Other Side /Harry Styles FanFiction/

19th chapter

Sedel som za barovým pultom a pozeral sa na dno pohára, v ktorom ešte pred nedávnom bola moja obľúbená hnedkastá tekutina. Už zas som sa ničil za barom a opíjal sa do nemoty. Bol som idiot. A teraz som ešte väčší. Škoda reči.

„Takto sa zničíš, Harry,“ neustále do mňa hustil Zayn. Nedal mi s tým pokoj. Myslí si, že ja to neviem?

„Viem. Nerozumieš tomu, tak, prosím ťa, drž hubu, Zayn,“ odvrkol som mu a potom som zdvihol ruku, aby si ma barman všimol.

„Vieš čo, nechaj mi tu rovno fľašu,“ povedal som barmanovi a ten len prikývol a fľašu Jacka Daniel’sa položil na barový pult hneď vedľa môjho pohára. Nalial som si do pohára a potom to rovno kopol do seba.

„Choď sa s ňou porozprávať, Harry, naozaj. To tu chceš takto byť donekonečna.“

„Pripomenieš mi, prečo som ťa bral so sebou? Nemôžem sa jej ísť ospravedlniť, pochop to už konečne. Bolo by to divné.“

„Ale kašli na to. Nemôžeš takto ďalej žiť. Harry, už asi dva týždne tu si pomaly každý druhý deň a opíjaš sa. Potom skončíš s nejakou kurvou na weckach a na druhý deň dobre že nebiješ hlavou do steny a hovoríš si, že si neskutočný idiot. Postav sa z tej skurvenej stoličky a utekaj k nej!“ Zvýšil na mňa hlas. To sa nestalo už dávno. Znova som si nalial alkohol do pohára a hodil ho do seba. Tvár sa mi skrútila do smiešnej grimasy a potom som sa naňho otrávene pozrel.

„Daj mi pokoj. Ak mi ešte dlho plánuješ dávať morálne prednášky, tak to radšej choď preč.“

„Zamysli sa nad sebou, prosím ťa,“ pokrútil hlavou, hodil na bar bankovku, postavil sa zo stoličky a s čiernou koženkou v ruke odišiel z baru. Pozrel som sa na pohár, potom som ho od seba trošku odsunul a chytil do ruky fľašu, z ktorej som sa poriadne napil.

Dopil som poslednú kvapku z fľaše a zasa som sa zapozeral na dno pohára. Mal som pocit, že už vidím dvojito. Bol som na tom dosť zle. Zas.

„Čo tu takto sám?“ Počul som vedľa seba ženský hlas. Pootočil som hlavu a prehliadol si, kto sa to do mňa ozval. Vysoké opätky, dlhé nohy, krátka sukňa, tenký pás, veľké prsia, dlhé rovné čierne vlasy, na tvári plno make-upu, ale sympatická. Uznanlivo som prikývol a potom sa rozhodol, že by bolo načase odpovedať.

„Zapíjam smútok, ale to teba určite nezaujíma,“ pousmial som sa. Teda posnažil som sa o úsmev, určite to len vyzeralo len ako nejaká nepodarená grimasa.

„Vlastne máš pravdu, ty ma zaujímaš viac,“ prešla mi prstom po hrudi a prišla blízko ku mne. Oči som premiestnil na jej plné pery, ktoré som o sekundu neskôr bozkával. Chytil som ju za pás, no keď mi slabučko zahryzla do spodnej pery, svoje ruky som premiestnil na jej zadok, ktorý som stlačil.

„Tu blízko mám byt,“ povedala, keď sa odo mňa odtiahla a zapozerala sa mi do očí.

„Poďme,“ neváhal som ani sekundu. Chytil som ju za ruku a predieral sa davom vonku z baru. Odtiaľ ma už viedla ona. Bol som rád, že vôbec stojím na nohách.

Vošli sme do starého paneláku a ona otvorila dvere vo výťahu, do ktorého hneď aj vošla. Nasledoval som jej príklad. Stlačila sedmičku a potom sme sa pohli. Znova som sa jej prilepil na pery a moje ruky prešli z jej zadku na stehná a potom pomaly pod sukňu. Zrazu sa však výťah zastal a ona ma potiahla za ruku. Kľúčom, ktorý vytiahla ktovie odkiaľ otvorila a len čo sme vošli hneď aj zamkla. Oprel som ju o dvere a hneď z nej stiahol krátke tričko a nechal sukňu, nech spadne po jej nohách až na zem. Pomedzi to, ako som ju bozkával som sa vyzul a vydvihol som ju, načo ona reagovala tak, že si nohy obtočila okolo môjho pasu. Pomalou šuchtavou chôdzou a napoly otvorenými očami som našiel gauč a položil som ju naňho. Tam som jej dal dole aj posledné kúsky oblečenia, ktoré mala na sebe a naskytol sa mi pohľad na zatiaľ najdokonalejšie ženské telo.