Other Side /Harry Styles FanFiction/

11th chapter

Harry

Keď som ráno odchádzal od Amy, stretol som sa s Victoriou. Očividne mal aj niekto iný spoločnosť.

„Aká irónia, že sa stretávame v jednom dome a pritom každý z nás spí s niekým iným,“ prehovorila a ja som sa na ňu posmešne pozrel.
„Veď to. Chudák Justin, aj ho podjebeš tak, ako mňa, bude to mať ťažké.“
„Si strašný, Harry.“
„Chcel som povedať ‚aj ja ťa mám rád‘, ale klamať sa nemá. Ty nie si o nič lepšia,“ žmurkol som na ňu.
„Ideš domov?“ Ignorovala moju poznámku.
„Áno a dúfam, že sa vyberieš nejakým opačným smerom, alebo čo.“
„To bude asi problém, tiež idem domov,“ pretočil som očami. Ešte desať minút v prítomnosti tej štetky a prídem o nervy.
„Takže. Ako si na tom s tou Amy? Chodíte spolu, alebo ako?“
„Ach, kriste, Victoria, nestaraj sa do vecí, do ktorých ťa nič.“
„Veď sa len pýtam, bože! Takže mi neodpovieš?“
„Sme len kamaráti.“
„Áno, jasné, a celú noc ste v izbe hrali pexeso, že? Poznám ťa.“
„Mýliš sa, nepoznáš ma. Po tom, čo sa medzi nami stalo som sa zmenil, uvedomil som si pár vecí. A, ako som už povedal, nemusí ťa zaujímať, čo sme robili.“
„Si ako malé dieťa, Harry.“
„Daj mi už pokoj. Najradšej by som bol od teba čo najďalej, ale keďže spíš s bratom mojej dobrej kamošky, asi sa budeme stretávať, čo je škoda. Nateraz som ťa však mal už dosť, idem domov a dúfam, že dnes ťa už neuvidím. Zbohom,“ sucho som jej odpovedal a vošiel som do nášho domu. Mama a Gemma už boli hore a práve raňajkovali.

„Čauko,“ milo som im pozdravil a tiež som si zobral jesť.
„Harry?“ Prísne sa na mňa pozrela mama.
„Áno?“
„Kde si bol celú noc?“
„Ehm...no...ja....vieš...šiel som sa prejsť, ako som ti hovoril...no a...potom som zbadal....v jednom dome bola párty! No a stretol som pár kamarátov....a tak vieš...ostal som...tam,“ nevinne som sa usmial a do úst si hodil ďalšie sústo mojich raňajok.
„Väčšinou, keď chodíš na party, prídeš domov okolo tej piatej, šiestej ráno a teraz je deväť hodín, Harry. A okrem toho, asi desať krát som ti volala!“
„Ja...eh...no...zaspal som tam a...veď vieš...zobudili ma až teraz....a tak som šiel domov...a tak...bol tam hluk! Nemohol som ti zdvihnúť, pretože tam bol hluk! A Vlastne ani neviem, že si mi volala...aha, vážne, volala si mi...prepáč,“ ospravedlňujúco som sa usmial, raňajky som nechal raňajkami a vybehol som do mojej izby.

„Práve som dostal poriadnu nakladačku od mamy. Nabudúce asi nebudem môcť ostať tak dlho. –H xxx“ takto znela moja esemeska Amy. Vydýchol som si, len čo som za sebou zamkol dvere detskej. Bolo to horšie, ako vypočúvanie na polícii!

Amy

Len čo Harry odišiel, šla som si spraviť raňajky. Rozhodla som sa, že spravím raňajky pre celý dom, keďže všetci ešte spali. Do misky som naliala mlieko, dala tam múku, vajíčko, cukor, škoricu a všetky tie potrebné somariny a spravila som z toho cesto na palacinky. Pomaly som si ich piekla a pri tom som si spievala všetky možné pesničky. Spravila som presne 20 palaciniek. Myslím, že ich budeme jesť ešte týždeň. Len som mykla plecami a panvicu aj s miskou som dala do umývačky. Palacinky som položila na stôl a vedľa nich som dala nutelu a šľahačku. Vyšla som po schodoch hore a z plných pľúc som zakričala, že raňajky sú už na stole. Určite to nebolo dvakrát príjemné, no ja som v noci tiež málo spala a unavená nie som.

