THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/

1

I.

Kráčajúc prázdnymi uličkami miestneho maloobchodu si Yun do hlbokých vrecák vyťahanej mikiny ukladala veci, ktoré by boli najmenej pozorovateľné a dokázali by ju nasýtiť. Pri poslednom regáli schmatla vodu za pár won a pristúpila k pokladni. Starý pán stojaci za pokladničným pásom si samozrejme nič nevšimol, ako by mohol, keď už má pomaly osemdesiat? S úsmevom jej do rúk podal vodu aj s výdavkom a poďakoval za nákup. Pocit viny ju zožieral cestou k dverám stále viac a viac, možno aj kvôli pohľadu dvoch vyčitavých očí, ktorý si však najskôr vôbec nevšimla. Otvorila dvere a bola pripravená na dlhú cestu domov v tomto sychravom počasí, no zastavil ju pokojný hlas chlapca opierajúceho sa o sklo výkladu.
"Videl som to."
"Neviem o čom to hovoríš." Pokojne sa k nemu obrátila, keď sa jej naskytol pohľad na osobu oblečenú v bielej mikine, ktorej kapucňu mal prehodenú cez nespokojné hnedé vlasy.
"Tak potom.. čo to máš vo vreckách?" Zdvihol pohľad zo zeme a kráčajúc smerom k Yun, ju prepaľoval pohľadom.
"To..to ťa nemusí zaujímať!" Hlas, ktorý mal pôvodne znieť silne a nebojácne z jej hrdla vyšiel len ako koktavým hlások naplnený strachom.
"Vráť to Yunseo." Zastal priamo pred ňou hľadiac tmavými očami hlboko do jej duše, čím spôsobil, že ju začal premáhať pocit dobra. Odrazu chcela všetko z jej vrecák vrátiť a už nikdy nič neukradnúť. Jungkook predsa vedel presne ako svoju prácu robiť čo najlepšie.
"Viem ako si na tom finančne, ale to sa dá vyriešiť." Prstami sa chcel dotknúť jej tváre. S vypleštenými očami cúvla, zatiaľ čo on stál na mieste s miernym úsmevom.
"Ako to môžeš vedieť? Odkiaľ poznáš moje meno?"
"To je ťažké vysvetliť a myslím, že by si to ani nepochopila."
"Čože?" Zmätene sa zatackala dozadu, keď k nej Jungkook vystrelil rukou, aby náhodou nespadla na zem.
"Nedotýkaj sa ma! Si šialený!" Vrieskajúc na ňho pár ďalších nezmyselných slov sa rozbehla naprieč križovatkou, aby ho striasla,na čo on musel pretočiť očami.
"Predo mnou aj tak neutečieš Yun." šepol a vedel, že ona to bude počuť, pretože sú prepojení. Jeho hlas jej v hlave rinčal ako kostolné zvony celou cestou až k opustenému domu, v ktorom kedysi Yunseo bývala s rodičmi. Vtedy vyzeral ešte krásne, jej otec sa staral o záhradu a matka ho robila krásnym svojou vždy tematickou výzdobou.
S blížiacimi sa Vianocami jej chýbajú viac a viac. Už to budú dva roky, odkedy umreli. Bolo to presne na Štedrý deň, kedy sa vybrali kúpiť pár posledných vecí na vianočný stôl. O ich autohavárii sa dozvedela až zo správ, kde jej reportérka chladným hlasom oznámila, že obaja boli na mieste mŕtvi. Vtedy na Vianoce ostala sama. Teda aspoň si to myslela. Lenže Jungkook bol s ňou každú chvíľu, iba ho nevidela. Do ucha jej po večeroch šepkal povzbudivé slová, ktoré ona vnímala ako hlasy v jej hlave, na ktoré si časom zvykla. Bol taktiež pri tom ako na Nový rok prišla jej babička, samozrejme len kvôli príkazu súdu a hneď po Yuniných devätnástych narodeninách, začiatkom tohto roku, zas odišla.
V škole o tom nedala nikomu vedieť, ako inak, ani sa nechystala zo seba robiť chuderu.
Ale čo sa týka peňazí, má ohromný problém. Dom a jeho vykurovanie je drahé, nehovoriac o platení školy, ktorej školné je ďaleko za Yuniným rozpočtom.

Ťarbavými krokmi schodami vyšla na poschodie a míňajúc spálňu rodičov zabočila do tmavej izby. Sťahujúc mikinu dole z jej útleho tela pohliadla na hodinky v mobile.

20:55

Yun bola po celom dni celkom unavená, tak prečo by si neľahla? Vyťahujúc rúžové pyžamové tričko spod vankúša si z bokov stiahla nepohodlné džíny, keď sa Jungkook znova objavil v jej prítomnosti. Obzerajúc si jej telo sa posadil do kresla neďaleko a oči si zakryl, aby uchránil Yuninu hruď pred jeho pohľadom.
"Nechcela by si zatiahnuť závesy?" Začula za svojim chrbtom vo chvíli, kedy tričko pohodila na zem.
"Čo do riti tu robíš?" Zakrývajúc svoje prsia chladnými dlaňami sa k nemu otočila. Oči mal stále prikryté rukou, nad čím som sa musela pousmiať, no nič to nemenilo na tom, že bola nesvoja z toho, že sa jej "vkradol" do domu. 
"Sledoval si ma?" Zapišťala a on sa musel hrdelne zasmiať.
"Prosím obleč sa, aby som ti to mohol pokojne vysvetliť." Jej tvár nabrala na červeni, keď Jungkook odkryl svoje oči a pohľadom zablúdil k pyžamovému tričku, ktoré nosievala. Natiahla sa po ňho a o ďalšiu sekundu už zakrývalo jej trup. Jungkook sa usmial a vstávajúc z kresla hľadel na vystrašenú Yunseo.
"Prosím. Máš moju plnú pozornosť." Potľapkala malou rukou po chlpatej deke na posteli a on si sadol naproti nej. Nohy mala v tureckom sede a rukami zvierala svoje päty, ako to robila stále, keď bola nervózna. On sa len poškrabal na zátylku a povzdychol si, keď zdvihla obočie.
"Yun, ja.. som tvoj strážny anjel.." šepol a ona sa rozosmiala z plného hrdla, čo Jungkook presne čakal. Toto bude trvať trochu dlhšie.

Holaa
A som späť s ďalším shitom, ktorý sa vám dúfam bude páčiť.
Tentoraz.. BTS
(Keďže ste sa proste nevedeli zhodnúť na nikom z EXO)
Dúfam, že to nevadí.
Čítajte v zdraví.
<3

SARANGHAE!