THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/

16

"Musíš ísť?" Yun sklopila pohľad a posadila sa krčiac pod zadkom svoje dlhé čierne krídla, ktoré odrážali teplé svetlo ohňa neďaleko.
"Netvár sa tak Yun, prosím. Vieš, že inak to nejde." Položil horúcu ruku na jej stále boľavé líce, zatiaľ čo sa pomaly zohol a sladko pobozkal jej krvavo červené pery.
"Všetko bude už len lepšie, ver mi." Neochotne sa odtiahol a zapínajúc si pracku na opasku vystrel svoj chrbát, čím dal Yun šancu pozorne si prezrieť nie len jeho mohutné krídla, ale aj vypracovanú hruď, ktorou sa mohol pýšiť.

Hneď potom, čo sa dvere za Taehyungom zatvorili sa útulná izba začala meniť na rovnako tmavý prieskor, v akom sa Yun nachádzala pred tým, než k nej Tae prišiel.

Ostala sedieť na zemi pozorujúc špinavé tričko povaľujúce sa neďaleko nej. Bolo špinavé a ukrývalo v sebe všetky muky, ktoré jej Jimin spôsobil. Už si ho nechcela obliecť. Nechcela znova trpieť.

Zavrela oči a vystierajúc svoje predlaktia pred seba si predstavila obyčajné džíny a rolák.
Srdce sa jej ľakom zastavilo, keď ucítila v dlaniach jemný materiál. Rozlepila svoje oči a s pootvorenými perami hľadela na kúsky oblečenia.
Nikdy by si nebola pomyslela, že niečo také bude možné. Či už na zemi, v nebi, alebo v pekle.

Hneď ako svoje ubolené telo navliekla do šiat, ktoré tvorili tmavomodré džíny a starorúžový rolák sa postavila zo zeme a s pomerne dobrou náladou si obzrela jej krídla.

S miernym poskokom docupkala k dverám a oprela sa o stenu pri nich, hľadiac na svoje bosé nohy.
Oprela hlavu o tvrdý kameň, ktorým bola stena obkladaná a čakala.
Vedela, že Jimin o chvíľu príde, už to bol nejaký ten čas od kedy sa v jej izbe ukázal naposledy.
Bála sa, čo spraví, keď zistí, že jej narástli krídla. Či sa k nej bude konečne správať ohľaduplne, alebo práve naopak.

Srdce jej poskočilo, keď počula z chodby kroky, ktoré po prebdených dňoch a nociach v tejto miestnosti rozoznávala perfektne. Jimin.
Odrazila sa od steny a odhodlane sa postavila priamo pred dvere, v ktorých zámku počula štrngať kľúč. Nasucho prehĺtla sliny tvoriace sa v jej ústach z nervozity a sledovala ako sa dvere pomaly otvárajú.

Dnu vošiel pohmkávajúci si Jimin, ktorý vyzeral, že si ju ani nevšimol. Hneď ako dvere opätovne zamkol sa obrátil priamo na Yun, ktorú si s pobavením obzrel.
"Ty mrcha!" Zasmial sa a pomalým krokom sa vybral k nej.
"Ako sa ti to podarilo?!" Zabrechal a strčil do Yun, ktorá dopadla zadkom na tvrdú zem.
Kolenami šúchajúc po podlahe sa pokúšala o útek, ktorý jej ihneď zmaril silným kopom do brucha. Yun bezvládne, nenachádzajúc v sebe žiadnu ďalšiu silu, ležala na zemi a hľadela naňho. Jimin si k nej kľakol, uchopil do rúk jej vlasy a prinútil ju, aby sa na neho pozrela. Yun nenávistným pohľadom vyhľadala jeho oči. V tú chvíľu presne vedela, na čo myslí. Pousmial sa a k Yun sa ešte o niečo viac priklonil, akoby to, čo sa chystal povedať bolo niečo zakázané.
"Bol tu Taehyung, však?" Spýtal sa s úškrnom, pre ňho typickým. Snažila sa od neho odvrátiť, no mocnými rukami ju držal na mieste a ona už nemala viac síl na vzpieranie. Nikdy nevedela dobre klamať, ale predsa sa o to pokúsila.
"Taehyung? Nie! Prečo?" Vypustila zo seba koktavo pozerajúc do zeme. Jimin uchopil jej bradu ešte o niečo pevnejšie a pozorne sa jej zahľadel do očí.
"Ty malá suka! Pokúšaš sa mi klamať?!" S rukou sa už pomaly naťahoval, že ju udrie, no v tom momente sa rozleteli dvere a dnu vstúpila žena. Nevidela ju dobre, lebo stála v tieni, ale hneď ako vstúpila do tlmeného svetla z chodby, ju spoznala.
"Kim? Kim pomôž mi! On.. je švihnutý!" Yun sa nemotorne postavila na jej roztrasené nohy a bez kdeakej rovnováhy sa dotackala k jej dobre známej osobe.

