Other Side /Harry Styles FanFiction/

25th chapter

„O hodinku vyrážame, Amy!“ Začula som spoza dverí. Prstami som si prešla cez oči a pomaly ich otvorila. Pozrela som sa na mobil, ktorý ležal vedľa mňa a keď som zbadala čas, hneď ma to prebralo. Poznáte to, niečo ako ten malý infarkt keď zistíte, že ste zaspali do školy. Presne takto som sa teraz cítila. Okamžite som vystrelila z postele, zo skrine som vybrala kufor a začala som doňho hádzať všetky veci. Čo najrýchlejšie. Keď som už všetko oblečenie mala v kufroch, vyzliekla som sa z vecí, čo som na sebe mala včera, vytiahla som si ešte kraťasy a tričko a potom som šla rýchlo do sprchy. Nový rekord, bolo to iba 15 minút! Hneď na to, som zobrala všetky svoje veci z kúpelne a dala ich do kufra, ktorý som následne na to zapla. Obliekla som sa do pripravených vecí a ešte raz prezrela celú izbu aj s kúpelňou, či som tam náhodou niečo nenechala. Ešte som narýchlo povyprázdňovala šuplíky a nejaké poličky, všetko som to doslova nachádzala do posledného, poloprázdneho kufra a práve vtedy mi niekto zaklopal na dvere. Rýchlo som ich odomkla a otvorila, aby som videla, kto tam je.

„Môžeme ísť?“ Usmiala sa na mňa Jessica. Len som nemo prikývla, pokúsila sa o úsmev a šla si po kufre. Z nočného stolíka som ešte zobrala mobil a podala Jessici kufor, aby mi ho pomohla zniesť dole, keďže ja som mala ďalšie dva.

„Kedy si sa stihla pobaliť?“
„Teraz! Veď som vstala pred hodinou. Včera večer som hneď zaspala,“ zasmiala som sa. Či to však bolo aj úprimné, to už neviem.

„Nesnaž sa ma presvedčiť, že je všetko v poriadku, pretože ja vidím, že nie je. Doma mi všetko povieš,“ povedala potichu a s prižmúrenými očami sa na mňa pozrela.

„Fajn,“ stručne som jej odpovedala a tým som sa snažila vyhnúť ďalším debatám na túto tému. Bolelo to, ešte viac ako včera.

„Ideme?“ Spýtal sa ma Justin, okolo ktorého boli porozkladané kufre.

„Poďme,“ povedala som odhodlane, no hneď som to oľutovala. Moje srdce mi hovorilo, aby som tu ostala už minimálne navždy, no rozum mi vravel, že to nemá význam, ak chcem mať lepšiu budúcnosť. Pcheeee, vraj lepšiu budúcnosť. Klamem samú seba.

Všetci sme si zobrali svoje kufre a tiež nám s nejakými pomohla aj Huffie, ktorá tam bola. Prešla som k vchodovým dverám, roztvorila ich dokorán a prešla nimi prvá. Kufre som nahádzala do auta a môj príklad nasledovali všetci ostatní. Ešte nejaká batožina a kufor auta by sa už nezavrel.

„Idem ešte pozrieť dom, či tam niekomu niečo nezostalo a rovno zamknem,“ usmiala sa na nás Jessica. Prikývla som a sadla som si do auta na miesto spolujazdca, keďže som predpokladala, že Jess bude chcieť sedieť s Niallom vzadu. Počula som buchnutie dverí a keď som sa otočila, videla som Jessicu ako beží a v ruke drží nejakú obálku.

„Toto bude asi tvoje,“ usmiala sa na mňa a podala mi ju. Začudovane som sa na ňu pozrela, no nechala som to tak, položila som ju na sedadlo a vystúpila som si, aby som sa ešte rozlúčila s Huffie. Prišla som k nej, silno som ju objala a nos zaborila do jej vlasov.

„Láska, budeš mi chýbať, veľmi! Sľúb mi, že si budeme písať a volať. Budem tu vždy pre teba, keby si niečo potrebovala, dobre?“ Šepkala som jej do ucha a cítila som, že ma v očiach štípu slzy.

„Ty mne tiež, poklad. Ak by si niečo potrebovala, vieš, kde ma nájdeš! A neplač, bude to fajn, všetko bude v poriadku,“ odtiahla si ma od seba, zotrela mi slzy z tváre a usmiala sa na mňa.

„Píšeme si, pa,“ tiež som sa na ňu usmiala, ešte raz ju rýchlo objala a potom som už nasadala. Justin, Jessica a Niall jej len zakývali, takže predpokladám, že oni sa s ňou už rozlúčili.