"Som hrozne hladný Yun!" Prehovoril Hoseok šúchajúc si rukou brucho, zatiaľ čo kráčali dobre známymi tmavými chodbami, kde sa čas od času objavil náznak červeného svetla.
"Musíš sa najskôr obliecť." Yun, ktorá kráčala pár krokov pre ním sa, aj dvadsať minút po jej stretnutí s Namjoonom, triasli ruky.
Teda, nebolo to o nič iné stretnutie ako kedy predtým, ale zaskočilo ju, s akým pokojným výrazom sa s ňou rozprával. Čakala krik, možno aj pár faciek, ale nič také neprišlo.
"Vážne umieram hladom, Yunseo." Pribehol k nej a zozadu ju objal okolo krídel. Ak by ste ho teraz stretli,v živote by ste neboli hádali, že pred pár minútami doslova umieral.
"Fajn, tak.." Yunseo zovrela ruku v päsť a predstavujúc si v nej obyčajnú čiernu mikinu sa obrátila na jej spoločníka.
"..aspoň si obleč toto." Podala mu ju do ruky.
"Ako si to?" S otvorenými perami si na seba nevliekal mikinu, ktorá zakryla celé jeho krídla.
"Tiež sa to naučíš, keď príde ten správny čas." Usmiala sa a pokračovala v ceste k dverám, ktoré jej pripomínali vchod jedného podniku, kam s Hobim zvykli chodievať.
Tromi dlhými krokmi ju predbehol a otvoril jej dvere.
"Ďak.."
"Hej! Choi Yunseo, trochu sa usmej, život je predsa krásny!" Vtiahol ju do reštaurácie a opatrne posadil za stôl v rohu.
"Možno, lenže náš život už skončil a toto je peklo. Doslova.." trochu sa zamračila, no nechcela sa ďalej vŕtať v tejto téme, preto podala Hoseokovi jedálny lístok a zatiaľ čo on si vyberal jedlo, ona sa nenápadne obzerala po miestnosti. Kvôli zlému tlmenému svetlu nemala šancu zbadať všetkých anjelov v miestnosti, no počula rôzne hlasy prekrikujúcich sa mužov.
"Máš vybrané?"
"Niekam sa ponáhľaš Yun?" Zasmial sa a párkrát ju preventívne potľapkal po líci.
"Nie, len som trochu smädná, pôjdem si pre niečo na pitie." Oznámila mu a Hoseok si ju obzrel s nadvihnutým obočím, zatiaľ čo Yun vstávala od stola. Zdala sa mu čudná, až príliš..
Yun zastala pre barom a lakťom sa o ňho unavene oprela.
"Želáte si?" Prívetivo sa na ňu usmial postarší muž.
"Ehm, áno. Jeden zelený čas. Oh a nech je trochu silnejší."
"Ťažký deň?" Muž, ktorý pripravoval jej čaj, naňu očkom zakukol a zasmial sa, pretože si zrejme všimol Yuninu spoločnosť.
"Dá sa povedať.. Je tu prvý deň a myslím, že ešte netuší ako to tu funguje." Povzdychla si Yun a spolu s barmanom sa pozreli na vysmiateho Hoseoka.
"Ešte dve veľké pivá!" Yun za sebou začula nízko položený, chrapľavý hlas. Vedľa jej ruky sa ihneď ocitla ďalšia, o mnoho väčšia a keď na jej chrbát nalepil svoju hruď, prešla ňu vlna emócií. Bohužiaľ ani sama Yun nevedela aké emócie to boli. Strach, láska, šok, vzrušenie?
"Taehyung, myslím, že by si už mal skončiť. Dnes si toho vypil už veľa." Upozornil ho výhražne barman. Yunseo sklonila hlavu dúfajúc, že si ju nevšimol a že bez slova odíde.
"Prepáč, ale ja si nepamätám, že som sa pýtal na tvoj názor. Tie pivá!" Skríkol a Yun na krku nabehli zimomriavky. Nikdy ho nezažila takéhoto, no dúfala, že príčinou jeho správania nie je práve ona.
