"Prečo si to urobil?" V Yun sa cestou domov nahromadilo toľko hnevu. Chytila ho za ruku, aby jej venoval pozornosť, ktorú uňho zrejme dostatočne nenadobudla.
"Pobozkal si ma len, aby on žiarlil?!" Jeho ruku nepustila ani vtedy, keď sa k nej otočil s ľahostajným pohľadom. Vyzeral, akoby sa nič nestalo. Nič to preňho neznamenalo?
"Hmm?" Zvýšila hlas.
"Chceš vedieť pravdu? Áno, spravil som to presne preto!" V Taehyungovi akoby niečo vybuchlo. Yun na krok ustúpila. Zreničky sa jej strachom rozšírili a telo sa začalo triasť, no nemala v pláne mu to dať najavo.
"Čo tak hrozné ti spravil, že ho teraz nenávidíš?" Postavila sa na špičky, aby hlavu nemusela mať vstýčenú dohora, keď mu hľadela do očí.
"Opustil ma... Presne tak, ako ma opustíš aj ty. Ani jeden z vás sem nikdy nepatril." Taemu sa v jednej chvíli nahrnuli slzy do očí. Hoci sa silno snažil ich potlačiť, Yun ich mohla jasne vidieť.
"Patrím sem! Dokážem byť krutá a bezohľadná!"
"Áno? Tak prečo vyvádzaš kvôli nemu? Kvôli jednému bozku!?" Taehyung sa naňu už nevydržal viac dívať. Trhalo mu srdce na kúsky vidieť, aký podobní si s Jungkookom sú a ako veľmi ju musel sklamať, keď ju sem stiahol. Zničil jej život. Áno. Tak to bolo. Mohla sa mať skvele, nebyť jeho. Ako si vôbec mohol myslieť, že by s ním mohla byť niekedy šťastná. V pekle..
"Prečo ti to tak veľmi vadí?" Pokračoval, hoc úplne zlomeným hlasom. Ruku položil na kľučku, aby mohol otvoriť dvere a tým jej utiecť. Utiecť jej pohľadom, ktoré mu lámali srdce, pretože vedel, že mu nepatrila.
Čakal, že ho zastaví. Že mu zabráni odísť, no na nič sa nezmohla. Len stála a očami upretými na jeho chrbát ho sledovala.
"Nebodaj..." Pomaly sa znovu otočil a vzhliadol k nej.
"...si doňho zaľúbená?" Šepol. Yunseo okamžite zareagovala pokývaním hlavy, čomu sa musel zasmiať. Bol až tak zničený, že sa tomu smial?
"Nie!" Yun k nemu opäť na krok pristúpila a uchopila jeho ruky do tých svojich.
"Prečo zapieraš, keď je to tak očividné?" Ironicky sa zasmial. Chcel sa jej otočiť chrbtom a jednoducho odísť, no zastavila ho až priveľmi jednoducho...
"Nemilujem ho, milujem teba!" Zúfalstvo v jej hlase sa dalo jasne počuť.
Chytila Taehyunga za lem košele a nechystala sa ho pustiť.
"Ozaj? Dokáž to!" Nahol sa tak blízko k jej tvári, že v nose zacítila jeho mentolový dych. Provokatívne zdvihol jedno obočie, čím ju dostatočne vyhecoval na to, aby sa postavila na špičky a opatrne spojila ich pery.
Rukami zabehla hlboko do jeho vlasov a máličko sa usmiala, keď perami začal aj on pohybovať proti nej.
Hoci za ten čas, čo tu bola sa im naskytla príležitosť si užiť samých seba len málokrát, jeho bozky boli práve to, čo si cenila zo všetkého najviac. Nemohla sa ich nabažiť. Zakaždým, keď boli ich pery pri sebe, chcela viac a viac. A presne to cítila aj z Taeho, ktorého ruky si ju priťahovali k sebe ako magnet, no tentokrát to bolo celkom inak.
Ruky mal položené na jej tvári. Palcom a ukazovákom zvieral jej bradu, čím si jej tvár pridržiaval blízko tej svojej. No nič viac. Žiadne dotyky, žiadna vášeň, akoby všetko, čo medzi nimi bolo, vyhaslo.
Odtiahol sa od nej, no zatiaľ čo Yun vyhľadávala jeho oči, on uhýbal pohľadom.
"V našich bozkoch vraj nie je láska. Sama si to povedala..."
Chcem sa Vám poďakovať za všetku podporu, ktorú od Vás dostávam. Veľmi si vážim každého jedného čitateľa.
Ešte raz ĎAKUJEM!
<3
YOU ARE READING
THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/
Fanfiction"To bolo rýchle Yun, nie si veľmi dobrá v schovávačke." Chrbtom jej prešla vlna zimomriavok, keď spravil ďalší krok bližšie k nej a ona spustila svoj pohľad k nohám. Nechcela, aby posledná vec, ktorú pred smrťou uvidí, bol Suga. Pohľadom pripnutým n...