„Kriste, Amy, si normálna?“ Hučal po mne Niall, keď vyliezol zo svojej izby len v kraťasoch, ktoré mal zrejme určené na spanie. Na hlave mal obrovské, blonďavé vtáčie hniezdo a oči boli zúžené na úplné minimum.
„Je už dosť hodín na to, aby ste vstávali a okrem toho, práve som spravila raňajky, tak padaj dole,“ milo som sa naňho usmiala. Len pokrútil hlavou, no neprotestoval a zišiel dole. Hneď za ním vyšla zo svojej izby Jessica, v pomerne podobnom rozpoložení a potom už prišiel Justin, no ten vyzeral lepšie. Akoby bol hore už dlhšie. Asi tu bola Victoria. Nakoniec som videla zo schodov schádzať Louisa, Jessicinho brata, taktiež s hniezdom na hlave, bez trička a s rozospatými očami.

„Ty si robila palacinky?“ Prekvapene sa ma spýtal Louis práve vtedy, keď si na jednu natieral nutellu.
„Vyzerá to tak,“ zasmiala a do pusy som si vložila ďalšie sústo.
„V tom prípade ťa musím pochváliť, sú perfektné,“ usmial sa na mňa Niall s plnou pusou.
„Ďakujem, ale veľmi si na to nezvykajte. Nie každé ráno som hore takto skoro,“ zasmiala som sa, no keď som si všimla reakcie ostatných, radšej som pozerala do svojho taniera a tvárila sa, že som nič také v živote nepovedala.

„Čaute,“ pozdravila nám Victoria, keď spolu s Justinom prekročili prah obývačky. Jusso ju pevne držal okolo pása a ona sa na nás všetkých milo usmievala. V skutočnosti vyzerala naozaj sympaticky.
„Nebola si tu už aj ráno?“ Spýtal sa Niall pobavene a ona sa začervenala.
„Justin ma zavolal,“ usmiala sa.
„To je v poriadku, Vicky,“ chytila som jej ruku. Vďačne sa na mňa usmiala.
Spokojne sme si všetci sedeli v obývačke a rozprávali sme sa, keď sa stenami domu rozozvučal zvonček. Vyskočila som na nohy a šla som otvoriť.
„Ahoj Hazz,“ usmiala som sa a na pery som mu vlepila pusu.
„Čauko.“
„Čo ty tu takto?“
„Len som ťa chcel vidieť.“
„Aha, jasné, poď ďalej,“ odstúpila som od dverí, aby mohol vojsť, čo aj hneď spravil a potom ma pevne objal, akoby sme sa nevideli roky.
„Je tu Vicky, tak pôjdeme rovno hore.“
„Takže Vicky?“ Spýtavo vytiahol obočie a pozrel sa na mňa.
„Je milá,“ usmiala som sa.
„TO sa ti len zdá.“
„Vážne, Harry, si voči nej zaujatý, ja ju mám rada!“
„Keď myslíš. Teba to prejde.“
„Poďme už radšej,“ potiahla som ho za ruku. Prešli sme okolo obývačky a Harry sa pozdravil, no všimla som si, že Vicky prebodol pohľadom. Preboha, mohol by sa naučiť ju aspoň rešpektovať, veď ja od neho nechcem, aby s ňou bol najlepší kamarát. Pokrútila som hlavou, pevnejšie som mu stisla ruku a už som ho ťahala hore schodmi. Vošli sme do mojej izby a ja som zamkla dvere.
„Čo ti hovorila mama?“ Zasmiala som sa, pretože som si spomenula na jeho suprovú esemesku.
„Podozrievala ma. Pýtala sa, prečo som prišiel až tak neskoro.“
„Čo si jej povedal?“
„Že som bol na party a zaspal som tam,“ zasmial sa a ja som sa tiež neubránila smiechu. Zaspal na party. Ty si genius, Styles!
„Si strašne zlatá, keď sa smeješ,“ stisol mi ruku a pozeral sa mi do očí.
„Ja..eh..ďakujem,“ sklonila som hlavu, aby si nevšimol, ako moje líca menia farbu z telovej na červenkastú. Ukazovákom mi zdvihol bradu a pobozkal ma. Cítila som zvláštne chvenie, bolo mi to tak strašne príjemné, zbožňovala som jeho pery. A tiež jeho veľké ruky, ktoré sa zakaždým obmotali okolo mojich bokov. A práve toto som nechcela.

•tadá! eh, no, viem, že som dlho nič nepridala, ale nešlo to kvôli škole

•ďalšia bude najskôr v sobotu, pretože zajtra prídem neskoro domov (veľké ĎAKUJEM Vikinke) a v piatok... je piatok

•každopádne, prosím si votes a komenty, ste strašne zlaté, že to komentujete a čítate <3333

•otázka na záver: Čo myslíte, čo Amy nechcela? :) 

•Love, K.