Other Side /Harry Styles FanFiction/

30th chapter

Postavila som sa pred zrkadlo na weckach a opláchla som si tvár. Vyzerala som strašne bledo, no zle mi už vôbec nebolo. Dvere sa zrazu rozleteli a v nich stál vystrašený Chris.

„Je ti niečo?“

„Nie... len... celý deň mi bolo trošku nevoľno, možno to bude počasím. Prepáč mi to. Už som v poriadku.“

„Uf, už som sa zľakol že tak zle bozkávam,“ zasmial sa a poškrabal sa na zátylku, „ale určite si v poriadku?“ Uisťoval sa. Bolo zlaté, že sa staral.

„Samozrejme, je mi dobre,“ venovala som mu úsmev a prešla som k nemu, „a bozkávaš sa veľmi dobre,“ vydýchla som mu do tváre a dala som mu malú pusu. Nič viac som urobiť nemohla, ešte stále som mala v puse tú pachuť. Obišla som ho a šla som dopredu, keby náhodou niekto prišiel, alebo chcel odísť. Sadla som si na barovú stoličku a pred seba položila pohár vody, do ktorého som pozerala. V skutočnosti som sa cítila mizerne. Nie kvôli tomu, čo sa teraz stalo. Ale kvôli tomu, prečo sa to stalo.

Harry

Sedel som v nejakom bare, ktorého meno si už ani nepamätám. Prešiel mesiac a niečo, no nebol deň, kedy by som na ňu nemyslel. Zayn to už so mnou vzdal, povedal, že som beznádejný prípad a proste len pri mne sedel a pil so mnou stále, keď mohol. Gemma sa stále snažila byť ku mne milá, no stavím sa, že už aj ona mala na mňa nervy. Vlastne som mal nervy sám za seba, no nevedel som sa zmieriť s tým, že musím byť bez nej. Už pár krát som bol rozhodnutý odísť, no nedovolili mi to. Jak Gemma, tak Zayn. Povedali, že by to bolo ešte horšie a že ona na mňa už určite zabudla. Tiež

som si to opakoval. Stále dookola. Harry, prestaň sa trápiť, ona je už určite s niekým iným. A podobne. Ale ide to? Nejde. Nedá sa zabudnúť, alebo prestať ľúbiť. Proste to nejde. Dokonca som sa aj pomeril s Vicky, len aby som o nej mal nejaké informácie. No vždy mi povie len to, že sa má fajn. Teraz niekedy mala odísť na výšku do New Yorku. Som presvedčený, že tam niekoho stretne, zamiluje sa a na mňa ani nepomyslí. Pri pomyslení na to som mal chuť sadnúť na najbližšie lietadlo do NY, prísť k nej, objať ju a už nikdy nepustiť. Poprípade tomu magorovi, ktorý sa mi ju snaží ukradnúť, dať jednu cez hubu. Ale dobre som vedel, že by to bola chyba a tak som len sám sedel v nejakom starom bare, lial do seba whiskey a snažil sa myslieť na niečo iné.

„Brácho, prestaň už. Pozri, je tu plno lepších dievčat ako bola ona. A poteším ťa, väčšina z nich tu aj býva. No tak. Schop sa. Kde je ten starý Harry? Veď ani po rozchode s Vicky si nebol takýto.“

„Nechápeš to, Zayn. Nikto nie je lepší ako ona. A nikdy nebude.“

„Si idiot, vieš to? Takýmto štýlom života onedlho skončíš na protialkoholickom.“

„Nebuď smiešny. Určite nebudem zavislý na alkohole,“ posmešne som sa zasmial. Barman sa na mňa pozrel takým tým pohľadom ‚to určite‘ a zasmial sa, no neozýval sa. No tak som tu chodil celkom dosť často. Noačo. Zvládam to.

„Chcem ti len dobre,“ mykol plecami a odpil zo svojej whiskey. Len som si zašomral popod nos a napil som sa aj ja. Mal som sto chutí zdvihnúť telefón a zavolať jej, ale nešlo to. Nemohol som. Proste nie. Ona už určite zabudla. Musím sa cez to preniesť. A zabudnúť aj ja.

Amy

Sedeli sme v nejakej pizzerke a spoločne si pochutnávali na pizzi. Na to, čo sa stalo v kaviarni sme už zabudli. No a ja som bola pevne rozhodnutá, že zajtra ráno pred prednáškou pôjdem k lekárovi, tak na prednášku a nakoniec do školy. Potrebovala som vedieť na čom som. A musela som si poriadne premyslieť, čo ďalej.