Zrazu Yun pocítila dotyk chladných pier na boku jej tváre, keď zbadala v odraze Kookových očí Yoongiho. V tichosti sa postavila od stola a kráčala tam, kam ju jeho pevná ruka viedla. Hneď potom, čo ich dvere oddelili od ich anjelov ju Suga oprel o kovové skrinky, čím ich uchránil pred pohľadmi ľudí z jedálne.
"Tak dlho som ťa nevidel, bejb." Zatiahol do jej ucha a znovu udelil vlhký bozk na jej líce.
"Yoongi.." zatlačila rukami do jeho hrude a on sa od nej nedobrovoľne odtiahol s pozorovateľný rozhorčením v tvári. Yun na chrbte nabehla husia koža, keď rukou narazil o skrinku neďaleko jej hlavy. Strachom privrela oči a on sa znovu pripútal k telu Yun.
"My.. už v tom nemôžme ďalej pokračovať." Sklopila pohľad, aby nemusela hľadieť do jeho hlbokých očí.
"Chceš to ukončiť? Kvôli nemu?!" Priblížil sa k jej tvári ešte o niečo bližšie a ona, pretože chcela ostať tou silnou ženou, ktorú v sebe ukrývala, čo najdlhšie, ani sebou necukla a hľadela mu do očí s presvedčením, že na neho bezpochybne zapôsobila.
"Lenže Yoon, ono to nikdy ani nezačalo.." odmlčala sa, keď mu tvár chytila do svojich ľadových rúk, čím ho chcela upokojiť. "..boli sme len milencami." Vyslovila to, čo si nikdy nechcela pripustiť. Kde boli oni dvaja, tam bola aj túžba, čo videli všetci naokolo. Všetci si všímali zvláštny vzťah najproblémovejších študentov na škole.
Lenže Yun sa to nepáčilo, stále chcela vážny vzťah, no nemala silu na to, aby to Sugovi povedala a on tak žil v domienke, že je všetko v poriadku.
Yun ho ticho pozorovala ako privrel oči a bokom tváre sa mučivo otrel o jej dlaň položenú na Sugovej tvári.
"Aj tak.. obaja teraz máme čo robiť, aby sme začali nový život, tým myslím.." prinútila ho, aby sa na ňu pozrel, no on hoci mal oči otvorené, pôsobil neprítomne. "..už by sme sa nemali stretávať. Zabudni na to, že sme sa niekedy stretli Yoongi."
"To nespravím. Nemôžem sa tváriť, že medzi nami nikdy nič nebolo." Chcel ju pobozkať, no keď sa priblížil k jej tvári, Yun pootočila hlavu, čo spôsobilo, že jeho bozk dopadol na načervenané líce Yun.
"Sprav to pre mňa!" Nečakala na jeho odpoveď a rozbehla sa späť do jedálne. Vo dverách sa však zrazila s Kookiem, ktorého nahnevaný výraz ju poriadne zneistil. Veď predsa majú prepojené myšlienky. Nemal by byť šťastný, že to konečne ukončila so Sugom?! Jeho pohľad zmäkol hneď ako ju uvidel. Pomaly ju chytil za ruku a ťahal smerom do najbližšej učebne. Zatvárajúc dvere na ňu uprene hľadel. Nevedela si vysvetliť jeho náhlu mlčanlivosť a zvláštny pohľad v jeho tvári...ten lesk jeho očí. Bol to strach alebo má zas len prehnane bujnú fantáziu? Sadajúc si na lavicu za ňou ho sledovala ako si zmätene prehrabávať vlasy rukami. Bála sa prehovoriť, pretože si netrúfala ani hádať čo mohlo spôsobiť Kookov stav.
"Yunseo.. nemala si to.." otočil sa jej chrbtom a rukou silno udrel do bielej tabule, aby potlačil hnev. Teda, skôr to bol strach o Yun a zároveň jeho uvedomenie si, v akom nebezpeční sa teraz nachádza. Počul celý jej rozhovor so Sugom. Bol by rád, tak šťastný by bol, keby Sugov anjel nebol práve on.. Taehyung. Bola medzi nimi istá spojitosť. Poznali sa ešte za pozemského života. Vlastne.. Taehyung spôsobil Kookovu smrť. Snáď niekedy bude mať možnosť všetko Yun vysvetliť. No teraz ju musí ochrániť, musí niečo vymyslieť. Tí dvaja ju nesmú dostať, nie ako jeho.Zdrapol ju za jej roztrasenú ruku a ťahal smerom k bočný dverám učebne, ktoré vďaka Bohu viedli von zo školy. Ignorujúc všetky jej otázky sa náhlil smerom k najbližšej zastávke, kde sa následne aj posadil.
"Môžeš mi vysvetliť prečo sme práve utiekli zo školy?" Yunseo sa rozhodne postavila pred Jungkooka, ktorý jej pohliadol do očí. Chcel vedieť, čo z nej vypadne, hoci jej myšlienky mal v hlave každú chvíľu. Musel sa zasmiať, keď sklopila pohľad k ich nohám a kopla mu do topánky.
"Myslela som, že budeš rád, že.."
"O to nejde!" Skočil jej do reči a potiahol ju medzi svoje nohy, kde ostala poslušne stáť prepletajúc si prsty na rukách.
