Pokračovanie príbehu Dangerous Dancer! Pred troma rokmi sa nekonečná láska Anette a Abeho zmenila na nenávisť, ktorú obaja dlhú dobu po ich poslednom stretnutí pociťovali. Dievča na úspešnej dráhe stať sa architektkou a idol španielskych dievčat so...
Toto už je zlé, keď sa to stane cez prázdniny. Nudím sa. A neviem čo mám robiť, aby som zabavila svoje hyperaktívne mozgové bunky. Lukáš dnes odchádza na ďalšiu služobku a ja tu čo budem robiť? "Zlato?" Skočila som na posteľ, zatiaľ čo on si hádzal posledné veci do kufra. "Hm?" Ani sa na mňa nepozrel, bol zaujatý do svojej práce. "Kedy sa vrátiš?" Strčila som sa mu do zorného poľa, aby ma aspoň trochu vnímal. "O tri dni, láska." Nahol sa ku mne a vtisol mi rýchly bozk. "Kto ma tu teraz bude ochraňovať?" Zafňukala som a začala sa mu hrať s kravatou. Pripomínam, že ja som ležala na chrbte a on sa stále ku mne len skláňal. "Zavolaj si Miša, alebo tak." Rýpol si, za čo som ho spražila pohľadom. "O tom ani nesranduj." Pokrútila som hlavou. "Kokos, všetci by ťa chceli pretiahnuť. Ale tak ja sa im nečudujem. Aj ja by som, ale už nemám čas." Pokrčil ramenami a šiel si odniesť kufor pri dvere. "A budem ti aspoň chýbať?" Urobila som psie očká, keď sa vrátil. "Ty mi vždy chýbaš najviac." Poštípol ma do líca a potom mi naň dal pusu. "Už sa lúčime?" Vážne neznášam, keď sa máme rozlúčiť. To je vždy také, že ho nechcem pustiť, pretože sa o neho bojím, aby sa mu po ceste niečo nestalo. "Veď o chvíľu som doma." Vtisol mi ďalšiu pusu a potom ďalšiu, ďalšiu a ďalšiu. "Dobre, zlato, keď tam prídeš, napíš mi." Vzala som mu tvár do dlaní a zahľadela sa do tých jeho krásnych očí. "Ľúbim ťa." Pohľadom akoby som mu prehovárala do duše, že ak sú tie služobné cesty len zámienky, nech si ma neželá. "Ja teba viac." Naposledy, dlho a vášnivo ma pobozkal a potom sa vybral na odchod. A tak som znovu osamela.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Uznala som za vhodné ísť si ešte pospať, keďže mám dnes more času a nikam sa nechystám. No to by nebol zákon schválnosti, keby mi do toho niečo nevošlo. Anette, dnes ideš s nami von, a žiadne také, že nemáš čas. Vidíme sa o 11:00 pred univerzitou. :) Písala mi spolužiačka Simona. Takže na dnešok už plán mám, ale aj tak mam čas, keďže je len niečo po... desiatej. A dopekla, tak nemám toľko času. Pozrela som sa do zrkadla, či netreba plastiku, ale zatiaľ to vyzerá v pohode, takže som si len umyla tvár, upravila obočie a zaplietla si opäť tie nešťastné dva vrkoče. S mojím šatníkom je to boj, bežne v ňom strávim polku dňa, pretože, ako inak, ja si nemám čo obliecť. Improvizácia ma prinútila dať si na seba biely overal a také elegantnejšie tenisky. A nech mi nikto nehovorí, že sa to k sebe nehodí. Ja si idem svoje. Bez mejkapu a nejakých životu potrebných vecí som sa vybrala na miesto stretnutia. V taške som mala maximálne len niekoľko eur, kľúče a mobil.
Pred univerzitu som sa dostavila asi ako druhá v poradí. "Jeej, tak ty si došla." Privítala ma Majka. "Ahoj, na koho ešte čakáme?" Objala som ju a poobzerala sa, či neuvidím niekoho, kto by sa mohol podobať na moje kamarátky. "Ester a Simu." Odpovedala mi a pozrela na hodiny. "Zase sa niekde šuncú. Ako sa inak máš? Ako bolo na dovolenke?" Slovo dovolenka vo mne vyvoláva divné pocity, pretože na tej dovolenke som aj pracovala a hlavne som zažívala mnoho dávno nepoznaných pocitov. "Ahh, tam bolo tak úžasne! Stretla som tam starých kamarátov, takže som tam potom bola s nimi, keď Lukáš odišiel na služobku." Roztápala som sa tam ako zmrzlina na slnku, no musela som si dávať pozor na to, čo hovorím. "A ty čo? Ako sa máš?" - "No momentálne to nie je také ružové, ako som si predstavovala. Totiž sa nejako skomplikovali plány na vysokú." Sklonila hlavu a pozerala do zeme, no ja som stále nevedela, kam tým smeruje. "Ako to myslíš, že sa skomplikovali?" Pokrčila som obočie. Vypúlila oči a jemne pokývala hlavou zo strany na stranu. "Asi som v tom." - "No čaute čaute baby." Končene sa doteperili aj Ester so Simou, no ja som tam stála ako obarená. Kokso, tu sa všetci okolo mňa idú brať, robia si deti a ja.. ja len odkladám svadbu čo to ide. Asi si sama komplikujem život. "Anette, tebe čo je?" Ester si ma premerala a ja som hneď pozrela na Majku. Pokrútila hlavou asi v tom zmysle, aby som nevravela, prečo sa tvárim ako stĺp. Radšej som sa s nimi vystískala a privítala. "Tak, kam ideme?" Spýtala sa Sima. Hlavná organizátorka tohto stretnutia a nevie, aký je program. "Akože neviem, ako vy, ale ja som vcelku hladná." Navrhla Ester. "Ja tiež celkom. Ešte som dnes vlastne nejedla." Povedala som zamyslene a pokrčila ramenami. "Práve preto vyzeráš ako anorektička." Zbuzerovala ma Sima a vykročila cestou do našej obľúbenej reštaurácie, kam chodievame po škole.