"Taehyung, to stačí!" Muž za pultom udrel hrubým skleneným pohárom po stole a očami ho odháňal od Yun. Teda, aspoň sa o to pokúsil.
Ale Yun naopak pocítila ako sa k nej zboku priblížil a vdýchol jej sladkú vôňu.
"Hh, vlastne tri. Pozvem aj tuto Yunseo." Hlavu zaboril do jej vlasov a venoval jej jeden letmý bozk na krk.
"Ďakujem, ale nie som tu sama." Yun sa otočila čelom k Taemu a hlavou pohodila k Hoseokovi, ktorý "nenápadne" celú situáciu sledoval. Čo vážne nečakala bolo to, že Taehyung prepadne v smiech.
"Takže sa ti to podarilo." Vyškerene ju potľapkal po hlave a hneď na to sa znova oprel o barový pult, aby nespadol na zem z nedostatku rovnováhy.
"Áno! Ale bolo by to jednoduchšie, keby mi niekto nehádzal polená pod nohy." Hlavu vztýčila k nemu a pozorovala ako sa jeho zreničky zúžili.
Obaja presne vedeli, o čom Yun hovorila. Stále nemohla uveriť tomu, že bol Taehyung schopný Hobiho zabiť.
"Nie som ten, kto prvý zabodol dýku do chrbta!!" Zasyčal, len kúsok od jej pier. Tak veľmi ju bolelo, že verí Jiminovi a nie jej.
"Nechápem, ako mu môžeš veriť.."
"Poznám ho dlhšie ako teba." Skočil jej do reči, čím ju ale na dlho neumlčal.
"A aj napriek tomu ti klame, aby si bol nešťastný." Ľahostajne si odfrkla a pohľadom zabehla k Jiminovi, ktorý sedel pri stole, kde bol podľa všetkého predtým aj Tae.
"Ako mám vedieť, že nie si obyčajná pobehlica?!" Oprel o pult aj svoju druhú ruku, čím Yun pripútal k nemu. Nemohla uveriť ani jednému slovu, ktoré z jeho pier vychádzali.
"Pobehlica?" Koktavo zo seba vydrala pozorujúc Taehyungov úškrn. V očiach sa jej hromadilo čím ďalej, tým viac sĺz, ktoré sa Yun snažila potlačiť. No keď Tae znovu začal rozprávať jeho pevným vyčítavým hlasom, Yun slzy už viac neudržala.
"Ako mám vedieť, že si ho do postele nevtiahla TY. Stále sa ti predsa páčili svalnatí chlapi, nie? Hah, áno.. Jungkook, to bol kus, že?"
"Taehyung, VYPADNI!"
"Ako môžeš niečo také povedať?" Zakričala, čím na seba privolala aj pohľady, ktoré jej doteraz nepatrili.
"Tak sa pozeraj!" Zasmial sa a pritiahol si ju za zadok k sebe. Yun okamžite ruky položila na jeho hruď v snahe odstrčiť ho od seba, no ako stále.. jej s tým niekto musel pomôcť
Krásny podvečer!
Vydávame dnes novú časť a mám maličkú otázočku.
Páči sa vám tento príbeh?
Ako vám čokoľvek chýba, do toho!.. Napíšte mi to do komentára.
Vôbec neviem, či s tým mám byť spokojná, takže by som bola rada, ak by ste sa vyjadrili.
Vopred ďakujem!
<3
YOU ARE READING
THE DIVINE COMEDY /k.t.h./j.j.k/
Fanfiction"To bolo rýchle Yun, nie si veľmi dobrá v schovávačke." Chrbtom jej prešla vlna zimomriavok, keď spravil ďalší krok bližšie k nej a ona spustila svoj pohľad k nohám. Nechcela, aby posledná vec, ktorú pred smrťou uvidí, bol Suga. Pohľadom pripnutým n...
