THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/

21

"Ako to, že si o tom nevedel? Robíš si srandu?!" skríkla Yun na zarazeného chlapca, ktorý domov dorazil len pár minút dozadu.
"Yun, do riti, ukľudni sa!" zdrapil ju za rameno a pritiahol k sebe, pretože nahnevaná Yun sa podobala skôr na splašenú surikatu, než na človeka, z ktorého by mal mať niekto strach. Zbesilo otáčala hlavu naokolo, aby nemusela pohliadnuť na Taehyunga.
Ten jej plece stihol tak pevne, až bola Yun nútená prehnúť sa dopredu, aby zabránila bolesti, ktorú jej spôsoboval. Hľadela na jeho čierne topánky a ticho čakala, čo Tae povie. Nebola schopná sa s ním naďalej hádať. Keď sa správal takto, bála sa ho.
"Prosím, vypočuj ma!" Yun pustil a rukou jej naznačil, aby si sadla na gauč a tak neochotne splnila jeho požiadavku.
"Nevedel som, že mojou ďalšou obeťou bude Hoseok, ver mi. Keď som prišiel a uvidel ho.. Vôbec som netušil, ako sa mám správať. Keď bol s tebou, takýto nebol. No teraz.. Yun on za týždeň porušil 6 hriechov." Tae predniesol sklamane pozorujúc Yun, ktorej z očí už hodnú chvíľu tiekli slzy.
"Hobi.." vzlykla, keď ju Tae vtiahol do teplého objatia.
"Prosím neplač." Šepol a ľahol si medzi veľké vankúše, sťahujúc so sebou aj Yun a z jej tváre dlhými prstami zotrel slzy.
Yun sa pery roztiahli do malého úsmevu, ktorý si Tae hneď všimol.
"Takto sa mi páčiš omnoho viac." Našpúlil pery a so zavretými očami dvihol hlavu k Yun. Tá sa len zasmiala a na krátku chvíľu ich pery spojila.

"Vidím, že už si sa stihla obliecť zlatko." Vošiel do izby Jimin, z ktorého tiahol odporný zápach dymu. Yun sa v tej chvíli postavila z Taeho, ktorého pery sa tvarovali do O. Stiahla si sveter až ku kolenám a zamračila sa na Jimina, ktorý si sadol k nej ukladajúc svoju dlaň na jej stehno, ktoré stisol.
"Obliecť sa?!" Tae dvihol obočie a zhodil Jiminovu ruku z Yun, ktorá len obarene sedela na mieste, so srdcom vyskakujúcim jej z hrude. 
"Vieš Tae, tuto Yun využila tvoju neprítomnosť a.." Jimin sa zasmial a položil svoju ruku na chrbát Yun tak, aby to Taehyung nevidel. 
"Klame! Nič také sa nestalo." zvrieskla Yun a chcela Taehyunga chytiť za ruku, no ten sa postavil a na krok od nej odstúpil. V tej chvíli si taktiež všimol aj Jiminovu ruku putujúcu po Yuninom tele a na krku mu navrela žila. 
"Má pravdu, nebol to len jej nápad. Chcel som to urobiť už dlhšiu dobu."  Ostal tam stáť úplne bez slov. Mal chuť Jimina zavraždiť, čo najbolestivejšou smrťou a Yun.. Keď on sa v nej očividne tak zmýlil. Nikdy by si nebol pomyslel, že ho práve ona zradí.
"Prosím Tae, povedz, že mu neveríš." vzhliadla Yun ku chlapcovi, ktorý teraz pôsobil viac sklamane ako nahnevane. Postavila sa priamo pred neho a opatrne sa dotkla jeho tváre. 
"Nechaj ma!" ozval sa hlasom, ktorý uňho Yun snáď ešte nikdy nepočula. Na krok od neho ustúpila a hlavu sklopila k zemi. "Chcel som pomôcť tvojmu priateľovi, ale keď vidím ako sa mi za to odvďačuješ.." zrazu sa prudko otočil a ráznym krokom odpochodoval z bytu.
"Tae! Nie, jeho z toho vynechaj!" hlas Yun sa lámal presne ako Taeho srdce. Myslel, že ho zastaví a povie mu, ako ho miluje. No ju zaujímal len ten obyčajný smrteľník.
"Máš ho až tak rada?" Otočil sa k nej. Delilo ich len pár metrov. Tae zvieral kľučku dverí, pričom sledoval pohyby krásneho dievčaťa pred ním. Yun pokývala hlavou.
"Tak v tom prípade sa čoskoro uvidíte!" Tae otvoril dvere vedúce na zem a vkročil dnu bez ohľadu na to, ako hlasno sa mu v ušiach ozýval zúfalý plač Yun.

*

"Yunseo!" ozval sa v jej ušiach Namjoonov hlas, ktorý v nej zakaždým vyvolával nepríjemnú triašku a ona dúfala, že je to len jej vyčerpanosťou. Preto zavrela oči a opretá o dvere, ktorými pred pár hodinami Tae odišiel, sa zviezla až na studenú podlahu.
"Nesadaj si na zem, chceme tu predsa nejakých malých diablikov." dve silné ruky ju vytiahli na nohy a ona otvorila svoje opuchnuté oči. Ako inak, Namjoon.
"Musím s tebou hovoriť.." ruku jej položil na chrbát a potiahol ju ďalej od dverí.  "Osamote."
"Nikto tu nie je, pane." neisto prehovorila obzerajúc sa po chodbe.
"Hah.. pane. O tej prezývke som ti už niečo vravel, ak si dobre pamätám." prehovoril Namjoon s pofidérnym úsmevom pohrávajúcim sa na jeho perách.
"Fajn.. Mám pre teba job." položil ruky po bokoch jej hlavy, čím uväznil Yun medzi stenou a jeho telom.
"Č-čože?"
"Máme nový prírastok a potrebujem, aby si sa oňho postarala. Zvládneš to?"
"Ale prečo ja?"
"PRETOŽE VŠETCI OSTATNÍ MAJÚ PRÁCU, ROZUMIEŠ?" dôrazne precedil cez zuby s očami zabodnutými do Yun. Tá len bezbranne pokývala hlavou a nechala Namjoona, aby jej dal ďalšie pokyny.
"Pôjdeš tam a spravíš všetko preto, aby umrel.. To je všetko." zasmial sa a na krok od Yun odstúpil.
"Toto hovoríš každému?" V túto chvíľu Yun myslela na Jimina a na to, ako ju celé dni mlátil.
"Nie, väčšina mojich anjelov to má v povahe. No ty si iná Yun, nemáš tu vôbec čo robiť.." prekrútil očami a vybral sa preč. 
"Sú to dvere hneď napravo. Do práce!" Zakričal predtým, než stúpil do tmavých dverí a tak nechal Yun opäť samu. Tá sa len otočila ku kovovým dverám, potichu ich otvorila a vošla dnu.

Ostala stáť pri dverách. Vtipné bolo, že ju vôbec neprekvapilo, koho videla sedieť na drevenej stoličke pred ňou. Hobi..