Pokračovanie príbehu Dangerous Dancer! Pred troma rokmi sa nekonečná láska Anette a Abeho zmenila na nenávisť, ktorú obaja dlhú dobu po ich poslednom stretnutí pociťovali. Dievča na úspešnej dráhe stať sa architektkou a idol španielskych dievčat so...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ráno som sa zobudil s neskutočnou chuťou tvoriť. Vyskočil som z postele a snažil sa nájsť môj zápisník s piesňami, no on nikde nebol! Bol som už zúfalý, pretože som mal skvelú myšlienku a bál som sa, že mi čoskoro uletí z hlavy. Urýchlene som zobral pero a na najbližší papier som napísal pár slov, ktoré ma napadli. Koho to zaujímalo, že to bola zmluva s Coca Colou. Skoro ma treplo, keď som si to uvedomil, ale bol som na seba hrdý, že som v rekordnom čase dokázal napísať toľko slov. Chcem ti povedať všetko, čo cítim. Oddeľuje nás len budova, ale ja si stále myslím, že to nie je dosť blízko. Poznám ťa z môjho okna. Chcem vedieť o tebe viac, ako len štyri steny tvojej izby. Trochu suché, ale to sa ešte vykryštalizuje. Až keď som na tie slová hľadel dostatočne dlho, mi došlo, že je to o ... Linde. Preboha, hádam som sa do nej len nebuchol? Len to nie, ešte mi chýba, aby som mal ďalšie problémy s láskou. To rozhodne nepotrebujem. Tie slová som nepreškrtol. Keď už som na to zničil zmluvu, tak to aspoň využijem na novú pieseň. Mohla by byť celkom úspešná. Rozhodol som sa vyskúšať aj novú gitaru. Skoro mi praskli bubienky, keď som počul tie rozladené struny. Takže som ju musel ešte aj naladiť. Skvelý začiatok dňa. Zrazu som počul zvoniť zvonček. Skontroloval som hodiny a bolo mi naozaj čudné, kto môže čo chcieť u mňa o 7 hodine ráno. Skočil som dole otvoriť a no kto tam nebol? Linda. "Aale, čo ty tu?" Privítal som ju so širokým úsmevom. V ruke držala malú tácočku a veľmi som chcel vedieť, čo tam skrýva. "Zbehla som po čerstvé pečivo a neodolala som týmto muffinom. Nedáš si so mnou?" Sladko sa usmiala, čomu som neodolal a pozval ju ďalej. Zamierili sme si to rovno do kuchyne. "Kávu?" Navrhol som, no ona pokrútila hlavou. "Dovoľ mi predstaviť ti môj obľúbený recept na kávu." Otrčil som dlane a ukázal na voľnú kuchynskú linku, nech si tam robí, čo len chce. Ja som si sadol za barový pult a sledoval každý jej pohyb. A ja debil som myslel len na pieseň. Zhrabol som papier a pero a napísal ďalšie slová. Aké ťažké je vedieť, že som pre teba nič. "Čo píšeš?" Ozvala sa, keď ma počula, ako som si povzdychol. "Nič, len text piesne." Zamrmlal som s podopretou hlavou. "Ty píšeš aj piesne?" Vyvaľovala oči a skoro jej vykypelo mlieko. "Na svetoznámu hviezdu by sa patrilo." Pretrel som si rukou tvár a potom som jej venoval pohľad. Kukala na mňa ako puk, ja som vyceril zuby a dal taký nejaký pohľad, že 'robím si srandu'. Ale nezožrala mi to. "Kto si?" Zamumlala s neveriacim pohľadom. "Abraham Mateo, španielský spevák, herec a hudobník, hrám na klavír, gitaru a flautu a momentálne som porotcom v Got talent España. Tak nejak." Vravel som jej to, akoby som ju informoval o tom, že obloha je modrá. Pootvorila ústa, akoby mi chcela niečo povedať. "A.. to myslíš vážne?" Neunúval som sa odpovedať jej a vyhľadal na YouTube klip k Mueve. "Už mi aspoň sčasti veríš?" Spýtal som sa jej, keď ho dopozerala. "Tyy... Prečo si mi to nepovedal skôr?" - "Nepýtala si sa." Vyplazil som jej jazyk. "Ale pýtala!" Hodila do mňa utierku a smiala sa. "Dobre, pýtala. Tak prepáč." Bránil som sa, keď ma ešte stále tou utierkou bila. Podarilo sa mi chytiť druhý koniec a mierne som ňou trhol, čím som ju donútil priblížiť sa bližšie ku mne. Až veľmi blízko. Zostala trochu vyplašená a ja tiež. Nevedel som, čo v takejto situácii robiť. Zvyčajne som danú dámu pobozkal, ale pri Linde nesmiem. Zosadol som zo stoličky a podišiel k hrnčekom. "Linduš, kedy bude tá káva? Mám strašnú chuť na tie muffiny." Zamrnčal som. "O chvíľu." Uistila ma a ja som sa zatiaľ došuchtal do mojej izby, kde som sa prezliekol z pyžama do civilu. Macareno akoby sa ma pohľadom pýtal, kto tu je. A Cleo s Apollom mali dosť práce sami so sebou. "Linda, chceš sa s niekým zoznámiť?" Zakričal som z poschodia. "S kým konkrétne?" Rýchlo, mysli. "S mojimi spolubývajúcimi predsa." Chcel som, aby to znelo čo najnormálnejšie a aby si naozaj myslela, že tu s niekým bývam. "Ty máš spolubývajúcich?" Neverila vlastným ušiam. "No hej, doteraz spali." Pokrčil som ramenami a oprel sa o zárubňu. "No.. Tak dobre teda." Zneistela a ja som sa musel na nej smiať. "Cleo, Macareno, Apollo, dole!" Zavolal som ich a už som aj počul cinkanie obojkov. Pribehli za mnou, hneď si to zamierili k Linde, ktorá ich len s úžasom pozorovala. "Takže toto veľké hovado je Cleo, ten menší je Macareno a ten najmenší je Apollo." Zoznámil som ju s nimi, no v hlave sa mi vynorila jedna myšlienka a síce, keď som Apolla daroval Anette. Je mi ľúto, že si ho nezobrala, ale nakoniec som rád, že ho tu mám. "Nie je to veľa mať troch psov popri tvojej práci?" Vravela mi zatiaľ čo sa s nimi maznala. "Doma mám ešte Shiru a Simbu." Smial som sa, no ona stále neveriacky hľadela. "Ty si divný človek." - "Nie som, som len zarytý psíčkar." Zdvihol som varovný prst. Bože, 7:30 a už sa toho toľko udialo.
