"Prepáč, ak sme známi alebo príbuzní, ale.. nespomínam si." Hľadel naňu povzbudivým úsmevom, no Yun bola jedine šťastná. Teraz si môže vymyslieť čokoľvek a Yoongi nebude mať ani najmenšie tušenie, že klame.
"Som Yunseo, my.. chodili sme spolu." Sklopila pohľad.
Teraz by bolo na mieste vypustiť pár sĺz.
Prehovorila sama k sebe, keď Yoongi prestúpil z jednej nohy na druhú.
Nech sa cíti ešte viac nekomfortne? Fajn.
Stačilo, aby pár krát zažmurkala a prvé horúce slzy sa jej skotúľali dole lícami. Dvíhajúc hlavu sa Yoongimu zahľadela do očí a začala v ňom čítať ako v otvorenej knihe.
'Plače? Prečo plače? Dofrasa.. čo teraz?'
Yoongi intuitívne otvoril náruč a Yun si pritiahol do pevného objatia, keď neprestávala plakať.
"Šhh.. niekto sa ma pokúšal zabiť. Vraj som si hlavu udrel o stôl a prišiel o istú časť pamäti." Oprel si bradu a jej hlavu, keď ju začal upokojujúco hladiť po chrbte.
Úžasné!
Všetko jej perfektne vychádzalo.
*
Taehyung kráčajúc takmer prázdnou nemocnicou do mobilu rozpisoval snáď dvadsiatu správu pre Yun, ktorá ho ignorovala na plnej čiare.
Frustrovane sa obzrel po mieste, kde ju videl naposledy a pohľadom zabehol k hodinkám na stene. 23:15. Kde kurva je?
Mal chuť tým mobilom tresnúť o zem.
Na čo som jej ho vôbec dával, keď mi na správy beztak neodpovedá?!
Znova vytočil jej číslo.
Verejne vyhlasujem, že ak mi ani tentoraz nezdvihne, tak ako náhle ju uvidím, vyjebem z nej dušu.
Zazvonilo to sotva dvakrát, keď sa z druhej strany ozvala zadychčaná Yunseo.
"ČO ROBÍŠ?!" Ani si neuvedomil ako veľmi kričí, dokým sa za ním nezačali obzerať okoloidúce sestričky.
"Bežím.." oddychla Yun otrávene.
"Kam?" Pokračoval vo výsluchu, no tentoraz už omnoho miernejším hlasom.
"Za tebou, ty pako. Yoongiho izba je na druhej strane nemocnice." V uchu sa mu ozíval jej hlas, zatiaľ čo sledoval útlu postavu Yun, ako rýchlo kráča dlhou chodbou priamo k nemu.
"
Čo také súrne sa deje, že to nemohlo počkať ani ďalšiu sekundu?" Zasmiala sa a priskočila k Taehyungovi, ktorý už so zavretými očami čakal a špúlil pery. Yunseo prekrútila očami, a s menším úsmevom na tvári, ich spojila.
"Pôjdeme domov?" Yun sa nepatrne odtiahla, ale len na takú vzdialenosť, aby mohol ten druhý rozprávať.
"Čítala si vôbec tie správy odo mňa?" Spojil obočie vo vyčítavom výraze, keď jeho ruky opustili boky Yun.
"Správy? Žiadne správy som si nevšimla.." Tae podvihol hlavu, akože ju počúva, pričom veľmi dobre vedel, že klame. Yun bola otrasná klamárka.
Ako náhle z jej pier vyšla lož, začali sa nekontrolovateľne triasť, čomu samozrejme chcela zabrániť tým, že ich jemne skúsla hornými zubami.. Ak sa pred ním išla hrať na čokoľvek, nemusela strácať čas.
Taehyung prevrátil oči a jeho pažu zozadu obalil okolo krku Yun, zatiaľ čo obaja smerovali k vchodových dverách, ktoré sa otvorili v momente, kedy pre ne Tae vystrel ruku.
Yun by si nič, ani nikoho nevšimla, ak by ale nezačula výsmešné uchechtnutie, ktoré bolo smerované Taemu. Bez toho, aby si osobu obzrela, schytila jeho ruku a chcela ho vytiahnuť von, no Taehyung ostal stáť na mieste ako prikovaný, čo ju prinútilo sa otočiť.
Pohľadom poputovala telom neznámeho, až sa zastavila pri tvári, ktorú dokonale poznala.
"Ahoj Yunseo." Ušami sa jej rozozvučal jeho hlas, ktorý jej tak veľmi chýbal.
Ak by tu nebol Taehyung.. ak by sa nikdy nestalo, to čo v tú noc.. rozbehla by sa do jeho náručia a už by ho nikdy nepustila.
No veci sa mali inak.
Taehyung pevne zvieral jej ruku, zatiaľ čo pohľadom skákal medzi Yunseo a..
"Jungkook." Šepla a pozorne si ho prezrela.
Vôbec sa nezmenil.
Na tvári mal stále ten blažený úsmev a uvedomelý výraz, ktorý jej prehováral do duše.. Hoci ona už najskôr žiadnu nemala.
Na jeho širokých pleciach mu vysiela voľná tmavosivá mikina, ktorej rukávy mal vyhrnuté až ponad lakte.
S nohami nazutými v čiernych teniskách prešľapoval z jednej nohy na druhú, kvôli nepríjemnej atmosfére, ktorá vládla hlavne medzi ním a Taehyungom.
"Takže.. teraz ste spolu?" Prelomil mučivé ticho, keď sa opýtal otázku mierne na telo.
Otvorila ústa, že niečo povie, no predbehol ju Taehyung. Jednou rukou uchopil jej tvár. Yun položila dlane na jeho hruď, že ho zastaví, no už nijak nemohla zabrániť tomu, že sa jej prudko prisal na pery. Druhou rukou poputoval k jej zadku, ktorý provokatívne stisol a hneď na to sa uškrnul do ich "bozku".
To, čo v Yun práve teraz bojovalo, sa nedalo nijak popísať..
Osoba, ktorú nadovšetko milovala, zneužila jej pery, aby niekto iný trpel.
V jeho bozku nebola cítiť ani láska, ani nič, čo by jej bolo podobné.
S drzým úsmevom zazrel Taehyung na Jungkooka, no toho od začiatku zaujímalo len, ako sa vôbec cíti ona.
Nemohol si odpustiť, ako veľmi jej musel ublížiť tým, že ju pred Taehyungom nebol schopný ochrániť.
Yun sa do očí natisli slzy, ktoré však tentoraz nemusela predstierať.
"Rád som ťa znova videl Yun." ..bolo posledné, čo Jungkook povedal skôr, než sklopil hlavu k zemi a odišiel.
YOU ARE READING
THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/
Fanfiction"To bolo rýchle Yun, nie si veľmi dobrá v schovávačke." Chrbtom jej prešla vlna zimomriavok, keď spravil ďalší krok bližšie k nej a ona spustila svoj pohľad k nohám. Nechcela, aby posledná vec, ktorú pred smrťou uvidí, bol Suga. Pohľadom pripnutým n...
