Pokračovanie príbehu Dangerous Dancer! Pred troma rokmi sa nekonečná láska Anette a Abeho zmenila na nenávisť, ktorú obaja dlhú dobu po ich poslednom stretnutí pociťovali. Dievča na úspešnej dráhe stať sa architektkou a idol španielskych dievčat so...
Akurát som si pozerala rozpis, kedy sa nám ujde javisko na generálku, keď za mnou dobehol ten exot, ktorý vymyslel našu stávku. "Čo robíš? Už si to videla? Ideme hneď po váás, takže sa tam možno stretneme." Začvirikal mi okolo ucha, až som mala pocit, že on si namiesto jednej kávy dal rovno osem. Prstom mi poťukal po telefóne a prešiel celý rozvrh. "Pred vami je ešte dosť krajín, takže dovtedy si celá moja." Poťahal ma za ruku, no potom sa zarazil. Vedľa nás stáli, predpokladám, že jeho podriadení. "Chalani, o 16:20 ideme na scénu, dovtedy máte voľno. O 16 zráz tu dole pri jedálni." Rozdal im rozkazy a oni ho prekvapivo poslúchli. Takže s týmto budeme súťažiť. No to si Abraham len myslí, že nad nami vyhrá.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ako aj povedal, tak sa stalo, do 14:00 som celá jeho. Nie, stávku neporuší, ani keby padali traktore, na to je až príliš veľký frajer. "Abe? Kto všetko bude na tom charitatívnom koncerte?" Spýtala som sa ho, zatiaľ čo on hľadal svoje hodinky, ktoré si odložil pred sprchou a teraz si ich niekam zapatrošil. "Jau." Jeho vykvílenie sprevádzal hlasný buchot, predpokladám, že si zase niekde udrel makovicu, a podľa zvuku usudzujem, že to bolo niečo tvrdé, napríklad skrinka od umývadla. "Čo? Všetci speváci, ktorí spievajú po španielsky. Vieš kto, nie? Pitbull, Shakira, Maluma, Lali, ja,... a veľa, veľa ďalších. Aby si každý našiel svoje, chápeš." Vysvetlil mi a ja som sa zrazu začala báť, či tam mám ísť, lebo veľa ľudí je na mňa proste príliš. "Oh, zlatíčko, ja viem, že to je pre teba ťažké, ale už som na takých bol, neboj, zoznámiš sa a s niekým sa porozprávaš, nikto ťa nebude riešiť, pretože vedia, že ty tiež patríš do showbiznisu." Prisadol si ku mne na posteľ a chytil ma za ruky. "Akurát že ťa možno budú ženské ohovárať, pretože si od nich krajšia." Povedal mi to tak vážne, akoby mi vravel, že o chvíľu zomrie. Ale dosiahol čo chcel - vyčaril mi úsmev na tvári. "Prestaň, lebo sa budem červenať." Neskoro, do tváre mi aj tak stúpla červeň. "Hádam ťa len neprivádzam do rozpakov. Aha, od čoho máš také červené líčka?" Pohladil ma po nich a obaja sme sa pri tom smiali, akoby mi povedal neviem akú lichôtku. "Si taká krásna, keď sa smeješ." Zamilovane sa mi pozeral do očí a spokojne sa usmieval. "Teraz sa budeme hrať, ako keď sme mali sedemnásť?" Zaškerila som sa narážajúc na jeho slová. "Ja ti to poviem aj keď budem mať sedemdesiat. Lebo, vieš, Anette, ja ťa už nepotrebujem zbaliť. Vravím ti to naozaj, aby si to vedela, pretože tam ti to zrejme nehovoria tak často." Kývol niekde do blba, zrejme na smer, kde by malo byť Slovensko. "Ale čoby. Lukáš mi to hovorí stále. No asi preto, že ma chce zbaliť." Opäť som sa zaškľabila a rozmýšľala nad tým, prečo vlastne Lukáša ľúbim. Zvalila som sa do čerstvo ustlaných perín, stále ho držiac za ruku, čím som ho vlastne poťahala, nech si priľahne za mnou. Čo aj urobil a objal ma okolo pliec, ja som mu ľahla na rameno a tak sme spolu oddychovali pred generálkou. "Ako si sa vlastne ty dostala sem? Ty pracuješ v nejakej tanečnej, či ako?" Zaujímal sa, no ja mám pocit, že už som mu o tom vravela, či? "Kamarátka ma zavolala, či jej neprídem pomôcť, lebo jej vypadla jedna trénerka, ale nakoniec sa ukázalo, že naše baby sú tvoje fanúšičky a nejako sa cez teba dostali ku mne a samé si vyžiadali moju asistenciu." Vysvetlila som mu a potom mi svitlo - vážne som mu nič o tomto nevravela. "Teraz si ale nemysli, že ťa nechajú vyhrať." Napodobnil môj hlas a fakt, toto som chcela doplniť. "Heej, zobral si mi to z úst." Udrela som ho lakťom do žalúdka, čím som mu skoro vyrazila dych. Zaslúži si. "Prepáč, prepáč." Bránil sa, keď som ho začala mlátiť najprv rukami a potom vankúšom. "Dobre, dosť." Chytil mi zápästia a mňa to prenieslo do doby, keď sme sa ešte nenávideli a toto