Katrin [LoTR FF]

13. KAPITOLA - Dôležité rozhodnutia

Ďalšie ráno sa Katrin prebudila v páperových perinách. Na chvíľu zneistela, uvažujúc o tom, kde je, no len čo si spomenula na ich včerajší príchod do Vododolu, vydýchla si.

Odhrnula perinu a položila bosé nohy na zem. Už dlho sa necítila takáto oddýchnutá. Prvýkrát po skončení tej snáď nekonečnej cesty krajinou mala pocit, že našla útočisko. A navyše, konečne je tu niekto, kto jej rozumie.

Zoskočila z postele a podišla k dverám. Zvedavosť ju hnala vpred, keďže včera si toto veľkolepé sídlo nestihla prezrieť. Až takmer na odchode sa zarazila. Nemôže sa tu potulovať len v nočnej košeli, ktorú jej Arwen tak láskavo požičala. Jej veci odniesli elfovia, zjavne preto aby ich mohli očistiť. Katrin iný dôvod nenapadol a nemala si ani u koho potvrdiť svoje domnienky. Načiahla sa preto po plášť, ktorý našla prevesený cez obrovskú truhlicu a celá sa doň zabalila. Následne vyšla z izby.

Vododol bol oveľa väčší, než si stihla včera všimnúť. Bolo tu toľko siení a izieb, až to prestala počítať a len sa kochala všetkou tou nádherou.

Cestou nestretla nikoho a úplne prestala dávať pozor na to kam ide. Preto keď sa v jej dráhe zjavil vysoký elf, takmer doňho vrazila.

,,Som rád, že sa ti tu páči," prehovoril majster Elrond a natiahol k nej ruku, ,,Poď, musíme si toho veľa povedať."

Katrin váhavo prijala jeho natiahnutú dlaň a nechala sa viesť do menšej miestnosti, v ktorej stál masívny drevený stôl. Elf sa usadil oproti nej a spojil prsty dokopy.

,,Ešte som sa nedozvedel tvoje meno," povedal.

,,Volám sa Katrin," odvetila mu polovíla.

,,Skutočne? Nezvyčajné meno pre vílu. Ale ako sa tak na teba pozerám, ty si celá nezvyčajná."

,,Môj otec je smrteľník pochádzajúci zo Stredozeme," vysvetlila mu.

,,Zaujímavé," povedal Elrond a pošúchal si bradu, ,,Iste vieš, že teraz sa nachádzaš v Stredozemi, však?"

,,Áno môj pane," prisvedčila Katrin a v očiach sa jej zjavil zvláštny lesk. Bol to odraz nádeje, že tu nájde svojho otca a bude konečne šťastná.

,,Ale stále neviem, ako sa ti sem podarilo dostať. Kedysi dávno prišli elfovia z Valinoru do Stredozeme cez more a priesmyky. Lenže to boli iné časy a teraz je už všetko inak."

,,Sama neviem, ako som sa sem dostala. Ja..." Katrin sa zasekla. Nechcela mu povedať o Vistelovi. Ani o matke. Bolo to niečo, s čím sa nechcela nikomu zveriť.

,,Áno?" spýtal sa Elrond a premeral si ju. Tušil, že sa rozhoduje, čo mu odvetiť.

,,Musela som použiť zlé kúzlo. Ako napoly človek neovládam mágiu tak dobre, ako iné víly a faeovia. Objavil sa obrovský vír a ocitla som sa tu," povedala nakoniec polovíla. Nebola to lož, ale nebola to ani celá pravda.

Elrond videl na jej tvári, že mu nepovedala všetko. No nechal to na teraz tak. Nechcel to dievča trápiť.

,,Ďakujem za tvoje odpovede. Je niečo, čo by si chcela vedieť?" spýtal sa elf.

,,Čo so mnou bude?" vyhŕkla Katrin prvé čo jej napadlo.

,,Zatiaľ ostaneš tu, pokým to nepreberieme spolu s Gandalfom Šedým a Alatarom Modrým. Čo však s tebou bude potom ti neviem povedať."

,,A čo môj otec?"

,,Tvoj otec?"

,,Musel sa vrátiť naspäť do Stredozeme... Dúfala som, že ho tu nájdem. Vedeli by ste mi pomôcť? Volá sa Aglanethel," vysvetľovala Katrin a s nádejou pozrela na Elronda.