Kto sme my

Časť 12 - Ublíženie

Na druhý deň sme s Adamom opäť vstávali do školy. Všetko prebehlo tak ako bežne a na zástavke sme sa rozlúčili. Hneď po tom, ako Adam odišiel v autobuse, prišiel na zástavku Lukáš.

„Dobré ránko." Pozdravil ma a objal.

„Ahoj." Odpovedala som mu v náručí.

„Ako sa máš?" Spýtal sa, keď som sa od neho odtiahla.

„Celkom fajn. Včera bol u mňa Adam, tak sme si spravili taký best friend večer. A ty?" Lukáš sa zhrozil.

„Adam bol u teba? No len dúfam, že nevie o.." Prerušila som ho. (Inak som zistila, že ľudí celkom často prerušujem.)

„Nie, nevie. Ale mal by už o tom vedieť." Bolo nám to jasné. Tajiť sa to nedalo.

„Fajn, ale je ti jasné, že mu potom budeš musieť povedať všetko? Aj o nás.."

„Žiadne my ešte nie je." Prečo som sakra povedala ešte? Lukáš si to však asi nevšimol.

„Vieš, ako to myslím. Ale mali by sme to nechať na poobedie."

„Súhlasím. Takže.. ehm.. máš úlohu z fyziky?"

„Zbláznila si sa? Ja a úloha z fyziky? Neboj, Elena ju určite bude mať." Vtom som ucítila jeho ruku na mojom ramene. Bol to príjemný pocit. Lukáš bol druhý človek (prvý bol Adam), s ktorým som si od prvého dňa mala čo povedať (no dobre, od prvého dňa, čo som ho k sebe pripustila). Nechápala som, ako si dvaja ľudia môžu tak veľmi sadnúť po tak krátkej dobe, ale asi to tak malo jednoducho byť.

...

„Elenkaa?" Zatiahol Lukáš sladkým tónom, cez druhú prestávku.

„Zošit máš v mojej lavici." Odpovedala Elena bezducho, zatiaľ čo čítala Veselú matematiku pre stredné školy. Dobre, že som nevybuchla od smiechu, keď som si prečítala ten názov. Pripomínal mi akéhosi dospelého človeka šoférujúc auto, no popritom stále nosiac plienky a pijúc mliečko z fľašky. Navyše pri mojich menej než chabých vedomostiach z matematiky by som nepochopila ani poďakovaniu, nie to ešte obsahu tej knihy. Ale veď každý sme nejaký.

Samozrejme, že hneď som si sadla k Lukášovi a začali sme spolu opisovať úlohu. Popritom ma niekoľkokrát šťuchol štýlom, že namiesto A som napísala KFHM v arabčine. Potom som Elene vrátila zošit. Ale neskončilo to len tým.

„Ty a Lukáš.. vy spolu niečo máte?" Ostala som zaskočená. Ešte sme si ani nedali pusu a už sa o nás vedelo?

„Nie, veď vieš, aký mám vzťah k chalanom."

„Chápem. Ale potvrdzovalo by to tú Danielinu teóriu o tom, že Lukáš je sukničkár. Navyše by to bolo nefér voči Paťovi. Veď ten chudák je z teba tak mimo." Zrazu mi prišlo Paťa naozaj ľúto. Netvrdím, bol milý aj sympatický.. ale príliš sa snažil a to som nemala rada. Oveľa viac mi to vyhovovalo s Lukášom. Všetko medzi mnou a ním bolo čisto spontánne, no Paťo mi pripadal, akoby sa riadil príručkou Ako zbaliť vysnívanú part 1. Lekcia 1 - pozvite ju na čaj plus bonusová rada - dajte jej na výber miesto Vášho prvého rande a bojujte o ňu. Na väčšinu báb by to možno zabralo, no ja som naozaj nebola taká.

...

Deň v škole prebehol pomerne rýchlo (čo bolo až divné) a nastal moment, kedy sme sa mali ísť s Lukášom porozprávať. Rozhodla som sa ísť s ním od neďalekého parku a na lavičke všetko v kľude prebrať. Sadli sme si a všetko sa mohlo začať.

„Takže Peti," začal „v prvom rade ti chcem povedať, že budem rešpektovať akékoľvek tvoje rozhodnutie, keďže mi je jasné, že to na teba musí byť prirýchlo a viem, aký máš vzťah k chalanom. Väčšinou, keď mi dievča vynadalo, pomyslel som si, že je vadná. Ty keď si mi vlepila facku.. až je to čudné.. ale nepomyslel som si, že si vadná. Práve naopak! Donútilo ma to lepšie ťa spoznať a pochopiť, aká vlastne si. A zistila som, že si jeden úžasný a inteligentný človek, ktorý síce neznáša chalanov, ale má jednoznačne dobré srdce. Navyše, hoci sa hráš na flegmatičku, viem, že nie si až taká flegma ako Alex. Neverím, že by ťa nezaujímali moje pocity ako Alex. A viem že by som sa ti mohol s hocičím zdôveriť. Takže napriek všetkému by som sa ťa chcela spýtať, či by sme to spolu neskúsili. Sľubujem, že budem ten najlepší frajer a ak sa bude dať, tak aj jediný." V tej chvíli mi už naozaj nebolo všetko jedno. Chalan, ktorý sa mi páčil, sa mi vyznával. No nemohla som súhlasiť.

