THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/

12

"Jungkook, pozri sa na mňa!!" Vrieskala Yun cez celý byt, keď spolu s Hobim položili Kookovo telo na gauč. Chytila ho pevne za ruku a keď ucítila jeho pravidelný tlkot srdca vydýchla si.
"Kook.." ukladajúc svoje pery na chrbát Jungkookovej ruky sledovala ako pomaly otvára oči.
"Musím ti niečo povedať." Započula v hlave jeho hlas a ľakom ňou otriaslo.
"Tak hovor!" Povzbudila ho, na čo sa Hobi zmätene pozrel jej smerom, predsa len on Kookov hlas nepočul.
"Nemôžem, pred ním nie. Potrebujem, aby si ma pozorne počúvala Yunseo. Tvoju odpoveď si len pomysli, budem ťa počuť." Uprene hľadiac do jej očí sa odhodlal k reči, ktorú si pripravoval celou cestou sem.
"Boli to Sugovi muži, prišiel ma varovať, že si po teba dnes príde a nemám mu stáť v ceste." Yun na ňho vytreštila oči a pevne mu zovrela ruky v tých jej. Vedela, že za Kookovými zraneniami bol Suga, všetko tomu nasvedčovalo. Obzrela si pozorne Kookove telo nechávajúc pár sĺz ľútosti dopadnúť na špinavú ruku v jej zovretí.
"Ja budem v poriadku Yun, mám určité schopnosti, ktoré mi nedovoľujú druhýkrát umrieť. Rany sa tiež zahoja, veľmi rýchlo. No ty musíš utiecť. Zober ho so sebou a utečte, nech ťa chráni. Budem s tebou, ale keď pôjde do tuhého, nemôžem ako strážny anjel nič spraviť." Náhlivo otočil hlavu k Hobimu a Yun vedela, že myslel jeho. Chcel, aby s ním utiekla?
"Prepáč." Zašušťalo jej potichu v ušiach, no Yun sa len tak nenechala a zhlboka sa nadýchla, keď si uvedomila, že nemôže nič povedať, len jednoducho padla pohľadom do Kookových očí.
"Nie! Ja neodídem, nebudem pred ním utekať, nebojím sa!"
"Musíš! Zabije ťa.." prerušil jej myšlienkové pochody, no Yun sa nenechala len tak zastaviť
"Ja.. nedovolím mu to."
"Lenže ty tomu nezabrániš Yun, keď príde, spraví to." Stlačil jej ruku tak silno, až sa k nemu musela nahnúť bližšie.
"Zamknem dvere!" Neodbitne mu oponoval, ale Jungkook už bol rozhodnutý, nemohol tu Yun nechať na pospas smrti.
"Nepomôže ti to, je s ním Taehyung a ten mu otvorí z druhej strany. Yun ešte máš čas sa zachrániť!" Zrazu vykríkol nahlas a Yun ostala len obarene kľačať na studenej zemi.
"O čo tu ide?" Zajakal Hoseok a rozhadzujúc rukami sa zdvihol z kresla. "Odchádzam! Majte sa krásne.." otočil sa na päte a odpochodoval z obývačky zjavne vytočený. Jungkook sa za ním napriahol a už už vyzeral, že na ňho zakričí, keď mu Yun prikryla rukou pery takže jeho posledná šanca na záchranu Yun bola zmarená.
"Správaš sa ako dieťa! Prečo nemôžeš jednoducho priznať, že sa bojíš a utiecť čo najďalej?!" Zakričal na ňu Jungkook a ona si až teraz všimla, že ranky na jeho tvári sa už dávno zahojili.
"Ak mám zomrieť, tu a teraz, nech zomriem. Nehovoríte to isté vy v nebi? Všetko je tak ako to Boh chce, ak chce On, aby som umrela, tak nech." Postavila sa a kráčajúc do tmavej kuchyne vymýšľala plán, ktorý uskutoční po Sugovom príchode.
Hneď ako sa kuchynské svetlo rozsvietilo Yun upriamila svoj pohľad na staekové nože zavesené na stene. Nechcela Sugu zabiť, no čo ak sa to zvrtne? Čo ak bude chcieť zabiť aj Jungkooka, jeho smrť by si nikdy neodpustila.
"A možno ani nepríde!" Zakričala čakajúc na Jungkookovu odpoveď, no po niekoľkých minútach ticha sa jej odpovede predsa len dostalo. Domom sa ozvalo trýznivé pomalé klopanie na dvere. Yun sa do očí nahrnuli slzy, keď uchopila veľký ostrý nôž do rúk a vystrčila hlavu na chodbu. V celom dome vládla tma a ticho.
