Yunseo bez jediného slova hľadela na Taehyunga, ktorý si založil ruky do vrecák a sklopil oči na ňu.
Chcel ju potrápiť. Teda aspoň ešte chvíľu.
Túžil počuť, ako ho miluje. Bola pravda, že po ich stretnutí s Jungkookom mal pochybnosti o jej citoch voči nemu, no všetky sa vyparili pri ich poslednom bozku.
"Yun-" nadýchol sa, že jej niečo povie, no prerušil ho krik z druhej strany chodby.
"Nechaj ma! Zvládnem to!" Hlavu pootočila kúsok vľavo a zbadala Hoseoka, ktorého sa Kim snažila zodvihnúť zo zeme, no on ju od seba opakovane odstrkoval.
"Spamätaj sa! Prečo sa správaš ako decko?" Precedila cez zuby Kim, opitého Hobiho vytiahla na nohy a vykročila ich smerom.
Yun s Taehyungom ich nehybne sledovali, až dokým sa dvojica nepriblížila a Hobi sa neuvelebil na Yuninych pleciach tak, ako predtým vysel na Kim.
Tae okamžite schytil predlaktie Yun, čím si ju pritiahol bližšie.
Hoseok si pozorne obzrel Taehyunga a perami sa priblížil k jej uchu.
"Yun, drž sa od neho ďalej. Je pre teba nebezpečný..." Šepol.
"Čo si o sebe vôbec myslíš-?" Chodbou sa ozval pevný hlas muža stojaceho pred ňou.
"...je falošný ako tá jeho blond hriva a modré oči.." Pokračoval Hoseok, zatiaľ čo Yun skákala pohľadom z jednej strany na druhú.
Bolo ozaj zvláštne, že Taehyung vyzeral v očiach Yun ako ideál krásy. Nepoddajné blond vlasy a modré oči, v ktorých sa topila zakaždým, keď sa do nich zahľadela - toto ju dostávalo do kolien. Nikdy tomu však veľkú váhu neprikladala. Nepochybovala ani o ňom, ani o úprimnosti jeho činov. Teda až do tejto chvíle.
"Yunseo-" vyhŕkol potichu Tae, keď ruku vymanila z jeho zovretia.
"Poď so mnou, presp-" otočila sa na Hoseoka, ktorý s ňou rozprával a chcela ho nasledovať, no predbehol ju Taehyung, ktorý doňho strčil tak, že jeho telo s rachotom padlo na zem.
Yunseo mlčky sledovala, ako sa Kim vzpiamila a jej tvár sa naplnila červeňou.
"Šibe ti?" Jej krídla sa napriahli, keď päsťami začala udierať do jeho hrude. Chvíľu ju nechal, nech zo seba hnev vybije, no ako náhle už toho mal po krk, chytil jej zápästia a sklonil sa priamo pred jej bledú tvár.
"Kimmie!" Hlasom plným sarkazmu zvolal jej meno.
Yun, hoci ju veľmi zaujímalo, čo sa chystá Taehyung povedať Kim, neváhala ani minútu a pomohla Hobimu vstať zo špinavej dlážky.
Svoju ruku pevne ovinula okolo jeho pásu a pomohla mu pomaly docupkať k dverám, ktoré im boli najbližšie, avšak viac ju lákalo sledovať dvojicu opodiaľ.
"Poď!" Hoseok opierajúc sa o rám dverí pokynul Yun, nech vojde dnu.
Ak mala pravdu povedať, veľmi sa jej to nepozdávalo. Kim nebola práve jedna z najdôveryhodnejších osôb a Hobi bol až priveľmi manipulovateľný.
Bokom oka ho sledovala, či sa v poriadku dostal do obývačky, kde svoje telo uvalil na gauč.
Všetko sa zdalo byť v poriadku, preto sa aj ona zohla k šnúrkam svojich topánok a začala ich postupne rozväzovať, až dokým sa dvere nerozrazili a dnu nevstúpila Kim.
"Oh skvelé, to si ty..." Prevrátila očami, keď sa Yun narovnala.
"Takže, aby medzi nami bolo jasno.-" Dlhými nechtami prechádzala po jej krku, až sa zastavila na jednom obzvlášť citlivom mieste a nechty jej zaryla hlboko pod kožu, čo Yun prinútilo sa mierne prikrčiť.
"-Neviem na čo sa tu hráš, ale Hoseok patrí mne!" Sykla, len pár centimetrov od jej tváre.
"Ale on je môj priateľ. Vždy ním bol." Yun sa takmer padla na kolená. Chcela sa vymaniť z jej zovretia, no Kim tlačila nechty každou chvíľou hlbšie a hlbšie.
"Lenže tuto sme v pekle zlatíčko, zabudni na starých priateľov. Zabudni na Hoseoka!"
Yunseo kolenami dopadla na chladnú zem a práve v tej chvíli Kim trýznivo pomaly vytiahla pazúry z jej krku.
"Budeš spať na gauči a hneď ráno odtiaľ vypadneš! Ešte ti ukážem kto má nad ním moc." Zo svojich ramien zhodila koženú bundu a bez ďalších komentárov odkráčala von z haly.
Yunseo svoje nohy opatrne prinútila k tomu, aby sa narovnali a hneď, ako sa tak stalo, vošla do obývačky.
Vzduchom sa šírila svieža vôňa Hobiho kolínskej, ktorú veľmi dobre poznala, preto jej tiež netrvalo veľmi dlho rozoznať, komu byť patril.
Rukou nahmatávajúc krvácajúcu ranu na jej krku sa posadila na gauč a unavene si oprela hlavu o vankúš. A napriek tomu, že bola špinavá ako myš, sa jej oči pomaly zatvárali.
V jednu chvíľu mala pocit, že sníva a v tú druhú už bola zasa v strehu. Obrazy visiace nad jej hlavou sa zatriasli, keď niečo narazilo do steny, samozrejme z druhej strany. Začula tichý chichot, ktorý mohla bez problémov priradiť Hobimu. Yun sa nespokojné pomrvila, keď sa z vedľajšej izby aj naďalej ozývali tlmené hlasy, ktoré Yun prebrali dostatočne na to, aby nabrala silu sa posadiť.
"Oppa!" Ženský výkrik sa rozoznel celým podlažím a stena sa opakovane zatriasla. Oh no samozrejme..
Yun pretočila očami, keď si vybavila poslednú vetu, ktorú jej Kim povedala. Vraj, kto má nad Hoseokom moc. Čo si vôbec chce dokázať?!
Yun rýchlejším krokom došla k dverám, a nestrácajúc čas obúvaním si topánok, vyšla von.
"Už som sa bál, že tam vážne ostaneš.."
*
Pozdravujem Vás, moje drahé čitateľky. Len by som sa chcela veľmi, veľmi, veľmi ospravedlniť za to, že kapitola nevyšla po tak strašne dlhý čas.
Prepáčte!
Už to bude len lepšie.
Krásnu Veľkú Noc!
YOU ARE READING
THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/
Fanfiction"To bolo rýchle Yun, nie si veľmi dobrá v schovávačke." Chrbtom jej prešla vlna zimomriavok, keď spravil ďalší krok bližšie k nej a ona spustila svoj pohľad k nohám. Nechcela, aby posledná vec, ktorú pred smrťou uvidí, bol Suga. Pohľadom pripnutým n...
