Katrin [LoTR FF]

7. KAPITOLA - Pravda a lož

Katrin stála na lúke a pozerala do diaľky. Bola tu už od rána a už od rána netrpezlivo čakala kedy sa Vistel ukáže, presne tak ako sa včera dohodli. No fae stále neprichádzal a polovíla pomaly začala strácať nádej. Keď slnko vystúpilo hore nad stromy, so sklamaním sa zvrtla a zamierila opäť domov. V duchu sa preklínala ako mohla byť taká hlúpa a znova sa nechať namotať. Mala sa poučiť z toho ako ju Nemíriel podrazila. Lenže Katrin zúfalo túžila po spoločnosti. Možno preto stále robila tie isté chyby.

,,Kamže kam?" ozval sa jej pri uchu hlas, na ktorý tak dlho čakala. Obrátila sa a pozrela do Vistelových modrých očí.

,,Prišiel si," povedala.

,,Samozrejme, že som prišiel. Veď som to sľúbil, nie?"

,,Myslela som, že si zabudol," priznala sa polovíla.

,,Ako by som mohol zabudnúť?" spýtal sa jej Vistel, no hneď na to zvážnel.
,,Prečo si mi to nepovedala?"

,,Čo ako?" nechápala Katrin a srdce jej zamrelo.

,,Prečo si mi nepovedala o sebe pravdu. Pravdu o tom, kto si," odvetil fae.
Katrin naňho bolestne pozrela.

,,Vieš, trocha som sa na teba v Ëarisile popýtal. A dozvedel som sa toho veľa. Napríklad to o tvojom otcovi. Alebo o tom, že nie si skutočná víla."

,,Takže už mnou môžeš pohŕdať rovnako ako ostatní," povedala polovíla, márne sa pokúšajúc predstierať ľahostajnosť.

Vistel k nej podišiel bližšie a zahľadel sa jej do očí.

,,Varovali ma pred tebou. Hovorili mi, aby som sa s tebou už nestretol," začal a keď Katrin sklonila hlavu, jemne jej ju nadvihol.
,,Lenže ja spravím vždy po svojom, aj napriek všetkým varovaniam, ktoré dostanem," usmial sa, ,,Som tu Katrin a nehodlám sa odísť. Nech by si bola bárs aj smrteľný človek, neodišiel by som. Vieš, keď som ťa včera zbadal, nevidel som v tebe ani jednu z tých vecí, čo mi spomínali v dedine. Nevidel som v tebe príšeru. A ani ju vidieť nebudem."

Katrin ho znenazdajky tuho objala.

,,Ďakujem," zašepkala a pri tom jej po tvári tiekli slzy radosti. Konečne získala to, čo tak dlho hľadala. Skutočného priateľa, ktorý ju bude brať takú aká je.

Sadli si na zem do mäkkej trávy a Katrin začala rozprávať. Bolo toho veľa, čo chcel Vistel vedieť a ona mu teraz už ochotne odpovedala na všetky otázky. Cítila, že jemu môže veriť, že mu môže otvoriť svoje srdce úplne bez strachu.

,,Takže ty nemôžeš čarovať?" spýtal sa fae.

,,Nenazvala by som to tak. Ako malá som často používala mágiu, ale teraz... vždy keď chcem tak ma to bolí," priznala.

Vistel sa zamyslel.

,,Ešte som o ničom takom nepočul... ale to som nepočul ani o žiadnej polovíle," uškrnul sa, ,,ale myslím, že keby si cvičila svoju mágiu každý deň, tak by to prestalo."

,,Možno áno, ale nemám s kým cvičiť. Moja mama ma odmietla učiť už ako malé dieťa, pochybujem, že by teraz náhle zmenila postoj," vzdychla si polovíla.

,,Máš tu predsa mňa. Pomôžem ti, sľubujem," usmial sa na ňu fae.
,,Ale nie dnes, dnes už je na to neskoro a navyše, nemáme nič poriadne premyslené. Čo tak zajtra?"

