15!

190 27 6
                                    

Yun sedela na zemi uprostred ničoho už cez niekoľko dní, až sa dvere od jej izby opäť otvorili. Svoju hlavu schovala medzi kolená a čakala, kedy ucíti ranu, ktorú dostala zakaždým, keď sa Jimin vrátil. Chodil za Yun často. Niekedy len tak sedel a pozoroval ju, inokedy, keď mal zlú náladu, ju párkrát udrel a hneď nato odišiel.

Keď žiadna facka neprichádzala zodvihla hlavu a jej pohľad sa stretol s Taehyungovým. Mal v očiach smútok, ktorý u ňho nikdy predtým nevidela. Možno to bolo jej vzhľadom. Hoci nikde v tejto "miestnosti" nemala zrkadlo, stále vedela, že na tom s výzorom nebude veľmi dobre.
Pravdupovediac, koho by nepoznačilo pár dní bez jedla s nehoráznou bolesťou celého tela.

"Tae?" Stavajúc na nohy sa k nemu priblížila a trasúcou sa rukou ho pohladila po tvári.
Vždy bola tak rada, keď mohla vidieť jeho tvár, no za celý ten čas bol za ňou len raz. Prišiel, vyzeral, že je vydesený a tvár mal obsypanú modrinami. Nevedela, čo si má myslieť, no ani ju nepustil k slovu. Stále vravel nejaké nezmyselné vety o tom, ako ho k nej nechcú pustiť a o jej krídlach, čomu absolútne nerozumela. Jediná vec, ktorú vtedy povedal a ona si ju presne zapamätala bola, že už sa tak skoro neuvidia a to ju ubíjalo zo všetkého najviac.

Preto teraz, keď tu pred ňou stál, len mlčky hľadela do jeho tváre, kde sa črtalo stále zopár drobných raniek.
"Zistil som, ako ti pomôcť. Viem, ako ťa odtiaľ dostanem." Vyhŕkol na ňu a vo chvíli, keď dohovoril, si prvý krát obzrel okolie.
"Prečo je tu tak prázdno?" Nadvihol obočie a Yun obrátila pohľad na jedinú drevenú stoličku, ktorá sa tam nachádzala.
"Nemohla som si vybrať!" Zamračila sa.
"Stačí, nech si na to pomyslíš Yun, zavri oči a predstav si, ako by si chcela, aby to tu vyzeralo." Povedal a zavrel tie jeho. Izba sa v malej chvíli z obrovskej temnoty zmenila na svetlú obývačku s obrovským sivým gaučom a krbom, v ktorom tlal oheň dodávajúci izbe teplo.
Yun chrbtom prebehli zimomriavky a keď zadkom dopadla na gauč so širokým úsmevom na tvári zavrela oči. Konečne sa cítila šťastná. Mala všetko. Mala jeho. Nič iné nepotrebovala.
No keď otvorila oči, Taeho výraz prezrádzal, že predsa len niečo nie je v poriadku.
"Musíme tvojim krídlam dopomôcť. Ak ti nenarastú, umrieš. Nechajú ťa tu zhniť Yun. Ani nevieš aké množstvo ľudí takto umrelo." Pohladil ju po tvári a prisadol si k nej ukladajúc jeden jemný bozk do jej vlasov.
"Ale ako?"
"Musíš porušiť to najhoršie, čo ti tu zakazujú. Nemôžeš jesť? Tak sa najedz! Mláti ťa Jimin? Postav sa mu! Rozumieš, čo ti hovorím? Čo je tým najhorším pre teba?" Chytil jej tvár do rúk a dychtivo čakal, čo odpovie. Tak veľmi jej chcel pomôcť.
"Si to ty. Odlúčenie od teba je to najhoršie, čo mi môžu urobiť!" Sledovala ako sa na Taehyungovej tvári vytvoril malý úsmev, ktorý ju zahrial pri srdci aspoň na malú chvíľu.
Tae otvoril ústa, no skôr než čokoľvek povedal sa mu Yun prisala na pery a on jej, vťahujúc ju do teplej náruče, bozky oplácal.
Po chvíli sa však Yun nespokojne odtiahla a do rúk uchopujúc jeho tvár si ju prezrela. Prstami prechádzala jeho ostro rezanou čeľusťou, aby sa uistila, že nie je len preludom jej mysle. Chcela, aby to bolo skutočné, no tuto v pekle jej niečo tak krásne zdalo nemožné.
Z Taeho pier sa ozval jemný smiech, keď Yun palcom prešla cez jeho plné pery.
"Chýbala si mi." Priťahujúc si ju za krk o niečo bližšie, jej hrubým hlasom šepol do ucha.
Rukami putujúc jej chrbtom až k zadku ho nadvihol a tým Yun posadil do svojho lona, keď sa prisal na jej dlhý krk a Yun zaklonila hlavu.
"Prosím!" Kňučala, keď si Tae začal zubami hľadať cestu k jej prsiam, do ktorých sa lačne zahryzol, čo prinútilo Yun zaťahať za jeho hnedé hlasy.
"Tae.." vzdychla opierajúc bradu a jeho hlavu, ktorá bola sklonená k jej hrudi. Vo chvíli, kedy pocítila dlhé chladné prsty, ako si hľadajú cestu popod jediný kúsok oblečenia, čo mala na sebe (nepýtajte sa prečo), sa striasla túžbou. Chcela ho tak veľmi cítiť.

