Pokračovanie príbehu Dangerous Dancer! Pred troma rokmi sa nekonečná láska Anette a Abeho zmenila na nenávisť, ktorú obaja dlhú dobu po ich poslednom stretnutí pociťovali. Dievča na úspešnej dráhe stať sa architektkou a idol španielskych dievčat so...
Zabite ma niekto. Toto čo bol za nápad ísť spať o piatej a vstávať o ôsmej. Tie tri hodiny som si nestihol ani užiť, nie to ešte sa vyspať. Zobudil som sa na to, že mi niečo zvoní v ušiach, potom mojej hlave doplo, že je to budík, ale ja nie že by som ho aspoň vypol a spal ďalej, ale ja som sa otočil na druhú stranu a čudoval som sa, prečo budík stále zvoní. Proste som nevyspatý a nedokážem dobre uvažovať. "An-Anette..." zašmátral som na jej strane, dúfal som teda, že je to jej strana, a snažil sa ju nejako zobudiť mojou mlandravou rukou. "Čo chceš? Nechaj ma spať." Precedila cez zuby, až som sa zľakol, že keby ju skúsim zobudiť ešte raz, asi ma zabije. "Vstávame." O päť hodín odlietame a ani jeden z nás nie je pobalený, nie to ešte prichystaný na let. "Ty môžeš. Mňa nechaj tak." Zamrmlala do vankúša a tak som asi zostal pod papučou, idem na raňajky sám a uvidíme, či tam dôjdem živý.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Jups, došiel som. Síce som stále v pyžame, teda v tielku a pyžamových nohaviciach, všetci na mňa pozerajú ako na spasenie, ale je mi to srdečne jedno, pretože som sa zo schodov skotúľal len raz a to je moja dnešná výhra. Eissa sa ma zľakla, keď ma uvidela a tak radšej zdrhla za chalanmi, ja som dnes za stolom len s Leónom, ktorý tiež nevyzerá veľmi živo a namiesto počítania si, koľko životov mu ešte zostáva, skôr počíta ovečky v snoch. Chcel som mu do ucha naliať kávu, ale tá mi je teraz drahocenná, tak ňou neplytvám a radšej ju pijem. Tá čašníčka, ktorá sa páčila Leónovi, nám ochotne doniesla raňajky, dokonca aj so žiarivým úsmevom. "Gratulujem k tretiemu miestu." Začvirikala, na čo León len zdvihol dlaň a niečo zamrmlal, ja som sa na ňu neprítomne s výrazom nafetovaného leňochoda usmial a staral sa o seba. Káva mi došla. Dnes to asi bez energeťáku nedám. "León." Štuchol som do neho, na čo sa skoro zvalil na zem a prisahám vačku, že on by si to nevšimol. "Ty poleno, žer, lebo ti to vychladne." Hodil som do neho kúsok bagetky a tá čašníčka po mne zazrela, ja som sa sral na to a než mi došlo, čo robím, som do neho hodil prázdny hrnček od kávy. Teda nehodil, ale mal som ho za uško zavesený na prste a ako na hojdačke som mu s ním štuchal do gebule, až pokiaľ sa neprebral. Pozrel na mňa takým spôsobom, že keby mu nejde jedno oko do Boha a druhé do Krista, tak ma asi zabije pohľadom. "Dobré ránko." Začvirikal som podobné ako tá čašníčka a skonštatoval, že vyzerá mŕtvejšie než ja. "Kde je Anette?" Poobzeral sa okolo seba a nikde ju nevidel. "Vzdala to." Odpil som si z ďalšej kávy a dúfam, že nie je moja posledná, lebo po toľkom príjme kávy sa čudujem, že mi ešte nerachlo srdce. Ale už som našťastie trochu živší a zvládnem sa sám najesť. León stále nevyzerá, že by to šlo do neho, ten by asi radšej prijal posteľ. "Kde si bol v noci?" Nadhodil som ešte kým znovu nezaspí. "Ja? Nooo.." Natiahol ruku na nejaký smer, "tam," potom oproti, "tam," a potom znovu na to isté, "a tam." Spokojne mi povedal, akoby práve rozpovedal celý príbeh, čo v noci robil. Mávol som nad ním rukou a dojedol posledný koláčik. Teda asi to bol zeleninový muffin alebo čo. Ale bolo to dobré. Vzal som aj Anette a ešte k tomu veľkú kávu, nech sa aj ona chúďa preberie.
