THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/

20

"Jimin?" Roztraseným hlasom prehovorila a začula, ako mu z pier, prilepených na jej temene, unikol smiech.
"Správne, kráska." Rukami skĺzol k jej zadku a jemne ju po ňom udrel, na čo sa mu Yun radšej otočila čelom.
"Čo tu chceš?" Zhúkla na ňho snažiac sa vyznieť aspoň trochu nebojácne, no všetka odvaha ju prešla akonáhle sa Jimin zasmial a o niečo viac sa na ňu prilepil. Ak niečo v tejto chvíli vážne ľutovala, tak to, že si na seba po sprche nedala spodné prádlo.
"Čo tu chcem? Moja drahá, ja tu bývam." Druhú vetu jej mučivo pomaly šepol do ucha, na čo sa Yun zatvárila celkom zarazene. A aj bola.
"Bbývaš?" Na kuchynskú linku za ňou sa natisla ešte viac. Jimin uchopil jej bradu jednou rukou o palcom obkresľoval črty jej tváre.
"Len ťa podpichujem Yun." Zrazu jeho zovretie uvoľnil a s úsmevom na tvári na krok odstúpil od tela Yun.
"Nie som taký, ako v tej izbe. To vážne nie. Musel som ťa vystrašiť, je to moja povinnosť." Z misky na jedálnom stole vzal jablko a lačne sa do ňho zahryzol.
"Mlátil si ma!" Yun vykríkla, keď chcel Jimin odísť z kuchyne, čím sa jej perfektne podarilo znovu zaujať jeho pozornosť.
"Nemal som na výber." Zamračil sa, no po chvíli opäť nasadil jeho ľahostajný pohľad a pár krát mikol plecami.
"To je vtip, že?" Yun vypískla, pretože jediné, čo ju dokázalo nad mieru vytočiť, bola niečia ľahostajnosť.
"Nebudem sa s tebou hádať, uvidíš.. získam si tvoju dôveru. Nakoniec, odteraz sme spolubývajúci." Zažmurkal a tak ako mal prvotne v pláne, prešiel okolo stola a posadil sa na gauč v obývačke naťahujúc ruku za ovladačom.

*

"Zlatko?" Ozval sa bytom Jiminov hlas popri všetkých ostatných zvukoch hry, ktorou sa zabával už hodnú chvíľu. Yun sa ani neodvážila dvihnúť hlavu a tak si naďalej skicovala do zošita, ktorý našla pred pár minútami v Taeho izbe. Patril jej ešte za pozemského života a to, čo ju zarazilo, boli obrázky, ktoré sa tam doteraz nachádzali. Všetky jej skice Yoongiho, ktoré boli celé popreškrtávané, neskôr ich nahradili krásne kresby Jungkooka, jeho krídel, jeho očí, pier, ktoré nikdy nemala šancu okúsiť.

"Láska?" Zvolal opäť Jimin, tentoraz trochu náhlivo, no z jeho tónu sa dalo vyčítať, že sa usmieva.
"Yunseo?" Yun dvihla hlavu a pohliadla do jeho uškŕňajúcej sa tváre.
"Som hladný!" Položil si dlaň na brucho a pár krát ňou zakrúžil, na čo Yun zatriasla hlavou.
"To predsa nie je môj problém." Pretočila očami a pohľadom padla opäť do papierov.
"To teda je!" Jimin zvýšil hlas a Yun v sekunde stuhla. Zavrela oči a nechala, nech jej myseľ zaplavia spomienky na dni, kedy ju Jimin mučil.
"V-vlastne som si chcela ísť kúpiť niečo na pitie, tak môžem.." náhle sa postavila zo stoličky a oči upierajúc na svoje bosé nohy vybehla schody a prešla do haly, kde už bola mimo všetkých Jiminových pohľadov.
Zohla sa pre čierne kožené slip-ony a nazula si ich na nohy.
"Si si istá, že cestu nájdeš sama?"
"Ehm. Určite áno!" Mávla rukou a bez toho, aby počkala na odpoveď, vyletela z vchodových dverí a ocitla sa opäť aj tej istej chodbe ako predtým.

Spravila len zopár krokov, keď začula z jednej z izieb treskot a následný krik. Čo ju zarazilo bolo, že keď sa dvere hneď pri nej otvorili, vyšla z nich Kim.
"Kim počkaj!" Zvrieskol Namjoon a Kim sa zrýchleným krokom vybrala dole chodbou vysúvajúc si späť spadnuté ramienka jej podprsenky.
"To bol len vtip, Kim!" So smiechom sa z izby vyrútil polonahý Namjoon, no keď videl, že Kim je už v nedohľadne, radšej sa obrátil na Yun, ktorá sa mu snažila schovať v tieni dverí.
"Potrebuješ nájsť obchod?" Nadvihol obočie a Yun sa zarazila. Ako..? No jasné. Diabol. Vie o nás všetko.
"Jja vlastne nemám žiadne peniaze." Sklopila pohľad, takže mohla vidieť len, ako sa pár topánok blíži k tým jej.
"Nepotrebuješ žiadne peniaze." Zasmial sa a otvoril dvere, čo boli blízko nich. Za nimi sa zračil maloobchod presne taký, ako mala Yun doma.
"Oh.. ďakujem." Neodvážila sa ani bokom oka na ňho pohliadnuť, tak len so sklopenou hlavou prešla okolo. Namjoon vošiel hneď za ňou sledujúc všetky Yunine kroky. Držal sa jej ako kliešť.
Yun prechádzala okolo krábíc s džúsmi a pritom premýšľala aký si vezme. Bánán, jahoda, jablko, pomaranč, grapefruit, ríbezľa, mango.. Mango? Vzala do ruky krabicu džúsu a vybrala sa k ďalším potravinám.
"Chýba ti Taehyung?" Zrazu začula spoza svojho chbrta hlas. Otočila sa na Namjoona a zaklonila hlavu v bok, akože premýšľa.
"Ani nie, veď je preč len pár hodín." Usmiala sa a svoj pohľad hodila na celozrnné pečivo.
"Nevieš čo jedáva Jimin?"
"Vezmi mu niečo slané a poď." Vyzval ju Namjoon ukazujúc prstom na cestu k tyčinkám, chipsom a podobným slaným hlúpostiam.
"Ako sa vôbec cítiš ohľadom toho, ž Tae robí anjela tvojmu bývalému najlepšiemu priateľovi?" Natiahol sa po nejaké chipsy z najvyššieho regálu a podal ich Yun.
"O čom to hovoríš?" Yun sa zasmiala vyberajúc uličku k prázdnej pokladni.
"Veď predsa o Hoseokovi." Vyšlo z Namjoonových pier a nohy ju v tej chvíli prinútili zastaviť.
"Hobi?" Pri spomienke na jej najlepšieho priateľa sa jej do očí nahrnuli slzy. To predsa nemohla byť pravda!