Hneď ako jej tričko prevliekol cez hlavu si bez hanby prezrel jej telo. Nemohol sa nabažiť pohľadu na jej prsia, ktoré boli poznačené čerstvými červenými značkami, no sťažka prehltol, keď videl tmavé modriny na jej bruchu a stehnách. Jimin.

Sledoval Yun ako mu nemotorne rozopína kožený opasok a vyťahuje ho z nohavíc. Cítil sa hrozne za to,čo jej spravil, no bol si istý, že keď toto prekonajú, všetko bude v úplnom poriadku. Nikto jej už nebude môcť ublížiť. O to sa postará.

Tae zodvihol ruky, aby mu Yun mohla vyzliecť tričko a tým odhaliť jeho hruď, ktorú pohladila skôr, než bozkami obdarila každý z jeho brušných svalov. Musel sa zasmiať, pretože Yun vyzerala tak roztomilo, ako ešte nikdy. Zodvihla hlavu a zmätene na ňom zazrela, pričom sa Tae neprestával chichotať. Bolo to šťastie, to čo obaja prežívali sa nedalo prirovnať k ničomu, čo cítili ľudia v pekle. Vstupom sem sa ľudia vzdávali všetkého, čo ich robilo šťastnými. No v tejto chvíli sa ani jeden z nich nemohol cítiť lepšie.

Tae si vzal jej tvár do rúk a celú ju obsypal bozkami. Yun svoje ruky obmotala okolo jeho krku, čím spojila ich horúce hrude a vydýchla si, keď Tae zvážnel.
"Vážne je to to, čo si praješ?" Oprel sa čelom o to jej a pozrel Yundo očí, v ktorých mohol vidieť len to, aká nedočkavá je.
"Po ničom inom netúžim." Vzdychla, keď ich pery delilo len pár centimetrov a náhlivo prikývla, čím dala Taemu povel, aby ich telá konečne spojil.

Yun sa vzrušením narovnala a svoje nechty zaryla hlboko do jeho krku, keď zacítila aké pomalé tempo zvolil. Nemohol sa nabažiť pohľadu na Yun, ktorá panvou pohybovala proti nemu snažiac sa zrýchliť jeho prírazy. Chytil ju za boky a zastavil ju, na čo sa Yun zamračila.
"Chcem, aby táto chvíľa trvala čo najdlhšie." Pobozkal ju na špičku nosa a pustil jej boky nechávajúc ju určiť si vlastné tempo. Yun jednoducho prikývla a jej tvár sa hneď na to sfarbila do červena, na čo sa Tae pousmial.

Okamih, kedy bol Tae na pokraji blaha sa v prípade Yun premenil na bolesť, ktorú si nevedela predstaviť ani v najhoršom sne. Z pier jej unikol zúfalý krik, keď sa jej telom prehnala bolesť, akoby do jej chrbta niekto zabodol dva nože.
Tae si ju pritiahol o niečo bližšie k sebe a keď jej začal rukami ukopojujúco hladiť líce, bolesť sa stala ešte intenzívnejšou.
"Už len chvíľu! Yun vydrž to, ty to zvládneš!" Ukladal jej malé bozky po celej tvári, zatiaľ čo jej oči poslednú vodu schovávajúcu sa v Yun premenili na slzy.
"Už nevládzem!!" Svoju hlavu oprela o jeho hruď zabúdajúc na všetku bolesť. Nemala v sebe viac sily. Zavrela oči a pomaly cítila ako bolesť ustupuje. Cítila ako stráca vedomie, keď jej Tae trýznivo prešiel rukou po chrbte.
"Yun. Zvládla si to!"

THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/Where stories live. Discover now