Kto sme my

Časť 18 - Plán

O týždeň neskôr sme sa mali opäť stretnúť s Adamom, aby sme zrealizovali plán. Lukáš mal však spočiatku námietky.

„A to sa ťa bude aj dotýkať? A bozkávať ťa?" Pýtal sa, keď sme sedeli u nich na gauči a pozeral sa na mňa zhora, pretože som mu ležala na nohách, zatiaľ čo on sedel.

„Bozkávať sa nebudeme. Ako som vravela aj jemu - nechceme rozchod, len chceme, aby Alex pochopila, že Adam nie je čakanka." Lukáš sa zasmial, no potom zvážnel.

„Neviem, či to Alex pochopí. Je moc dôverčivá. Nechá sa každým ovplyvniť. Aj ja som s ňou mal taký problém. Tiež sa namotala na nejakú kamarátku, ale tá potom začala brať drogy a to sa Alex už nepozdávalo, tak sa prestali baviť a potom bol pokoj."

„Sára by drogy nebrala. Rodičia by ju zabili. Takže musíme spraviť toto." Lukáš sa zamračil.

„Niežeby som s tým bol vnútorne stotožnený, ale chápem, že chceš Adamovi pomôcť, keď má problémy. Ale ako to chcete spraviť?"

„Už sme sa o tom bavili. Dnes poobede ide Alex so Sárou do nákupného centra. Manikúra, kaderníctvo a nákupy. Vieme, kam približne idú a aj o koľkej. My sa tam s Adamom vyberieme a počkáme, kým vylezú z nejakej tej miestnosti, kde chcú ísť a potom sa tam začneme ňuňuškovať. Ale iba jemnúčko, žiadny podvod!"

„Ale ja sa s tebou nechcem deliť." Povedal mi a silno ma objal. Dal mi pusu na čelo a pokračoval. „Vieš, ja len chcem, aby si vedela, že ťa nechcem stratiť. Vieš, čo ak to medzi vami náhodou.." Nedopovedal, pretože som ho prerušila bozkom. Ten trval niekoľko chvíľ a nakoniec som sa od Lukáša odtiahla a pozrela mu do očí, akoby som mu chcela vidieť až do duše.

„Nič také sa nestane. My sme spolu, jasné? Nechcem, aby si žiarlil. Adam je absolútne neškodný. Veď vidíš, ako sa trápi kvôli Alex. Tam naozaj nič nehrozí. A ja nie som typ baby, ktorá by podvádzala svojho chalana." Lukáš sa pousmial. Napriek tomu, že vyzeral ako tvrďas, vo vnútri bol citlivý a zraniteľný. Zaujímavé, že práve toto priťahovalo babu, akou som bola ja.  

„Verím ti." Povedal nakoniec. „Inak, keďže sme už pár dní spolu neboli, navrhujem si dohnať zameškané."

„Čo tým myslíš?" Spýtala som sa.

„Toto." Povedal a začal ma bozkávať. Nechápala som, kde sa to ten chalan tak dobre naučil, no bolo mi to jedno. Ešte viac som nechápala, ako je možné, že sa Lukáš nikdy nesťažoval na to, ako ho bozkávam, keďže som sa predtým s nikým nebozkávala. 

Lukáš začal od ústam smerovať ku krku a mne bolo čím ďalej, tým lepšie. Keď už som však zacítila jeho ruku pod mojim tričkom, odtiahla som sa.

„Čo je? Stalo sa niečo?" Spýtal sa trochu vystrašene.

„Nie, ja len.. Vieš, že som ešte nikoho nemala." Súhlasne prikývol.

„Neboj sa, nebudem nič robiť proti tvojej vôli. Ak chceš počkať, tak počkáme. Ale v bozkávaní mi dúfam brániť nebudeš."

„To ani omylom." Povedala som s úsmevom na tvári a pokračovali sme v tejto činnosti, pokiaľ mi nezačal zvoniť mobil.

...

„Vieš čo? Odteraz ti zakazujem si ku mne nosiť mobil, je to jasné?" Povedal Lukáš pobavene.

„Prepáčte, pán nedočkavý." Povedala som mu ja a zdvihla som mobil. „Prosím?" Bol to Adam. Pýtal sa, kedy prídem. „No, tak do pol hodinky som tam. Môže byť?" „Môže. Ja už som tam, tak ťa budem čakať pred vchodom. Zatiaľ sa maj." „Okej, ahoj." A zložila som.