Kto sme my

Časť 1 - Poradkyňa

Ahojte, toto je môj prvý príbeh. Budem veľmi rada, ak mi po prečítaní dáte spätnú väzbu, nech viem, čo a ako mám zlepšovať. Takisto mi to pomôže zistiť, či má zmysel písať príbehy tohto žánru. Užívajte :)

V duchu som sa samej seba pýtala, čo mňa - Petru Skalickú - a toho blázna Adama, dalo dokopy a dovolilo nám sa stať najlepšími kamarátmi. Veď sme boli od seba tak odlišní..

"Adam, uvedomuješ si, že za pár dní spolu budete už rok? Dochádza ti to? Aspoň trochu?" Kričala som naňho, lebo najviac ma rozčuľoval jeho 'som urazený, takže mi je jedno' prístup. Boli totiž s Alex pohádaní. No čochvíľa mali mať svoje prvé výročie a tá trúba jej ešte nič nekúpila.

"Chlape, zobuď sa!" Pokračovala som. "To neznamená, že keď ste sa pohádali, tak jej nič nekúpiš." 

"Možno sa rozídeme. Tak načo jej budem niečo kupovať?" Odfrkol Adam.

"Dobre vieš, že by museli padať traktory, aby sa niečo také stalo." Poznamenala som. Bola to pravda. Tí dvaja si už prešli oveľa horšími vecami ako bola táto obyčajná hádka.

"Náhodou minule som čítal taký článok, že v Amerike na jedného farmára zaútočil tr.."

"Adam!!" Skríkla som naňho. 

"Prepáč." Povedal smutne.

"Mne sa neospravedlňuj. Ale Alex. Tu máš mobil a zavolaj jej!" Adam sa čudne zatváril.

"Môj?" Spýtal sa nechápavo.

"A čo si myslíš, že ti budem dávať svoj mobil na vyriešenie tých vašich prkotín? Neštvi ma a okamžite jej zavolaj!" Na Adama občas bolo potrebné trochu zakričať, respektíve, hlasnejšie mu dohovoriť, aby sa spamätal.

"Veď dobre, mami." Povedal ironicky a dal si mobil k uchu. "Alex? Ahoj.. no.. veľmi ma to mrzí. Pokojne tam nemusíme ísť, ak nechceš. Ja sa prispôsobím. Veď vieš, že ťa ľúbim a nikdy neprestanem, zlatíčko."

"Bože, toľko romantiky." Poznamenala som s odporom a odišla do kuchyne si spraviť čaj. 

Boli sme u nás doma. Čudovala som sa, že Alex nikdy neprekážalo, keď bol Adam u mňa. Ale bola som rada, že Adamovi verila. A nemala dôvod mu neveriť, veď bol do nej úplne zbláznený. Mali veľmi podobnú povahu a navyše obaja vyzerali k svetu, takže sa k sebe perfektne hodili. Keby Adam k nám chodil na strednú, povedala by som, že sú najkrajší pár na škole. Avšak Adam sa v deviatom ročníku rozhodol dať prednosť elektrotechnickej škole, zatiaľ čo ja som sa rozhodla pre gymnázium. 

S Alex som ho zoznámila ja, koncom októbra v druhom ročníku, počas Halloweenskej party. Na Adamovej škole mali vtedy riaditeľské voľno, takže prišiel ku nám. Medzi ním a Alex to zaiskrilo na prvý pohľad, hoci Adam to doteraz popiera. Nerád dáva najavo city. V tom jedinom sme si asi boli podobní. Akurát že ja som k prejavovaniu citov nemala dôvod, lebo chalanov som odjakživa videla len ako zrúdy, ktoré vás jednorázovo využijú a potom odkopnú kvôli niekomu, kto im bude viac vyhovovať. Niežeby sa mi to stalo, ale stačili mi srdcervúce výlevy mojich kamarátok, ktorým sa stalo niečo podobné a vtedy som si povedala, že ja takto nechcem dopadnúť. A tak som každého chalana, ktorý ma čo i len pozval do kina či na kávu, odmietla. Niekedy slušne, niekedy nie.  

A áno, Adama som mala rada práve preto, lebo sa o nič nepokúšal. Vždy bol milý a priateľský, no nikdy so mnou nič neplánoval. Náš vzťah nám vyhovoval taký, aký bol a ani jeden z nás to nemal v pláne meniť alebo posúvať na vyšší level, hoci veľa ľudí bolo toho názoru, že určite k sebe cítime niečo viac. Ale viete, kde sme mali ich názory.   

A nezabudnite aj hlasovať a zdielať! 😇