Časť 11 - Tajomstvá

19 1 0
                                    

Rozhodla som sa napísať Adamovi. Potrebovala som sa s niekym stretnúť a porozprávať sa. Napísala som mu, či by neprišiel ku nám. 

Adamoško, 07.12.2016, 14:24

A neprídeš ty ku mne? Neviem, či to stíham. Nepísal som test zo sloviny, takže budem musieť ísť odpovedať.

Peťuška, 07.12.2016, 14:25

Nemôžem. Dnes má prísť otec. Chcem ho privítať, keď príde.

Adamoško, 07.12.2016, 14:26

Okej, do pol hoďky som tam. Ale beriem si aj slovinu. A preplatíš mi električenku! :D

Peťuška, 07.12.2016, 14:27

No to víš! Môžem ti akurát dať niečo jesť  :D Daj vedieť, keď tu budeš. 

Adamoško, 07.12.2016, 14:28

Jasnačka! Však kto by neprišiel, keď mu ponúkajú jedlo! :D 

Všetko bolo dohodnuté. Akurát mama nebola doma, hoci mala byť. Išla som teda do kuchyne a na chladničke som našla odkaz na tmavočervenom papieriku. Takže od mamy.

Ahoj, moje najmilšie dieťa. (náš inside joke, bola som jedináčik) Otec príde až o pár dní. Išla som nakúpiť. Prídem okolo štvrtej. Keď chceš, niekoho si pozvi k sebe, ale ak náhodou príde suseda Matyášová, neotváraj jej. Nechce sa mi počúvať, aké mám nevychované dieťa. Ľúbim ťa! - mama

No tak už som pozvala Adama, čiže úlohu som splnila. Keď už som bola v kuchyni, naobedovala som sa a išla som si pripraviť nejaké veci na učenie. Hoci som vedela, že ak tu Adam opäť ostane spať, nič sa nenaučím.

Cŕŕŕŕŕŕŕn! Takže Matyáška si nedá pokoj. Jasné, že moja výbušná povaha nedovolila nechať dvere zatvorené. 

„No čo zase chc.." Vtom som sa zasekla. 

„Aj ja ťa rád vidím." Odpovedal Adam. Kriste, mohla som sa aspoň pozrieť cez kukátko. „Mohla si sa aspoň pozrieť cez kukátko." Vyslovil paralelne s tým, ako mi to prebehlo hlavou.

„No poď ďalej." Adam vošiel, vyzul sa, umyl si ruky a ľahol si na posteľ. Nevychovanec. „Budeš niečo jesť?"

„Že sa pýtaš! Čo mi navaríš?" Pff.

„Ja nič, ale mama varila špagety. A urobila k nim aj syrovo-kuraciu omáčku." Adamovi sa rozžiarili oči.

„Och, tak to si prosím!"

„Choď si to kludne nabrať. Je to v chladničke."

„Okej." A už ho nebolo. Ja som zatiaľ dopísala úlohu z angličtiny a popritom som premýšľala, či mu poviem o tom dnešnom incidente s Lukášom. 

Už o päť minút sa vrátil najedený.

„To tak rýchlo?" Že sa vôbec čudujem..

„Veď vieš, že chalani v mojom veku sú ako kyselina." No úplne ako Lukáš..

„Už som si stihla všimnúť. Inak budeš tu aj spať?" Odpoveď mi bola jasná, ale tak spýtam sa vždy.

Prečo? Máš so mnou nejaké hriešne plány?" Ako vážne, toto je na zabitie.

„Idiot! Nie, ale tak nech viem. Nie ako minule." 

„Tak ak to nebude vašim prekážať, tak pokojne." Vyceril na mňa zuby.

„Otcovi nie, pretože nepríde. A mama mi napísala, že keď chcem, môžem niekoho pozvať. A aj tak som potrebovala s niekym hovoriť." 

„Stalo sa niečo?" Spýtal sa ma.

Kto sme myDonde viven las historias. Descúbrelo ahora