THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/

22

"Yunseo?" Zachrapčal a postavil sa zo stoličky, ktorá pod náporom jeho tela zavŕzgala.
"Toto je vtip?" V jeho očiach sa zračili slzy, keď urobil ďalší krok k nej uisťujúc sa, že je to naozaj Yun.
"Ak je toto nejaký fór, tak už toho mám vážne dosť. Najprv príde ten týpek, ktorý zabil moju Yun a teraz.. si tu ty."
"O-on ma nezabil.." prehovorila poprvýkrát ku chlapcovi, ktorého slzy ju zraňovali viac ako bodnutie nožom.

Pristúpila k nemu vťahujúc ho do objatia, hoci bol takmer o hlavu vyšší než ona.
"Yun všetko to bola moja vina." Koktavo zamrmlal do jej vlasov a pár krát ju pobozkal na čelo.
"To nehovor.."
"Keby som ťa vtedy nenechal samu.. Yun ja-ja vrátil som sa tam a.. Ty si bola. Bola si.." vzlykal pevne zvierajúc Yun jeho pažami.
"Hopie, na tom teraz nezáleží."
"Kde to sme. A čo.. čo to máš.." z pootvorenými ústami ukázal prstom na jej krídla.
"To sa ťažko vysvetľuje. Hlavné je, že už je všetko v poriadku, dobre?" Dvihla k nemu hlavu a Hobi prikývol. Jeho hlavou putovali milióny otázok, na ktoré mu nebol nikto schopný odpovedať. No o odpovede ani nestál. Videl Yunseo a bol konečne pokojný. V týchto dňoch sa Yun zdala ako jeho jediné útočisko.

Keď ju tam v tú noc našiel.. bolo to ako v jeho najväčších nočných morách. Dve mŕtve telá. Jedno Sugove.. neprekvapilo ho to, Yun.. hoci to nikdy nikomu nepovedala, jeho vraždu si plánovala už dlhší čas. No čo ho zarazilo, bolo ďalšie telo.. telo Yun.

Zohol sa k nej, bola bez akýchkoľvek známok života, no na tele nemala žiadne rany.

Keď z domu odchádzal, prišlo policajné auto a tí ho ako hlavného podozrivého odviedli na stanicu.
Myslím, že podrobnosti jeho úteku nemusíte vedieť. Potom to s ním išlo už len z kopca.

*

"Ako ti to zatiaľ ide?" Namjoon si prekrížil jednu nohu cez druhú a pohodlne sa usadil na tróne pohľadom skúmajúc Jimina, s ktorým potreboval prebrať svoje plány.
"Celkom dobre, TaeTae jej vôbec neverí. Je na našej strane. Hoci.. mám pocit, že Yun nijak nepomôže to, že si ju poslal zabiť jej priateľa. Vieš, že to nespraví, je až priveľmi..  anjelská." Prehovoril Jimin, zatiaľ čo pozoroval Namjoona mydliaceho si ruky.
"Keď to nespraví ona, urobím to ja. Prebudím v nej niečo diabolské, za každú cenu!"

*

Už to boli dva celé dni, kedy Yun spolu s Hoseokom sedela na zemi opierajúc sa o chladnú stenu.

Nemohla mu ublížiť.. toto nebola ona. Za celý čas na ňho ani nepoložila ruku. Hoci mala omnoho viac sily než on.

Rukou prehrabla jeho husté hnedé hlasy zatiaľ čo on vyčerpane ležal v jej lone. Dlho to už nevydrží, bolo to na ňom vidieť. Yun bola na každom kroku sledovaná Namjoonovými poskokmi, preto Hobimu mohla doniesť len to, čo sa jej vošlo do vrecák.

Jeho srdce búchalo kľudne, pomaly a Yun pomaly zatvárala oči, no vyrušila ju osoba, ktorá náhle rozrazili dvere a vbehla dnu. Kim.