"Tak o čo teda?" Hlas sa jej zatriasol, keď Jugkook prekrížil svoje prsty za jej chrbtom, čím ju uväznil v objatí. Klamala by, ak by tvrdila, že to nebolo príjemné. Cítila ako jej srdce buší, čo spôsobilo, že jej líca jemne zčervenali.
"Doma.. ti to vysvetlím. Tu je mi až priveľká zima." Zadrkotal zubami, keď jeho horúcim dychom zohrial svoje ruky a položil ich na Yunine červené tváre. Zdvihol svoj pohľad a očami vyhľadal tie jej, aby mohol prečítať, čo jej behá po rozume.
Prečo mi to robí? Prečo nemôžem nikdy stretnúť niekoho normálneho..? Je tak sladký. A to telo! Preboha to jeho telo..
Našpúlila pery neprítomne hľadiac na budovu za Jungkookom, no hneď ako sa začal nekontrolovateľne smiať sa konečne prebudila.
"Aaah Yunseo." Zachrapčal, no naďalej pokračoval vo vyškieraní sa na ňu.
"Č..o čom to melieš?" Pretočila očami nijak neuvažujúc nad jeho slovami.
"Skôr na čo ty myslíš?" Mimoriadne zdôraznil slovo TY a Yun až vystrelo. Vypleštila na neho oči.
"Čož.. ty!!" Vystrela pred neho ukazovák a chcela ho vyhrešiť, prečo jej lezie do hlavy, keď jej došlo, nad čím vlastne v tej chvíli premýšľala. "Okamžite mi prestaň čítať myšlienky! Čo si o sebe myslíš?" Hanbou si rukami zakryla tvár a chcela od neho odstúpiť, no on pevne zvieral jej boky, takže si nijak nepomohla.
"Vlastne si tiež myslím, že mám dosť sexi telo, vieš.. pracujem na ňom. Dobre, že si si všimla." Yun roztiahla prsty od seba, čím opäť odkryla svoje oči a pohliadla na Jungkooka, ktorému sa na tvári pohrával úškrn.
"Si odporný.. baví ťa to?" zamračila sa na ňho, no jeho to akurát ešte viac rozosmialo.
"Celkom.." prikývol prekladajúc si lýtka cez seba, čím obkľúčil aj nohy Yun. Nespokojne si odfukla, čo spôsobilo, že malé vlásky vyrastajúce nad čelom jej padli do tváre. Yun sa automaticky zamračila, keď jej Jungkook pripomenul jeho prítomnosť opätovným zasunutím nespokojných vlasov z jej tváre za ucho.
"Nepokúšaj ma Yunseo, nezabúdaj, že som od teba starší." Hravo vyplazil jazyk, ktorý sa špičkou dotkol jej nosa. Musela sa usmiať, no aj tak radšej ostala nohami pevne na zemi a vrátila sa k predošlej téme.
"Starší? Pff, čo tam po tých pár mesiacoch.."
"Pár mesiacov a 66 rokov." Zasmial sa Kook a ona na ňho vypleštila oči.
"Hm?"
"66 ďalších rokov, ako anjel." Yun sa skoro zadusila vlastnými slinami, keď to dopovedal.
"Oh.."
"Vlastne za tých 85 rokov života-neživota môžem skonštatovať, že tvoje telo tiež nie je na zahodenie." Hovoril a čím dlhšie z neho vychádzali ďalšie slová, tým viac bola jej tvár červená.
"Prosím prestaň!" Šepla a svoj nos zaborila do dlhého šálu, ktorý mala obtočený okolo krku.
"Čo je Yun, nebodaj sa hanbíš." Chytil jej tvár do rúk a jemne ju stlačil, čo spôsobilo, že v Kookových očiach sa stala snáď najviac roztomilou vecou na zemi.
"Nemôžeš len tak niekomu povedať, čo si myslíš o jeho tele.. pre boha Jungkook!" Rozprávala, zatiaľ čo on sa smial z jej výrazu. Zatriasla hlavou, čím sa zbavila jeho rúk a naďalej s ním udržiavala vážny očný kontakt.
"Ako to, že nemôžem, veď ty.."
"Lenže ja som si to pomyslela, v tomto je rozdiel!" Dupla nohou a Jungkook radšej skryl časť jeho tváre do roláku, pretože mu v tej chvíli bolo vážne do smiechu, lenže Yun to najskôr chcela udržať na hranici serióznej hádky.
"Vlastne ani veľmi nie, keďže mám tvojej myšlie.."
"Oh, myslím, že to je naša električka. Už buď ticho a poď!" Prekrútila ich prsty a potiahla ho k dverám elekričky, ktorá zastavoval priamo pred nimi.Srdiečka moje!
Ospravedlňujem sa, že som tak dlho nič nevydala, ale až sme sa kopla múza.
Každopádne, dnešná časť je myslím pre všetkých, ktorí milujú takéto sladké couple veci. xD
Dúfam, že ste si časť užili a že sa vám páčila.
božteky!
<3
CZYTASZ
THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/
Fanfiction"To bolo rýchle Yun, nie si veľmi dobrá v schovávačke." Chrbtom jej prešla vlna zimomriavok, keď spravil ďalší krok bližšie k nej a ona spustila svoj pohľad k nohám. Nechcela, aby posledná vec, ktorú pred smrťou uvidí, bol Suga. Pohľadom pripnutým n...