Dangerous Boy

42. Zavádzajúca odpoveď

Abraham

"Linda?" Vyplašene som na ňu pozeral a mal som chuť zapichnúť si vidličku do ruky, aby som vedel, že sa mi to nesníva. "Ty? A ona? Čo to má znamenať!?" Začala hysterčiť, pustila na zem tašku a pribehla k nám, vzala Anette z rúk test a sama sa naň pozrela. "To snáď nemyslíte vážne, že čakáte spolu decko!" Zavrčala, a mne sa v tej chvíli zastavilo srdce. "Je pozitívny?" Spýtal som sa Anette, ktorá len predýchavala šok. "Takže ja tu pred tebou stojím a práve som zistila, že si obyčajný idiot, a teba zaujíma len to, či je ten test pozitívny!?" Vrieskala na mňa a ja som sa na ňu len pozeral. "Linda, ten test je Anette, ale to decko by asi bolo L... Leónovo, nemyslíš?" Znudene som prehovoril, zatiaľ čo ona si zotierala z líc slzy. "Tak prečo to nerieši s Leónom, ale s tebou?" - "Pretože sme sa rozišli! Spokojná?" Anette odpochodovala z miestnosti tiež sprevádzaná plačom a ja som tam zostal sám s Lindou. "Je to pravda?" Pozrela na mňa uplakanými očami a mne nezostávalo nič iné, ako len prikývnuť. "Prišla si len po veci a nejako sme zabočili na tú tému, či nemôže byť v tom." Vysvetlil som jej, čím som ju trochu ukľudnil a prestala plakať. "Prepáč." Sklonila hlavu. "Mne sa neospravedlňuj." Obišiel som ju a šiel pozrieť do hosťovskej Anette. Nebola tam. Ani taška. Bolo mi jasné, že nechcela zostávať v tejto hustej atmosfére. Zavolal som jej, aspoň aby som zistil, ako jej je. Najprv mi nedvíhala, takže som to nechal tak a bol zmierený s tým, že dnes ju už neuvidím. No o pár minút neskôr mi zavolala. "Čo si chcel?" Smrkla do telefónu. "Kde si?" Šiel som naspäť do mojej izby, kde Linda sedela na mojej posteli. "Doma." Mohol som to čakať. "Budeš v pohode?" - "Ale áno. Neboj sa. Počuj, večer príď pre mňa. Porozprávame sa, dobre?" Nečakala ani na moju odpoveď a hneď zložila. Asi som len musel súhlasiť. "S kým si volal?" Vážne to chce vedieť? "S Anette." Povzdychol som si a prezrel si v šatníku, čo si oblečiem. "Ty čo s ňou máš?" Zvraštila obočie a neveriacky krútila hlavou. Už som mal na jazyku slová, ktorými jej poviem, že spolu máme milenecký vzťah, ale udržal som sa. "Čo by som s ňou mal mať? Je to moja rodina a potrebovala pomoc. Čo by si urobila na mojom mieste ty?" Skontroloval som hodiny, bolo už neskoro a za hodinu musím byť na mieste. "Asi by som urobila to isté." Prehovorila skľúčene. "Tak vidíš. Pozri, Linda, ja viem, že sa teraz o ňu zaujímam a som často s ňou, ale potrebuje momentálne moju pomoc, minimálne psychickú podporu. Nikdy sme spolu nemali zlý vzťah a vždy som tu bol pre ňu, takže to skús pochopiť. Prosím ťa." Zaliezol som do kúpeľne a tam sa zatvoril. Užíval som si ešte vôňu, ktorá tu po nej zostala a potom už som to naozaj začal brať vážne a osprchoval sa najrýchlejšie ako to šlo.

Takže zuby v pohode, vlasy v pohode, ksicht nič moc, oblečenie vyberala Linda, takže tiež v pohode. Odstavil som auto na parkovisku a zavolal jej, že som prišiel pre ňu. Som zvedavý, v čom bude navlečená a či budeme spolu ladiť. Ja som to dnes poňal elegantne a mám na sebe tmavé nohavice s bielou košeľou. A hotovo. Viete čo mám na Anette rád? Že vždy chodí na čas. Nezačne sa líčiť až vtedy, keď som už tu, väčšinou je pripravená aspoň desať minút dopredu. Zahliadol som jej postavu cez okníčko, tak som vyliezol z auta a šiel jej otvoriť dvere. Ale keď som ju celú uvidel, skoro som odpadol. Mala na sebe biele šortky s vysokým pásom, niečo prehodené cez seba s hlbokým výstrihom bez spodného prádla a na tom biele predĺžené sako. Poviem vám, že vyzerala úžasne. A na jej opálenej pokožke to vyzeralo ešte lepšie. A ako bonus mala na sebe ešte biele lodičky, na ktorých konečne na mňa dočiahla. "Vyzeráš... wau." Doslova som na nej mohol oči nechať. "Ty tiež nevyzeráš najhoršie." Žmurkla na mňa a vyčarila žiarivý úsmev. Musel som, či som chcel, alebo nechcel, pobozkal som ju, dlho, vášnivo a najradšej by som pokračoval ešte dlhšie. Provokatérka malá. "Môžeme ísť?" Pýtal som sa jej, ako si upravovala rúž na perách. "Môžeme." Odhodlane vyhlásila a nasadila si slnečné okuliare.