"Kook. Ostaň, kde si!" Zašepkala kráčajúc dlhou chodbou k vchodovým dverám. Keď už bola takmer pri nich, dvere sa s rachotom rozrazili a jej sa pred očami objavil Yoongi s dobre známym úškrnom na perách.
"Yun.. Yun.. Yun.." výsmešne zašepkal a mučivo pomalými krokmi sa približoval k Yun.
"Si tak hlúpa.. a nepoučiteľná!" Stál od nej len pár centimetrov, keď uchopil jej zápästie, v ktorom držala nôž a pripútal ho k stene svojou rukou.
"Chcela si ma zabiť?" Zasmial sa, keď chytil Yun pod krk vydvihujúc ju tak, aby jej videl do jej očí, ktoré boli červené od plaču a taktiež nedostatočného prísunu kyslíka.
"Kurva!" Rukou sa napriahol a udrel Yun tak silno, až spadla na tvrdú zem púšťajúc nožík k svojim nohám. Zo zarinčaním dopadol na zem a Suga sa na ňho zahľadel.
"Ak chceš žiť o niečo dlhšie, utekaj!" Precedil cez zuby a Yun sa neváhajúc ani ďalšiu sekundu rozbehla chodbou až do obývačky, ktorá bola prázdna. Vďaka Bohu. Nevedela, kde presne Jungkook v tejto chvíli bol, no ďakovala mu za to, že odišiel. Tackavými krokmi dobehla až k jej izbe, keď začula Yoongiho, ktorý kričal z plných pľúc snáď všetky odporné nadávky na jej adresu, aké kedy kto vymyslel. Zavzlykala tak nahlas, že ju to samu prekvapilo, vo chvíli, kedy počula Yoongiho kroky hore schodami.
Stála v strede izby, bosými nohami zaborená do hrejivého kobercami a sledovala zavreté dvere,za ktorými sa ozývali jemné povzdychy.
"Prosím, prosím.." šepkala si stále dookola, keď videla, ako sa dvere pomaly otvárajú a dnu vchádza Suga s priblblým úsmevom, ktorý sa zbraňou škrabal na spánku.
"To bolo rýchle Yun, nie si veľmi dobrá v schovávačke." Chrbtom jej prešla vlna zimomriavok, keď spravil ďalší krok bližšie k nej a ona spustila svoj pohľad k nohám. Nechcela, aby posledná vec, ktorú pred smrťou uvidí, bol Suga. Pohľadom pripnutým na koberci čakala, kedy pocíti bolesť, začuje výstrel, no nič také neprichádzalo ani po tom, čo zbraň nabil. Otvorila svoje opuchnuté oči, a keď zazrela ďalší pár pestrofarebných ponožiek musela sa pousmiať. Jungkook. Zdvihla hlavu a zbadala ho ako otočený chrbtom obranne stojí pred ňou chrániac ju od čohokoľvek, čo by jej mohlo ublížiť, no keď k nemu chcela vystrieť ruku, ktosi jej položil dľan na pery a odtiahol do úzadia.
"Sleduj ako umrie!" Začula v svojom uchu nízky chrapľavý hlas Taehyunga, ktorý v nej vyvolával triašku. Neodvážila sa ani pohnúť, keď Suga vystrelil zo zbrane a guľka preletela Jungkookovou hruďou za sprievodu krvi, ktorá sa v tej chvíli začala liať z jeho rany. Taehyung jej vlasy surovo potiahol dozadu, čím ju prinútil pozorne sledovať scénu, ktorá sa pred nimi odohrávala. V tej chvíli sa cítila akoby ju už dávno zabili a ona bola v pekle. 'Možno práve takto bude peklo vyzerať..' Budú tam oni a budú zabíjať ľudí, ktorých ona miluje. Stále dookola. Pohľadom vyhľadala Sugu, ktorý čupel pri Jungkookovou tele blízko pracovného stolíka. To je ono!
Yun nepotrebovala dlho rozmýšľať, aby rozhodla o jej nasledovných činoch. Použila tú najväčšiu silu akú v sebe mala, aby sa vymanila zo zovretia Taehyunga a zatiaľ čo Suga otrávene vstával na nohy, ona schmatla zo stola nožnice a vo chvíli, kedy ju chcel muž nad ňou udrieť, mu nožnice vrazila celou ich ostrou dĺžkou do brucha.
"Yun.." vydýchol, keď jeho oči zaliali slzy. Nemyslela vtedy na nič iné, len na to ako veľmi si praje jeho smrť. Čepele z neho rýchlo vytiahla, keď sa z rany začala valiť krv. Pohliadla mu do nehybnej tváre a znova zabodla nožnice hlboko do jeho tela, čo spôsobilo, že sa bezvládne zrútil k zemi.

"Čo si to spravila?!"