mu stále pohrával úsmev. Stiahla som jeho tričko, v ktorom som spala, trošku nižšie a šla som si sadnúť k nemu. Mal na sebe už nejaké tričko, ktoré mu, predpokladám, dal Justin.

„V tom mojom tričku si strašne sexy,“ vyslovili jeho pery pri mojom uchu, a mne hneď prebehol mráz po chrbte. Znova som si spomenula na minulú noc a znova sa mi pri tej spomienke vyčaril úsmev na tvári.

„Ľúbim ťa,“ šepol znova a svoje teplé pery priložil na jemnú pokožku na krku.

„Tiež ťa ľúbim,“ pousmiala som sa a sklonila som hlavu. Neprestával mi krk obsypávať malými bozkami, ktoré mi neustále spôsobovali zimomriavky po celom tele.

Prudko som sa posadila na posteli a môj dych bol nepravidelne rýchly. V momente, ako sa môj žalúdok ocitol vo zvislej polohe, mi prišlo neuveriteľne zle a moje nohy sa automaticky zvesili z postele, pričom dopadli na chladnú podlahu a rozutekali sa smerom k dverám, ktoré viedli do kúpelne. Keď celý obsah včerajšej večere skončil v záchodovej mise, postavila som sa a šla som do kuchyne. Vôbec som nemala chuť jesť a už len pri pomyslení na tom smrade, ktorý vychádzal z chladničky, sa mi chcelo zasa zvracať.

„Amy?“ Ozval sa hlas mojej najlepšej priateľky a ja som na ňu okamžite strelila pohľadom.

„Áno?“ Pípla som a hneď som svoj pohľad z nej stiahla.

„Čo sa to s tebou deje?“ Starostlivo sa na mňa pozrela a sadla si oproti mne na stoličku.

„Nič, malo by sa niečo diať?“ Môj pohľad bol začudovaný, teda aspoň taký mal byť, aj keď som presne vedela, na čo myslí.

„Nie som hlúpa, zlatíčko. Sme tu týždeň a zatiaľ si každé ráno na wecku. Zvraciaš. Chladničku otváraš tak, že sa predtým zhlboka nadýchneš, ale ona nesmrdí, nemá tam čo smrdieť. Pravidelne aj cez deň ti je zle, pokiaľ viem, mesiačiky si nemala už dosť dlho, zvláštne kombinuješ jedlo a neprimerane veľa priberáš. Nechcem ťa strašiť, ale toto asi nebude moc dobré. Mala by si zájsť k lekárovi.“

„Prosím ťa, Jessica, nebuď smiešna. Ak sa mi týmto snažíš naznačiť, že som tehotná, tak nie som. Dobre vieš, že to mám nepravidelné a niekedy nemám menštruáciu aj dva mesiace,“ pokrútila som hlavou a pozrela sa iným smerom, pričom sa mi z úst vydral hrdelný smiech. Predstieraný smiech. Pravda bola tá, že ona sa nemýlila. Naozaj to tak bolo.

„Amy, vieš, že teraz presviedčaš samú seba? Dobre vieš, že mám pravdu.“

„Fajn, pôjdem k lekárovi,“ rezignovala som.

„A Amy?“

„Áno?“

„Ak mám pravdu v tom, že si tehotná, pravdepodobne budem mať pravdu aj v tom, že to bude Harryho. Čo s tým budeš robiť?“