"To bolo rýchle Yun, nie si veľmi dobrá v schovávačke." Chrbtom jej prešla vlna zimomriavok, keď spravil ďalší krok bližšie k nej a ona spustila svoj pohľad k nohám. Nechcela, aby posledná vec, ktorú pred smrťou uvidí, bol Suga. Pohľadom pripnutým n...
Prvé tóny pesničky East of Eden, ktorú Yun poznala ako svoj budík, sa rozozvučali izbou a ona otvorila oči. Hneď ako sa spätne myšlienkami vrátila k včerajšiemu večeru ľavou rukou začala naslepo prehmatávať voľnú časť postele, ktorá bola prázdna, tak ako každé ráno. Povzdychla si nad reálnosťou jej sna o krásnom anjelovi, v ktorého objatí zaspávala a neochotne sa postavila na nohy opúšťajúc posteľ. Namierila do kúpeľne, kde si ako každé ráno vyčistila zuby a umyla tvár.
Hodinka ukazovala presne 7:00, keď dokončila svoj zdĺhavý výber toho správneho oblečenia, až sa rozhodla pre obyčajný starorúžový rolák a džíny tmavšej béžovej farby. So školskou taškou prebehla celým domom, no ostala stáť ako zamrazená, keď z chodby perspektívne zazrela osobu stojacu pri kuchynskej linke. "Nebudeš jesť?" Spozorovala jeho zamračený pohľad a takmer sa rozosmiala z toho, aká bola v tejto chvíli vydesená. Takže to nebol sen? Vážne je tu? Pribehla k nemu a svoje ruky pevne zovrela okolo jeho pásu. "Vou vou, čo sa stalo?" Tvárou sa mu roztiahol široký úsmev, keď zaborila hlavu do jeho hrude. Čosi zašepkala, no Jungkook nemal šancu začuť ani slovo. "Prosím daj si so mnou raňajky." Chytil ju za plecia, keď sa začala zas zmätene obzerať. Na stole boli položené taniere plné jedla, ktoré pripravil Jungkook, zatiaľ čo Yun spala. "Prepáč Kookie. Ja.. zoberiem si to so sebou." Chcela rýchlo opustiť jeho zovretie, no on ju nenechal len tak ľahko odísť. "Yunseo, každý deň pozorujem ako nič nejedávaš a už ma to vážne unavuje.." zamračil sa na ňu, no jeho nahnevaný výraz sa podobal skôr na výraz človeka so zápchou. Yun sa na ňho zaškerila, no bez väčšieho presviedčania odsúhlasila spoločné raňajky, čomu sa Jungkook úprimne potešil. Usádzajúc sa za stôl si obaja prezreli jedlo a Yun si pre seba rýchlo uchmatla syrový sandwich s rukolou, zatiaľ čo on siahol radšej po niečo sladkom. "Hmm.." ozívalo sa z Yuniných pier, zatiaľ čo s preplnenými ústami prežúvala kúsky sandwichu. "Robil si ho ty?" "Jasné, chutí ti?" Vypleštila na ňho svoje veľké oči a on sa zasmial tomu, aká roztomilá bola. "Robíš si srandu? Už dávno som nejedla niečo tak skvelé." Našpúlila pery, keď si unavene odfúkla pri ukladaní zvyšnej polovice späť na tanier. "Hlavne si už dlho nemala čerstvé jedlo, Yun. Nemôžeš žiť len na instantnom ramene." Napomenul ju potom, čo do seba nahádzal posledné kúsky rozrezaných pomarančov. "Fajn.. tak poďme. Už meškám."
**
"Neviete, kde zas trčí Choi Yun Seo?" Zakričala profesorka literatúry tesne pred tým, ako Yun potichu otvorila dvere do učebne. Snažila sa čo najtichšie, poza učiteľskin chrbát, dostať k lavici. "Yun!!" Ozval sa v jej hlave hlas Jungkooka, ktorý ostal na Yun čakať pre školou, no pravdupovediac ho cítila v svojej prítomnosti neustále. "Veď okej, okej!" Povedala pomerne nahlas a pohľady celej triedy sa upreli priamo na ňu. Do riti! Zakliala, keď videla učiteľkin prísny výraz. "Okamžite si sadni!" Zvrieskla a Yun len prchko prebehla k jednej z posledných lavíc, ktoré zvykli byť prázdne. Pohodlne sa usadila a opierajúc svoj chrbát o drevenú stoličku privrela oči. Hlavou sa jej ozíval len hlas učiteľky, ktorá prednášala o Victorovi Hugovi. Jeho knihy už čítala, preto jej výklad nič nové neposkytol. Proste si to tu dnes odsedela zbytočne.
