Pokračovanie príbehu Dangerous Dancer! Pred troma rokmi sa nekonečná láska Anette a Abeho zmenila na nenávisť, ktorú obaja dlhú dobu po ich poslednom stretnutí pociťovali. Dievča na úspešnej dráhe stať sa architektkou a idol španielskych dievčat so...
"No, áno." Zamrmlala som a sledovala ostatných reakcie. Chalani nič, baby nič, akurát niektorí nadvihovali obočie. Priznávam, že je divné, keď sa tri roky neznášame a zrazu sa spolu vozíme v aute. Vymieňala som si pohľady s Leónom, ktorý len jemne pokrútil hlavou a pozeral do zeme. "Náhoda to zariadila takto." Zahovoril to Abraham a pustili sa s Diegom do debaty o niečom inom, teda všetci naokolo sa zaujímali o historku, ako sme sa my dvaja stretli, no ja som im dávala značný ignor a podišla k Leónovi. "Ty a on?" Zašepkal mi sklesnuto. "Nie." Pokrútila som hlavou a objala ho. "Poviem mu všetko a do večera som doma." V mojom vnútri som pociťovala radosť z toho, že sa konečne dostanem z toho prekliateho domu. Radostne sa zasmial a obmotal mi ruky okolo pása.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
No čo iné mi zostávalo, ako len sedieť s Alexom na pohovke a pozorovať ich, ako spievajú, tancujú a radujú sa. Závidela som im, pretože som chcela aj ja, sa tešiť zo života, ale momentálne mi to nešlo. "Prečo netancuješ aj ty? Bolí ťa nožička?" Vyvaľoval na mňa tie veľké hnedé očká, až som sa skoro roztopila. No on mi nevedomky sypal do rany soľ. "Už ma to nebolí. Ale ja už s nimi netancujem, vieš, neviem ich zostavy." V duchu som dúfala, že vie, čo znamená slovo zostava, ale asi ma pochopil. "Veď to sa naučíš." Presviedčal ma, aby som šla za nimi, ale nechcelo sa mi a nechcem sa medzi nich miešať. Aj keď ma už párkrát volali. "Abe ti to ukáže." Zoskočil zo sedačky a nedal sa chytiť, aby držal hubu. Tak som len musela tŕpnuť, čo mu povie. Nepočula som, čo mu povedal, keď sa k nemu nahol, no hneď potom sa pozrel na mňa. "Chceš si zatancovať?" Podišiel ku mne a celkom som len žasla, že tentokrát mi nedáva prednášky o tom, že musím sedieť a nehýbať nohou. "Nie, to Alex sa ma len pýtal, či ma bolí noha. No a ja som mu povedala, že ma nebolí. To je všetko. Nechcem tancovať." Hľadela som naňho, kukal na mňa, smial sa, nechápala som prečo, no potom ma len chytil za ruky a zdvihol z pohovky. "Ale chceš." Začal ma ťahať do stred parketu, ostatní sa radovali, že som sa konečne odhodlala hýbať a ja som sa len modlila, nech si nevyrobím nejaký trapas. "Dobre, ale ja nepoznám vaše choreografie." Nebudeme si klamať, snažila som sa o to presvedčiť ich, aby ma nechali na pokoji. "Žiadny problém." Šiel pri notebook a z playlistu vybral jednu staršiu, ktorú som poznala dokonalo, takže som si ju mohla aj spievať, ale skoro som ho zabila, keď ju pustil. Mueve. "To myslíš vážne?" Spýtala som sa ho s veľkým záujmom. "Smrteľne." Sprisahanecky sa na mňa pozrel a vyplazil mi jazyk. Pekné od neho. Šla som radšej medzi moje baby a tancovala s nimi, nebodaj by sa chcel niekto pri mňa priblížiť, odseknem mu hlavu. Avšak tie slová a tá hudba boli pre mňa ako elektrické šoky, pumpovali mi do žíl adrenalín. A tak či som chcela, alebo nechcela, moji drahí kolegovia ma v tom nechali samú. Oni si normálne posadali pri stenu a pozorovali ma, ako sa strapňujem na parkete, a Abe mal z toho asi tiež srandu. No čo som si nemyslela, ten idiot sa ku mne priblížil a keby som bola taká zaväzná, tak mu tú hlavu asi naozaj odtrhnem. Jemu je asi jedno, čo bolo a je medzi nami. Aj keď mi to z jednej strany vadilo, chápala som, že je to súčasť choreografie. A z druhej strany to nebolo zase také zlé. Aj keď je to debil, charizmatický debil. Keď sa priblížil ku mne a takmer sme sa dotýkali telami, prechádzala mnou elektrina. Len to nie, preboha, aby zase medzi nami nezačala fungovať chémia. To už mi vážne karma nedala vyžrať všetko? Nie, nedotýkaj sa ma. Cítila som na krku jeho dych aj jeho vôňu. Dobre, končíme, moje hormóny nech sa vrátia do normálu a ja si môžem konečne sadnúť na zadok a naďalej sa rozprávať s Alexom. Chcem sa prepadnúť pod zem, určite som vyzerala ako drevo, ktoré sa snaží oživiť. "A že to nevie tancovať." Zasmial sa Diego a vyskočil z podlahy na rovné nohy. "Tak poďme už všetci, nie?" Hodila som po ňom nechápavý výraz. "To vy ste sa odpojili." Precedila som cez zuby, a on len pokrčil ramenami. "To je vaša chvíľka." Žmurkol na mňa, akoby tým naznačoval niečo viac. No nech si ma nepraje. Radšej som to nechala tak, s Abrahamom sme si vymenili nechápavé pohľady a ja som odklusala za Alexom. A teraz už len počkať, kým sa skončí tréning, skončím s talentom a budú sa uskutočňovať moje plány.
