Pokračovanie príbehu Dangerous Dancer! Pred troma rokmi sa nekonečná láska Anette a Abeho zmenila na nenávisť, ktorú obaja dlhú dobu po ich poslednom stretnutí pociťovali. Dievča na úspešnej dráhe stať sa architektkou a idol španielskych dievčat so...
Sedím na bielej koženej sedačke a kukam na všetkých tých ľudí, ktorí ma pozorujú. Na dnešok som sa veľmi tešil, nie je to jedna z tých udalostí, kde musím odpovedať na otázky a podobne. Dnes je to pohodový deň. Hry a zábava a potom len autogramiáda. Veľmi sa teším. Pri mne sedí ešte jeden iný spevák a obaja čakáme, čo si tentokrát na nás prichystali. "Myslíš, že to bude nejaká zákernosť?" Priklonil sa ku mne Pablo, Pablo Abloran. "Podľa mňa to bude nejaká blbosť." Povedal som svoj názor a zomieral od zvedavosti. Po nejakej tej chvíli sme sa dozvedeli, že za nami príde ešte jeden kolega. Nevedel som sa dočkať toho tretieho hosťa, modlil som sa, že nech príde nejaká kočka, ale.. nedočkal som sa. Ten tretí bol odporný. Hnusný. To. Hovado. Jedno. León. "Ty tu čo chceš?" Vyplašene som na neho skríkol a vypleštil oči. Jednak preto, že netuším, ako sa sem dostal a preto, že toto bude iný cirkus. León je číslo sam o sebe. Zomriem keď sa dozviem, čo tu budeme dnes robiť. "Jee, čau, Abe." Zakýval mi, ako keby nevedel, že tu budem. "Prekvapko!" Zavrieskal a posadil sa vedľa mňa. "Tak, chlapci, toto bude vaša úloha." Pani nám ukázala ...ehm... výstražné nápisy. Začal som tušiť, čo budeme musieť urobiť. "Dnes budete improvizovať." Dopekla. "So spevom." Hľadisko sa začalo rehotať, León si už zahrieval dlane a my dvaja s Pablom sme sa na seba významne pozreli. Dnes to bude sranda. Prvý šiel Pablo a jeho veta znela:
Pozor! Prísne zakázané odhadzovať odpadky alebo mŕtvoly.
Keď som si to prečítal, dosť som sa pobavil a neudržal som sa smiechu. "V tom príde tam s tebou nepôjdem." Pošepkal mi León a zachechtal sa. Zvládol to celkom slušne a mne zovrelo hrdlo, keď som bol na rade ja. Pri pohľade na moju tabuľku som vyprskol do smiechu aj s mojim pomocníkom, moderátorom, ktorý mi držal tabuľku pred očami.
Rozpis: Otvoríme, keď prídete... Zatvoríme, keď odídete... Ak ste prišli a my tu nie sme, znamená to, že nesúhlasíte s našimi rozpismi. Vďaka za pochopenie.
Nechápem, ale znie to vtipne. Zobral som si na pomoc moju vernú priateľku gitaru a nejako skombinoval ten text s vymyslenou melódiou. Viac som sa smial, ako som spieval, ale aspoň sme sa zabavili. Po mne šiel León a bol som zvedavý, ako to v jeho podaní zvládne. A jeho veta bola:
Ak si prinesiete psa, uviažte ho, ak nie, nie.
Tá veta bola už sama o sebe vtipná, takže León nemal ťažkú robotu. Ale to by nebol on, keby nevymyslel nejakú hlúposť. Keď si to prečítal, najprv zaštekal a tiež si zobral gitaru. "Bez toho by som asi nevedel, že keď nemám psa, nemusím ho viazať." Skonštatoval úplne vážne, ale zasmial sa popod fúzy. Všetci sa začali smiať, vrátane mňa. Dali sme ďalšie kolo a tak bol na rade znovu Pablo. Keď uvidel svoju tabuľku.. no proste ja som nemohol tiež.
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Hľadá sa korytnačka a nunchuk. Vyzerá pomalo, ale je naozaj nebezpečná! Nakoniec príde domov, ale zločinci nech sa majú na pozore!