Čo v tom okamihu očakávala najmenej bola facka, ktorú jej Kim uštedrila. Yunseo opäť spadla na zem a v šoku k nej vzhliadla. Spoza seba začula smiech, ktorý patril komu inému, než Jiminovi.
"Ugh. To si ty? Dúfala som, že tu umrieš." Kruto na ňu zazrela a potom pohľad odvrátila na Jimina.
"Pán si žiada vidieť ju."
"Len si poslúž, ja som si ju užil už dosť." Yunseo sa na neho znechutene pozrela a popod nos si zamrmlala, aký je to bastard, no Jimin si to nanešťastie všimol.
"Počkaj!" Znenazdania vyhŕkol a surovo Yun vytiahol na nohy. Obmotávajúc si ruky okolo jeho krku, si jej telo pritiahol k sebe a lačne ju pobozkal. Snažila sa ho od seba odstrčiť, pery mala pevne pritisnuté k sebe, aby sa jeho jazyk nedostal dnu. Po pár sekundách ho to však prestalo baviť a odtiahol sa preč.
Otierajúc si pery o rukáv, na neho znechutene hľadela. Bolo je z toho vážne zle.
"Tak.. Teraz už môžeš." Uchechtol sa a pomaly vyšiel z miestnosti, keď ju Kim surovo chytila za ruku a neľútostne stiahla za sebou. 
Vliekla ju spleťou úzkych chodieb, až kým nezastavili pred mohutnými dubovými dverami. Dvere sa otvorili a Yunseo sa naskytol pohľad na obrovskú miestnosť obloženú čiernym mramorom. Vysoké stĺpy, taktiež z mramoru, siahali tak vysoko, že nebolo vidno ich koniec. Kim ju postrčila dopredu, aby pokračovala, ale jej telo už neznieslo ten nápor. Yunseo spadla, ale v zápätí ucítila ako ju z obidvoch strán zdvíhajú ruky stráží. Vliekli ju pomedzi stĺpy a zastali až pred trónom, na ktorom sedel on. Diabol. Tvárou sa mu tiahol samoľúby úsmev a jeho tmavofialové vlasy mu padali do očí. Krídla, omnoho väčšie ako boli tie jej, sa mu otierali o železný trón, ktorý v Yun vyvolával pocit chladu.
Vedľa trónu, na zemi pri jeho nohách sedela Kim. Jednu jeho nohu mala k sebe pevne pripútanú, zatiaľ čo on ju hladil po hlave ako svojho maznáčika. 
"Vitaj medzi nami, Yun Seo!" povedal a ladne sa postavil z trónu smerujúc priamo k nej. Yun sa postavila, aby mu mohla čeliť zoči-voči, keď v tom ucítila silnú bolesť chrbta a zas spadla na zem.
"Ugh. To nebolo nutné SooBong" zavrčal po strážnikovi, ktorý Yun udrel železnou palicou po chrbte. Ona sa na neho obrátila tiež a spýtavo na ňho hľadela.
"Pánovi sa treba pokloniť!" Objasnila jej stráž a muž sa vzdialil o pár krokov dozadu upierajúc pohľad pred seba.
"Odíďte! Všetci!" Zvrieskol diabol a všetci sa s nenápadným mrmlaním začali postupne z miestnosti vytrácať. Až na Kim.
"Ty tiež!" Precedil cez zuby a Kim sa neochotne postavila prekrúcajúc očami, no skôr než odišla ju vtiahol do nechutne vášnivého bozku a jednou rukou zablúdil k jej zadku, ktorý stlačil a Kim s nadšením vypískla. Chvíľu na seba hľadeli, no hneď ako jej naznačil, aby zmizla, sa Kim otočila na päte a odkráčala tými istými dverami ako všetci ostatní.

Čakal, kým sa hlavný vchod úplne zavrie, než z jeho úst vyšlo pár slov týkajúcich sa práve Kim.
"Dobrá ako zábavka.." zamrmlal si popod nos, pričom však vedel, že Yun ho mohla jasne počuť. Zasmial sa nad jeho vlastnými slovami a zdvihol k nej svoje čierne smrtiace oči.
"Predstavovať sa ti hádam nemusím.. môžeš ma však volať Namjoon. Oslovenia typu pán a podobne mám radšej pri sexe." Chlípne si prešiel jazykom cez pery a podal jej ruku, ktorú Yunseo bez váhania odmietla. Vedela, že diabol predsa nemôže byť tak.. priateľský? Namjoon ruku stiahol a milo sa usmial prezerajúc si jej krídla.
"Dostalo sa ku mne, že ti dopomohol náš Tae. To je mi ale.." zaťal päsť a podráždene sa otočil chbrtom k Yun.
"N..nie.. Taeho som nevidela odkedy som sem prišla, nemá s tým nič spoločné." Snažila sa zapierať, hoci vedela, že to nepomôže.
"Mne nemusíš klamať Yun. Ja o všetkom viem a Tae? Neboj sa, ten už dostal, čo si zaslúžil." Povedal a hlavou mykol k dverám neďaleko, ktoré sa náhle otvorili a v nich stáli stráže, ktoré držali reťaze zvierajúce Taehyungove ruky. Nohy sa mu triasli bolesťou a hlavu mal sklonenú k zemi. Najskôr vôbec netušil, že ho Yun sleduje. O kúsok sa pootočil vyhľadávajúc muža s bičom v ruke a Yun si až vtedy všimla jeho chrbát, ktorým sa tiahli obrovské rezné rany.

Chcela sa za ním rozbehnúť, vtiahnuť ho do jej náruče, zahriať jeho odhalenú hruď, no vedela, že by to situácii ani trochu nepomohlo. A tak len stála a so slzami v očiach ho sledovala ako sa snaží pôsobiť silno a nezrútiť sa k zemi.
"Neboj sa, je to anjel. Uzdraví sa!" Položil jej dlaň na temeno hlavy a pár krát ju pohladil, keď Tae zdvihol hlavu a vyľakane si prezrel dve osoby stojace pred ním. Nechcel, aby to došlo tak ďaleko. Nechcel, aby ho stretla. Nie tak skoro.

"A ten strach, ktorý dávaš tak často najavo Yun, skús ho trochu potlačiť. Ľudia tu, strach milujú."