isté urobil, keď mi povedal, že som štetka. Pichlo ma pri srdci. Prestala som a zostala tak trochu zamrznutá, čumiac do blba som dala dolu vankúš a položila ho na jeho pôvodné miesto. "Anette, deje sa niečo?" No jasné, že mu to nemohlo ujsť. "P-prečo si mi vtedy povedal, že som štetka?" Stále som hľadela mimo, nie preto, že by som odmietala sa mu pozrieť do očí, no akosi sa mi nedalo. Bola som zahľadená na nejaký neurčený objekt. "Kedy vtedy?" Hádam sa len nechce vyvliecť z toho tým, že on mi to nepovedal. "Vtedy, keď si Linde povedal, že som tvoja sesternica. Pamätáš sa na to?" Konečne sa mi podarilo na neho pozrieť, no on sa pozeral do zeme. "Hej, niečo sa mi vynára." Prikývol a pokrčil obočie. "Vyspala si sa s Leónom a popri tom si mala Lukáša. Behom dvoch týždňov si spala s tromi mužmi. Priznám sa, že mi nebolo všetko jedno. Zvlášť po tom, čo ja by som to tebe nikdy neurobil. A ty si mi neverila." V tvári sa mu objavila bolesť a ľútosť zároveň. Ja som pociťovala to isté. "Anette, prepáč m to, no nenávidel som ťa za to, čo si mi vtedy povedala. A nič iné som si o tebe nemohol myslieť." Úplne ma to dorazilo. Ale mal pravdu. A bolelo to. "Abe, ja..." Stratila som sa. Nevedela som, čo mu chcem povedať. Chcela som mu vyrozprávať všetky moje pocity, ale nedokázala som to. Obrovská hrča, ktorá sa zjavila v mojom hrdle po zadržiavaní plaču, bola príliš veľká na to, aby mi dovolila rozprávať. "Neplač." Vzal mi hlavu do rúk a priložil k hrudi. "Nič sa nedeje, si tu, so mnou, ľúbim ťa a nehnevám sa na teba." Hladil ma po vlasoch a vtisol mi do nich aj jeden bozk. "To nie, že sa nič nestalo. Keby... keby som nebola taká sprostá, mohol tu s nami byť Toby." Rukou akoby som mu ukázala celú miestnosť. "Mal by dva roky, behal by, smial sa, už aj rozprávať by vedel." Zdvihla som zrak k nemu a pozrela mu rovno do očí. "On by žil." Videla som, že aj on už má slzy na krajíčku. "Ja viem. Nemysli na to." Pobozkal ma na čele a srmkol. Nechcela som ho rozplakať. "Ty za to ale nemôžeš. To ja som bola nezodpovedná. Budem si to vyčítať do konca života." Plačem. Veľmi. Nedá sa to zastaviť. Držala som ho za ruku, no akoby sme obaja boli v najchladnejšom jazere na Sibíri. Obaja studení ako ľad. "Načo mi je vysoká? Dočerta aj so školou! Veď som mohla mať dokonalý život s tebou, aj keď som mala osemnásť. Ja... ja vlastne..." Zašepkala som a svet sa mi zdal, akoby len vo sne. Nevnímala som všetko, čo sa dialo. V hlave som mala len jednu jedinú spomienku na to, ako som sa tešila na nový prírastok do rodiny a na druhý deň mi v nemocnici povedali, že môj Toby je preč. "Ja som tú školu ani nechcela. Plánovala som s tebou žiť a vychovávať naše deti." Neveriacky som krútila hlavou a stále som mala v sebe ten pocit, že nie, toto sa nemohlo stať mne. Sníva sa mi to. "Stále môžeš." Povedal mi úplne vážne, tuho ma objímal a prenášal na mňa kúsok zo svojej pozitívnej energie, ktorej ani on nemal veľa. "Ja neviem. Myslíš, že... by sme dokázali spolu žiť?" Áno, skutočne ma to zarazilo. A chcela som vedieť aj jeho pohľad na vec. "Neviem... Nežili sme spolu viac, ako týždeň, dobre, dva, ale... ja mám pocit, že by sme.." Prerušilo nás buchnutie dverí a dupot nôh po podlahe. Do našej izby zrazu skočilo to malé tmavé dievča a kričalo jeho meno. No v momente, ako ma zbadala, zmeravela a skočila za Anu. "Jeej, ahoj, Anette. Nevedela som, že aj ty tu budeš." Objala ma a stískali sme sa ešte hodnú chvíľu, zatiaľ čo Abe si zobral do náručia tú malú. "Hej, nejako sa to zvrtlo. Som rada, že ťa vidím." V rámci možností som sa snažila nejako zamaskovať stopy po plači. "Ja tiež. Nevadí, že sme vás vyrušili?" Pozrela som sa na malú a potom na Abrahama. "Nie, nie. Ou, Anette, to je Eissa." Povedal mi rýchlo, ja som trochu nechápala, čo sa tu deje, kto to je, ale na malú som sa usmiala a sklonila sa k nej. "Ahoj, ja som Anette." V duchu som sa len modlila, nech nenasadí nejakú prehnanú reakciu. "Ahoj." Neisto na mňa pozerala a potom uprela zrak na neho. "Abe, kto je Anette?" Ten na mňa hodil vyplašený pohľad a horúčkovito rozmýšľal, čo jej povie.