"Čo tu chceš?!" Yun sa postavila, nechávajúc Hoseoka ležať na zemi v značných rozpakoch.
"Byť tebou správam sa milšie, prišla som ťa len varovať." Kim pretočila očami a pohľadom vyhľadávala Hoseoka. "Namjoon už vie o tom, že nerobíš to, čo by si mala." Prehovorila, vlasy si obtáčajúc okolo ukazováka. Yun začula, ako sa Hobi postavil a pomaly prešiel popred ňu až ku Kim.
"Hrozí nám niečo?" Vystrašene šepol a chytil Kim za ruku, aby si ho všímala. Tej sa len tvárou prehnal malý úškrn a hľadiac mu do očí otrávene zastonala.
"Tak Yunseo hrozí nemalé zbičovanie.. a tebe, môj milý, smrť, peklo a tak ďalej, a tak ďalej." Zasmiala sa predtým, než sa otočila na opätku rozhodnutá odísť, na Hobi ju opäť zastavil.
"Prosím pomôž.." kľakol si pred ňu a pobozkal ju na chrbát ruky. Kim vyzerala celkom zaskočene. Nemohla uveriť, že pred ňou niekto ako Hoseok kľačí na kolenách.
"Postav sa!" Precedila cez zuby, no on ju nepočúvol.
"Viem, že som sa k tebe nesprával práve najlepšie, ale ja nechcem umrieť. Prosím.." Yun sa poškrabala na zátylku a očkom zakukla na Kim. Videla, ako sa v jej očiach zbiehajú slzy. Vážne ju to dostalo až do takéhoto štádia? Kim náhlivo prikývla a odišla z miestnosti nechávajúc dvere otvorené dokorán.

"Vstávaj, musíme sa poponáhľať!" Chytila Yun Hoseoka za ruky a vytiahla ho na nohy.
"Poponáhľať?"
"Áno, spraviť z teba anjela, jedine to pomôže." Vysvetlila Yun, hoci on stále vyzeral, že ničomu z toho, čo povedala, nerozumie.

Z chodby sa ozvali ťažké Namjoonove kroky a rinčanie opätkov.
"Počkaj Nam!" Chodbou sa ozval ženský krik. "Čo keby.." zašepkala Kim niečo, čo Yun nemala možnosť počuť. Vedela, že ak Kim niečo sľúbi, dodrží to. V tomto sa na ňu dalo spoľahnúť.

"Potrebujem, aby si mi povedal, čoho máš nedostatok, čo ti práve teraz chýba." Prehovorila Yun na Hoseoka. Vyzeral, že veľmi intenzívne premýšľa, až nakoniec otvoril ústa do písmena O a usmial sa.
"Chýba mi stará Yun." Udrel ju do ramena a hanblivo sa zasmial.
"Sranduješ? Aká stará Yun?!" Snažila sa čo najtichšie zakričať, na stíchla ako náhle sa ozvalo tresnutie o stenu na chodbe.

"Joon!" Chodbou sa začali rozliehať hlasné vzdychy Kim. Yun vyhľadala pohľadom zarazeného Hoseoka, ktorý vyzeral, že ho to náramne prekvapilo. Ani jeden z nich sa nezmohol na slovo. Bolo to.. akoby sa schovávali pre niekým, kto je len pár krokov od nich. Teda, ono to tak vlastne aj bolo.

"Kim, do riti! Prečo sa ma snažíš zdržať?!" Zvrieskol Namjoon pomedzi stony a Yun zamrazilo. Museli si pohnúť.

"Udri ma!" Zrazu ju Hoseok schmatol za plece a povzbudivo sa usmial.
"Čože?"
"To je to, čo je iné. Stále si bola tá, čo mi dala facku, keď som spravil niečo zlé. Prečo si to teraz neurobila? To je to, čo potrebujem. Chcem, aby si ma udrela!" Zakričal tak, že to museli počuť aj hentí dvaja.

Nemali už žiaden čas. Počula ako Namjoon niečo kričí na Kim a sexuálne poznámky to rozhodne neboli. Yun zotla ruku v päsť a hoci to vôbec spraviť nechcela, rozohnala sa vzad a hánkami narazila do Hobiho tváre. Jeho telo padlo na zem a ako náhle začal kričať bolesťou, vedela, že to funguje.

"Neviem o čom hovoríš.." Kim zakričala hlasom, ktorý Yun prezrádzal, že ju Namjoon drží pod krkom.
"Spriahla si sa s nimi?! Toto si ešte odserieš.." Namjoonov hlas sa blížil. Yun sklopila pohľad a usmiala sa, hoci scenéria pred ňou nebola zďaleka príjemná na pohľad. Kľakla si na kolená a pozorne preskúmala Hoseoka, ktorému sa tričko pretrhlo na dva kusy a z jeho chrbta, za sprievodu mučivého kriku, narástli dve čierne krídla.