Kto sme my

Časť 14 - Citové zmeny

Prešlo pár týždňov a začiatok decembra sa posunul ku koncu. Vianočné sviatky sme strávili spolu s otcom, ktorý sa konečne unúval doraziť zo služobnej cesty. Respektíve práve dnes, 26. decembra znova vyrazil na pracovné potulky svetom. S mamou sme zostali samé doma. No ju to očividne nebavilo, pretože už o 10 ráno odišla niekam na wellness pobyt s kamarátkami. Takže som zostala sama doma. 

Čo sa za tých pár týždňov zmenilo? 

Adam začal chodiť von s Alex a postupne si začali vysvetľovať všetky nezhody, ktoré mali vo vzťahu. No z toho, čo som počula od oboch (áno, postupom času sme sa s Alex opäť vrátili do kamarátskej roviny) som vedela akurát to, že ich city, ktoré navzájom k sebe prechovávali, ešte nevymizli. Keď už sme pri Adamovi, 11. decembra sa mu narodila sestra Karolínka. Obe aj s jeho mamou boli v poriadku, čo som bola skutočne rada, lebo som sa obávala, ako to celé dopadne.

Patrik stále hľadal príležitosti, ako so mnou udržať kontakt a keď sa mu to darilo, tak ma opäť niekam pozýval. Premýšľala som, že na čaj by som išla (len nech už mám od neho pokoj), ale uvedomila som si, že by to bral ako šancu, ako ma získať. A to bolo viac než nereálne, keďže..

Áno, narážam na mňa a Lukáša. Neznášal veľmi dobre moje poloodmietnutie, no o pár dní sme spolu išli von a všetko bolo ako predtým. No začala som si uvedomovať, že Lukáš je naozaj dobrý chalan a neublížil by ani muche. Vedela som, že na jeho citoch sa nič nezmenilo. No na mojich áno. Akokoľvek som sa snažila presvedčiť, že mi je ako kamarát, brat, sestra.. nebolo to tak. 

Petra Skalická sa zaľúbila. 

No Lukáš to nevedel. Nechcela som mu to vravieť. Užívala som si chvíle nášho kamarátstva, ktoré bolo krásne, hoci som vedela, že z Lukášovej strany trochu hrané. Jasné, že ma mal rád, ale chcel viac a ja som si stále nebola istá, či to je dobrý nápad. No bola som rada, že na mňa netlačí. Až mi bolo ľúto, že musel toľko čakať, než sa spamätám a uvedomím si pravdu (ktorú som mu nechcela povedať, takže vlastne čakal ďalej, chudáčik).

Takže stále kamaráti. (Takí z donútenia, ale predsa.) 

A Monika?

Pred týždňom u mňa prespala. Spravili sme si s ňou a Alex babský žúr. Tam nám Monika prezradila, že sa opäť začala baviť s Erikom. S Alex sme z toho neboli veľmi nadšené. Báli sme sa, že je znova ublíži. No Monika nás ubezpečila, že z jej strany o nič nejde. No bola spolu s nami presvedčená, že Erika začalo hrýzť svedomie, keďže jej stále vypisoval a snažil sa s ňou baviť. Ona sa tvárila, že sú stále kamaráti a všetko funguje tak ako má, no vnútri vedela, že za to, čo spravil, už nikdy nebudú vedieť spolu normálne fungovať. Aspoň teda ona nie. S Erikom som nemala nič dočinenia, takže som nevedela, ako to berie on a o čo mu vlastne ide.

Monika ho síce nenávidela, no tváriť sa, že všetko je medzi nimi už v poriadku bol jediný spôsob, ako mu dokázať, že jej je ukradnutý. 

Obdivovala som, ako sa bravúrne dokázala pretvarovať.  

To už sa však nedalo povedať o Alex, ktorá bola na seba strašne nahnevaná kvôli Adamovi a vždy, keď spolu boli, prvé mu povedala 'prepáč' namiesto pozdravu. A hoci sa Adam už na ňu nehneval, stále sa cítila previnilo. 

Asi si vravíte, že sa to začína celkom slušne zamotávať, ale ono to vlastne bolo jednoduché. Adam s Alex si boli súdení (aspoň som si to vždy myslela), len Alex spravila chybu s Lukášom, ktorý zas možno bol súdený mne a z toho vznikli komplikácie. No a Monika s Erikom boli kapitola sama o sebe (alebo skôr kniha, o nich by sa dali napísať hotové romány).