Katrin [LoTR FF]

2. KAPITOLA - Iná ako ostatní

,,Vijem, vijem vienok, z prvých púpavienok. Vtom do môjho vienka, priletela lienka. Ozdobila vienok
z prvých púpavienok," spievala si Katherinë sediac na tráve, vinúc si venček z púpav. Bola neskorá jar, stromy sa kúpali v slnečnom svetle a vtáky v ich korunách spievali nádherné piesne.
Katrin nedávno oslávila päť rokov, čo sa v živote víl a faeov pokladalo za prvý významný medzník v ich živote. Po dosiahnutí piatich rokov sa väčšine malých detí začali prejavovať schopnosti, čo bolo nielen pre nich, ale aj pre rodičov magickou chvíľou.

Katrin však o tomto nevedela. Nemal jej kto povedať, prečo sú jej piate narodeniny takou významnou udalosťou a prečo sa jej rovesníci svojich narodenín nevedia dočkať. Celebril bola príliš uzatvorená do seba, ledva vychádzala zo svojej izby. Katrin bola odkázaná sama na seba, hoci ani po rokoch sa neprestávala snažiť priviesť matku opäť k životu.

Odtrhla poslednú púpavu, ktorou chcela celý venček ukončiť, keď tu zrazu sa jej spoza chrbta ozval hlas.

,,Byť tebou, našla by som si inú púpavu."

Katrin sa obrátila a pohľad sa jej naskytol na vílu asi v jej veku.

,,Prečo?" spýtala sa.

Víla podišla k nej a tiež si sadla do trávy. Vzala do rúk púpavu, ktorú Katrin pred chvíľou odtrhla a pozorne si ju prezrela.

,,Táto nie je pekná. Vidíš? Na okvetných lístkoch má drobné čierne škrvnky. Je iná ako ostatné púpavy. Keby si ju tam zaplietla, pokazíš celý venček," hovorila dievčina a púpavu podala Katrin naspäť. Aj polovíla sa na ňu zahľadela, ale narozdiel od svojej spoločníčky tam žiadny rozdiel nevidela. Zdala sa jej rovnako pekná, ako ostatné púpavy.

,,A akú tam mám teda dať? Na lúke už neostala žiadna," Katrin sklonila hlavu a pohľad uprela na trávu pod sebou.

Víla vedľa nej sa zatvárila samoľúbo.
,,Počkaj chvíľku a ja ti dám takú púpavu, ktorá bude presne pasovať do tvojho venčeka."

Priložila drobné rúčky k zemi a sústredením zatvorila oči. Katherinë ju s úžasom sledovala. Z pod prstov víly prúdili zelené iskry a vpíjali sa do pôdy. O pár sekúnd sa vynorila z trávy hlavička snáď tej najkrajšej púpavy, akú kedy Katrin videla.

,,Páni," zašepkala obdivne. Dievča odtrhlo kvetinu a podalo jej ju.

,,Táto je dokonalá, nie ako tá čo si tam chcela dať," poznamenala.
Katrin sa usmiala, novú púpavu vplietla do venčeka a tým ho dokončila.

,,Nech sa páči. To máš za pomoc," podala svoj výtvor víle. Aj ona sa usmiala a darček si prevzala.

,,Zabudla som sa predstaviť. Moje meno je Nemíriel. A tvoje?"

,,Katrin," predstavila sa polovíla.

,,Zvláštne meno pre vílu," pokrčila plecami Nemíriel.
Katrin jej slová prešla mlčaním.

,,Ako si to spravila? To s tou púpavou?" spýtala sa jej.

Nemíriel na ňu prekvapene pozrela.

,,To nevieš?"

,,Nie," zašepkala Katrin a zavrtela hlavou.

,,Pomocou mágie. Objavila sa u mňa pre pár mesiacmi a odvtedy čarujem snáď stále. A ty? Už sa ti prejavila mágia?" spýtala sa Nemíriel svojej spoločníčky.

,,Neviem. Asi ešte nie," uhla pohľadom Katrin.

,,Hm, to je škoda. Ale ak chceš, môžem ti ukázať ako sa čaruje. Môžme byť kamarátky. Chceš?"