,,Zajtra môže byť," súhlasila Katrin. Na jednej strane sa jej uľavilo, že nebudú cvičiť dnes, ale na druhej sa začala báť zajtrajška a tej bolesti, čo jej môže priniesť. Vistel si všimol chmáry čo jej prešli čelom, ale nechal to tak. Tušil, že Katrin sa bojí, veď kto by sa nebál bolesti. No napriek tomu jej chcel pomôcť, chcel jej pomôcť stať sa viac vílou ako človekom.

Dvaja priatelia sa rozprávali ešte dlhé hodiny, a keď nadišiel čas rozlúčky, sľúbili si, že zajtra sa opäť stretnú a budú spolu cvičiť mágiu. Následne sa ich cesty rozišli, no aj napriek tomu, že každý z nich išiel iným smerom, myšlienkami boli stále pri tom druhom.

****

Katrin a Vistel sa stretávali na lúke každý deň. A každý deň spolu neúnavne cvičili, hoci sa zdalo, že celý plán je odsúdený na zánik. Polovíla, aj napriek všetkej snahe, stále cítila v hrudi ten nepríjemný bodavý pocit, ktorý bol zo dňa na deň silnejší. Ale nechcela sa vzdať. Nechcela vidieť Vistelov smútok keby vedel, že jeho nápad nevyšiel a bolesť nezmizla, práve naopak, zhoršila sa. A preto bola ticho, zadržiavala výkriky aj slzy a snažila sa tváriť, že je všetko v poriadku.

Bol to už týždeň od ich prvého stretnutia a polovíla s faeom boli na svojej lúke, tak ako predošlé dni.

,,Dobre, dnes vyskúšame mágiu zeme. Si pripravená?" spýtal sa jej Vistel. Katrin váhavo prikývla.

,,Na začiatok niečo úplne jednoduché. Podaj mi ruku."

,,Prečo?" zaujímalo ju.

Fae sa usmial.

,,Ver mi," natiahol k nej svoju dlaň. Keď sa ich dlane dotkli, Vistel jej naznačil, aby si kľakla. Následne spoločne položili ruky na zem vyhriatu slnkom.
Účinok sa dostavil okamžite. Objavila sa zelená žiara a naraz akoby všetko vybuchlo do bieleho svetla. Oboch ich odhodilo dozadu.

,,Katrin?" Vistel sa rýchlo pozviechal zo zeme a bežal k polovíle. Tá ležala na tráve a triasla sa od bolesti a vzlykov.

,,Katrin," zašepkal fae a ustarostene zvraštil čelo.

,,Nedokážem to Vistel. Príliš to bolí," Katrin opäť vzlykla. Fae si ju zobral do náručia a pevne ju objal.

,,Už nebudeme skúšať mágiu. Už nie. Sľubujem," hovoril jej upokojujúco. Mrzelo ho to. Chcel Katrin len pomôcť, no namiesto toho jej spôsobil len bolesť.
,,Mrzí ma to. Je to moja vina."

,,Nie je to tvoja vina Vistel. Nie je to ničia vina. Je to proste tak. Nemôžem čarovať, nedokážem to. A bojím sa, že nič na svete to nezmení," povzdychla si Katrin.

Na lúke ostalo ticho. Aj Katrin, aj Vistel boli ponorení vo svojich myšlienkach a obaja boli ešte stále vyplašení z toho, čo sa pred chvíľou stalo.

,,Ešte raz prepáč," povedal Vistel po chvíli.

,,Nič sa nestalo. Už je to v poriadku," uistila seba aj jeho polovíla, ,,Všetko je v poriadku," dodala.

Lenže v tej chvíli nebolo v poriadku nič a rozhodne nebola v poriadku Katrin. No rozhodla sa povedať Vistelovi milosrdnú lož. Nechcela, aby sa kvôli tomu ďalej trápil. A navyše, ona sa nerada delila so svojou bolesťou.

Ahojte :D
Tento úspech by sa mal niekam zapísať, s kapitolou meškám len 1 deň! :D
Vistel sa nám dozvedel pravdu o Katrin :) čakali by ste od neho takúto reakciu, alebo nejakú inú? Názory potešia ^^
Pomaly sa blížime k 10. kapitole, na ktorú sa osobne teším a zároveň aj nie. Však, nechajte sa prekvapiť :D