Ako náhle hodina skončila, Yun vybehla z triedy a zamierila priamo k učebniam humanitných predmetov, kde už ju čakala malá skupinka ľudí, ktorí si vybrali filozofiu za hlavný predmet, tak ako aj Yun. Toto ju nesmierne bavilo. Vkročila do triedy, kde na veľkej bielej tabuli žiaril nápis Filozofia v humanizme a posadila sa vedľa chlapca, ktorý jej robil spoločnosť každú hodinu. "Hobi.." ukladajúc svoj zadok na stoličku mu vtisla bozk na líce, keď jej venoval široký úsmev. "Si v poriadku? Vyzeráš akoby ťa kopla kobyla." Priložil ruku na jej čelo a zatváril sa ako doktor určujúci diagnózu smrti. "Nie nie, nič mi nie je, a vôbec.. prečo by si ma kopal?" Vypľazila na ňho svoj dlhý jazyk a on sa jej ako stále, keď si ho doberala, obrátil chrbtom. "Vieš čo, beriem späť. Si presne taká ako stále! Prepáč, že som sa vôbec zaujímal o tvoj mentál.." V únavnom monológu ho ale prerušila profesorka, ktorá vstúpila do učebne s hŕbou materiálov v rukách a z Yuniných pier unikol vzdych.
**
"Dnešný deň stojí vážne za hovno.." prehrabla sa v rizote, ktoré jej doniesol Jungkook, keď sediac vo veľkej jedálni pozorovala masy ľudí hemžiacich sa okolo ich stola. Jungkook ju ale vôbec nevnímal. "Hej! Kam sa toľko pozeráš?" Obrátila sa za seba hľadajúc objekt, na ktorý sa Jungkook mohol pozerať, keď zbadala Yoongiho upierajúceho pohľad priamo na nich. "Kook.." roztraseným hlasom ho chcela osloviť, no prerušil ju. "Yun, vidíš chlapa, čo stojí pri tom.. no veď vieš, ten z vašej školy?" Jeho hlas znel celkom rozrušene a Yun sa znova obrátila. Áno, hneď vedľa Yoongiho stál chlap, ktorý vyzeral starý asi ako Jungkook. Obrátila svoj pohľad späť k nemu a prikývla. "To je zlé Yun.." Jeho ruky zovreli tie jej, akoby ju chcel obrániť pred všetkým zlom, ktoré tí dvaja predstavovali. "Čo? Kto to je, poznáš ho?" Yun strachom zmeravela. Jungkook vážne vedel vydesiť ľudí. "Ten.." "Suga."opravila ho. "Suga.. spravil asi veľa zlých vecí čo? Chlap pri ňom, poznám ho.. je to anjel.." "No tak to je skvelé nie?" Nenechala ho dokončiť. "Nie Yun.. jeho krídla majú inú farbu ako tie moje." Jungkook bolestne zavrel oči, akoby všetko zlo na svete bola práve jeho chyba. "Chceš tým povedať..?" "Áno, je z pekla. A vieš Yun, anjeli temnoty nepolepšujú ľudí. Ťahajú ich ku dnu." Vravel s kamennou tvárou a Yuninim chrbtom prebehla hŕba zimomriavok. "Chce aby niekoho zabil a bude ho môcť zobrať so sebou. To je jeho neporušené prikázanie. Nikoho nezabil." Jeho pohľad smeroval k stolu a Yun bola viac zmätená ako kedykoľvek. Prečo je taký vyvedený z miery? Teda, možno to bol preto, že vedel, aký má s Yoongim vzťah. Jungkook zdvihol hlavu, keď sa jeho oči zaskočením roztiahli. "Heh..Kookie keby si sa vi.." "Môžem si ju nachvíľu požičať?"
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Taak a hotovo! Asi je to hlúpa otázka, ale.. Kto si myslíte, že to bude?? ^^ Každopádne. Myslíte, že to dopadne dobre, alebo katastrofálne?