„Lukáš. Ja.. je to krásne, čo si povedal. Ale mám zásadu a zatiaľ ju akosi nemám v pláne porušiť. Nechcem ťa úplne odmietať. Ale pochop, že netreba do toho ísť zhurta. Všetko má čas, veď sme ešte mladí." Pravda však bola niekde úplne inde. Ten vzťah som jednoducho nechcela vôbec. Možno som len bola príliš zaťatá, ale nevedela som si predstaviť vzťah s chalanom. Furt som mala v hlave Monikin plač. Síce som o nej doteraz veľa nehovorila, ale boli sme naozaj dobré kamarátky..

„Peti. Ako mi to mohol spraviť? Ako.. ako?!"

„Netuším. Neviem, čo si myslel. A ako sa to celé zomlelo? A vôbec, kedy ste si spolu začali?"

„Občas sme sa stretávali. No a po tej kamarátskej chvíľke sme boli kamaráti s výhodami, ale nechcela som s ním spať. Vieš, typická zásada - až vo vzťahu. Potom som to zastavila, že budeme len kamaráti, lebo som sa doňho zaľúbila a zrazu mi prišlo divné byť kamarátka s výhodami. Prešlo pár týždňov a navrhol vzťah. Súhlasila som. Lenže sme sa pohádali kvôli hlúposti a bol koniec." Skrátila pomerne dlhú dobu Monika.

„Vy ste spolu chodili?!" Novinka roka! Monika a Erik spolu chodili.

„Hej, ale nie dlho. No a potom sme sa stretli na tej Danielinej oslave. Trochu sme toho popili a zrazu sa niečo v nás pohlo. Začali sme sa bozkávať a tesne predtým než k tomu.. no veď vieš k čomu.. malo prísť som mu povedala, že nie som dievča na jednú noc. On povedal, že sa nemám báť, že nič také by mi nespravil. Takže k tomu nakoniec prišlo. A potom som o pár dní dostala od neho esemesku. Že mi musí povedať, že to nebude pokračovať, lebo sa mu páči iné dievča."

„To nemôžeš myslieť vážne! Neverím, že by niečo také spravil. Veď vyzeral byť úplne v pohode chalan." Naozaj. O Erikovi sa nikdy nešírilo, že by bol sukničkár. Práveže jeho bývalá frajerka hovorila o ňom vždy len v dobrom. Bohvie, čo sa mu stalo..

„Aj ja som si to myslela. Vieš, on nikdy nebol dokonalý, no vždy som sa snažila z neho spraviť lepšieho človeka a tolerovala som mu kopu vecí. Veď ani ja nie som bezchybná. Ale keď som čítala tú správu, keď som proste behala očami po písmenkách a postupne si uvedomovala, že zo mňa spravil niečo, čím som nikdy v živote nechcela byť.. iba jednorázový sexuálny matrac.." Nedokázala dohovoriť. Rozplakala sa. Neostávalo mi nič iné, len ju utešiť. Vždy bola veselá a zrazu som ju videla úplne sklesnutú. Nebol to príjemný pohľad. Tá Monika, s ktorou bola vždy sranda, bola smutná a nevedela prestať plakať. No po chvíli sa upokojila a pokračovala.

„Vieš, že som bola na základke šikanovaná. A to som si myslela, že nič horšie ako šikana byť nemôže. Ale vieš, aký je rozdiel medzi šikanou a Erikom?" Zaujímavá otázka.

„Povedz."

„Aj šikana mi veľmi ublížila. Ale tam mi ublížili ľudia, na ktorých mi nikdy nezáležalo. Lenže na Erikovi mi záležalo. Preto mi Erik ublížil o čosi viac. A navyše šikanu som chápala. Mala som nadváhu a to bol dostatočný dôvod na ubližovanie. Ale čo som spravila Erikovi? Prečo mi tak ublížil? Čo ho k tomu viedlo? Ja.. proste tomu nerozumiem.. A ešte ako mi kedysi povedal: Ja by som ti nikdy neublížil. A potom mi ublíži tak, ako ešte nikto nikdy." Monika bola rozumný a empatický človek. Len mala smolu na chalana.

..

No a potom odo mňa Lukáš chce vzťah. No ako vážne..

„Peťa? Peťa?! Si v pohode?" spýtal sa Lukáš vydesene. No to som sa musela poriadne zamyslieť.

„Áno, len som nad niečím premýšľala. Moje rozhodnutie platí." Povedala som.

„Dobre. Dám ti teda čas." Povedal Lukáš a dvihol sa z lavičky.

„Kam ideš?" Spýtala som sa prekvapene.

„Domov. Ty nejdeš?"

„Neviem. Asi hej." Bol zvláštny. Nechcela som mu ublížiť. Zvyšok cesty sme spolu ani neprehovorili. Dokonca rozlúčka prebehla len s polsekundovým objatím. Možno som mu mohla dať šancu .. ale keď ..

Komentáre, hlasy a zdieľania potešia :) Ďakujem veľmi pekne! :)