"To bolo rýchle Yun, nie si veľmi dobrá v schovávačke." Chrbtom jej prešla vlna zimomriavok, keď spravil ďalší krok bližšie k nej a ona spustila svoj pohľad k nohám. Nechcela, aby posledná vec, ktorú pred smrťou uvidí, bol Suga. Pohľadom pripnutým n...
Hneď ako hodina skončila sa Yun bežiac von z budovy školy začala obzerať navôkol, no Kooka nikde nevidela. Hoci sa areál pomaly začal plniť množstvom ľudí, Yun stále stojac na špičkách vyhľadávala chlapca, ktorý jej mal po škole robiť spoločnosť. Popravde sa bála, že opäť stretne Sugu a stane sa niečo zlé, no tieto myšlienky ihneď zahnala na kraj jej zvrátenej mysle, keď ju zozadu oblapili teplé paže a ona si vydýchla. "Takže nie dosť, že si sadneš s tou.. tou.." obrátil si ju k sebe Hobi, zatiaľ čo výhražne skúmal jej tvár. "Volá sa Kim." Pretočila Yun očami, na čo jeho stisk zosilnil a Yun mu konečne venovala kúsok jej pozornosti. "..s KIM, ale k tomu všetkému na mňa ani nepočkáš? Stále chodíme domov spolu Yunseo!" Zamračil sa, keď k nemu Yun zdvihla pohľad s výrazom šteniatka a Hobi ju ako stále silno chytil za líčka, ktoré jej poriadne vyštípal. Nemusela nič hovoriť, mala ho úplne prekuknutého. "Okej, ale odpúšťam ti len preto, lebo iných kamarátov nemám a sám by som nevydržal." Zasmial sa a schmatol Yunine predlaktie, za ktoré ju potiahol vpred, no zastavil sa hneď po pár krokoch, čo zapríčinilo, že Yun tvrdo narazila do jeho chrbta. "Čo to.." chcela mu vynadať, no keď zastala pri Hoseokovi zbadala Kim, ktorá sa nervózne škrabala za krkom. "Môžem hovoriť s Yun?" Vzhliadla k Hobimu, ktorý sa však zamračil a pritiahol si Yun k sebe. "Nie je nič, čo by som nemohol vedieť aj ja. Vrav!" Povzbudil Kim, ktorej pohľad už mu však dávno nepatril. Chcela byť len zdvorilá, no v skutočnosti ju vôbec nezaujímalo, či ich bude Hobi počuť, alebo nie. Pristúpila k Yun o niečo bližšie a usmiala sa. "Ak hľadáš Jungkooka, videla som ho ako odchádza preč z areálu. Vyzeral, že sa niekam ponáhľa." Prezradila jej a hneď na to spozorovala ako sa Yun zamračila. Kim milovala intrigy, takže keď videla počas hodiny, ako Suga s Jungkookom odchádzajú z areálu školy, musela to hoci trochu poupravené prezradiť Yun. Hobi sa na dievča o niečo nižšie od Kim pozrel so značným rozhorčením v tvári a potiahol ju za rukáv. "Jungkook? To je ten týpek.." snažil sa jej pozrieť do tváre, no Yun len hľadela pred seba a premýšľala, kam sa mohol tak veľmi ponáhľať anjel, ktorého jedinou úlohou je strážiť ju. Na tvári Kim sa pohrával jemný radostný úškrn, keď sledovala zrod malej hádky priamo pred jej očami. Hoseok v roztržení ziapal na Yun, ktorá sebou však ani nemykla, čo prezrádzalo Kim, že zas a znova vykonala dobrú prácu. "Budem musieť ísť, tak sa majte." Prehovorila Kim, čím narušila ich jednostrannú hádku a obaja na ňu hodili ich pohľady. Hoseok sa ako stále mračil, no Yun sa usmiala od ucha k uchu pozorujúc chlapca, ktorý čakal na jej priateľku pri aute neďaleko. Dvíhajúc sa na špičky, sledovala Kim ako cez dav ľudí pribehla k chlapcovi s lízatkom v ústach a vlepila mu bozk na líčko, ktoré jej poslušne nastavil. Yun zo seba neprehliadnuteľne striasla nepríjemný pocit, ktorý v nej vyvolal priamy pohľad mladíka, s ktorým Kim odchádzala. "Nevyzerá ako niekto, kto chodí k nám do školy." Šepol jej do ucha Hoseok a Yun si naposledy obhliadla neznámeho chlapca. "Skôr nevyzerá ako niekto s kým by som si niečo začala." Zdvihla hlavu k Hobimu, na čo sa obaja začali schuti smiať. "Si hrozná mrcha Yun, vieš o tom?" Položil jej ruku okolo ramien a s hlúpymi úsmevmi spolu vyšli von z areálu školy.
*
"Sprav mi jasmínový čas, Yunseo!" Zvolal Hoseok, keď sa rozvalil cez celú dĺžku Yunineho rozsiahleho gauča a pohliadol na ňu ako si vyzlieka bundu a vešia ju na vešiak spolu s Hobiho vecami, ktoré len tak pohodil cestou do obývačky. "Sprav si ho sám, nie som tvoja slúžka." Vošla do svojej izby a z tela si sťahujúc nepohodlnú blúzku siahla do skrine po sivej mikine, ktorú si navliekla na jej premrznutú pokožku. "Bývaš tu s nejakým chlapom, videl som cestou sem kopu mužských vecí. Máš niekoho?" Začula za sebou hlas Hobiho, keď si zobliekla nohavice. "Šibe ti? Vypadni!" Hodila ich po ňom, no jeho to nijak neodradilo od vystávania na prahu Yuninej izby. Predsa už ju videl v spodnom prádle niekoľkokrát a o plavkách ani nehovoril. Len zagúľal očami a neodbitne zopakoval svoju predošlú otázku. Yun sa modlila, aby túto chvíľu prerušilo niečo, kvôli čomu by mu nemusela odpovedať. "No.. ehm." Nestihla zo seba vytisnúť ani jedno slovo, keď sa ozvalo naliehavé klopanie na dvere, ktoré sa však za pár sekúnd zmenilo na hlasné trieskanie. Yun s Hoseokom v pätách vykročila ku vchodovým dverám, keď sa znova ozvalo. "Ja sa radšej pôjdem skryť za skriňu!" Potichu zapišťal Hobi, keď Yun oblapujúc kľučku pohla dverami k sebe. Jej oči v sekunde upútal muž, ktorý bol ťažko opretý o rám dverí. Z pier jej však unikol hlasný výkrik, keď zbadala ako z úst začal vykašliavať krv do svojich rúk, pričom sa jej konečne naskytla možnosť sa mu pozrieť do tváre. "Jungkook?" Jeho tvár bola pokrytá krvou, tak isto ako aj veľká plocha jeho tela ukrývajúceho sa pod bielym tričkom, ktoré bolo kompletne ušpinené od krvi a bohvie čoho ďalšieho. Rukou sa oprel o otvorené dvere, ktoré sa pohli vzad a Jungkook bezvládne spadol dopredu rukami zachytávajúc Yunine telo. "Kook?!" Zvrieskla a vyhľadala pohľadom Hobiho, ktorého vydesený výraz hovoril za všetko.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Milé čitateľky, prosím vydržte ešte chvíľočku to nudné obdobie, ja vám prisahám, že táto časť bola posledná bez nejakej zaujímavej podstaty.
