Médium

Noc prvá

Prebudila sa celá spotená. Nevedela prečo. Predsa sa jej nič nesnívalo. V tom, ale postrehla neznámy zvuk vo svojej izbe. Niečo škrabkalo za dverami jej šatníka. Prikrývku si pritiahla vyššie k perám a zostala pod ňom triasť sa. Bála sa. Nemala odvahu odhodiť paplón a zistiť čo sa deje. Nemala ani hlas zavolať na rodičov, aby ju vytrhli z príšernej nočnej mory. Zostala sedieť na posteli s prikrývkou skoro až na hlave a natriasať sa od strachu. Keď zrazu začula zamniavkanie, ktoré vychádzalo zo šatníka. Vtedy sa dokázala zbaviť strachu, vyskočila z postele a otvorila ho. Avšak, keď ho otvorila žiadna mačka z neho nevyšla. Zaspätkovala. Rukami si zakrývala ústa. Keď sa lepšie zadívala do šatníka, tak tá mačka tam naozaj bola, ale nepatrila už medzi živé zvery. Visela na vešiaku za predné laby s rozpáraným bruchom, z ktorého vychádzali všetky jej črevá a hlavne plno krvi. A až vtedy dokázala spustiť krik.

„Andy, Andrea, prebuď sa," mykal s ňou mladší brat zatiaľ čo jeho sestra Andrea kričala zo sna uprostred noci a jeho to zobudilo.

Andrea otvorila oči a chytila sa na ľavej strane hrudníka, na mieste kde sa nachádza srdce. Potrebovala chvíľku na spamätanie sa. Našťastie rodičia ich neprišli skontrolovať. Andrea si vydýchla, že to bol iba sen, ktorý sa jej zažral priam do kože. Nemala rada sny, ktoré sa až tak moc ponášajú na skutočnosť.

Ponúkla miesto bratovi vo svojej posteli. Spoločne sa zakryli a znovu zaspávali, keď sa ozval jej malý bráško.

„Bojím sa," jeho sestra nevedela prečo to hovorí. Nikdy predtým to od neho nepočula.

„Čoho sa bojíš?" opýtala sa ho, keďže bola zvedavá.

„Toho pána za oknom," Andrea sa nadvihla, ale nič nevidela. Izbu mali predsa na prvom poschodí.

„Miško, nevymýšľaj si," pohladila ho po jemných zlatistých vláskoch, ale Miško už spokojne odfukoval.

Ešte raz sa zadívala na okno. Naozaj sa za ním mihol nejaký tieň, ale pripísala to k stromu na záhrade a radšej sa schovala pod paplón.

Ráno vstala celá polámaná a to ju ako prvá hodina v škole čakala telesná výchova. Obliekla na seba ako zvyčajne všetko čierne a vyrazila na svojom zošúchanom skejte, ktorý už mal čo to odžité. Cestou ako každé ráno stretla svojich troch bezočivých spolužiakov taktiež na skejte, ktorý si z nej každodenne robili posmešky. Raz sa im chcela predviesť, ale nedopadlo to dobre. Bradu si rozbila o tvrdý betón. Našťastie zuby to zvládli. Ani jeden z nich jej neprišiel na pomoc. V zajatí smiechu sa hrnuli čo najrýchlejšie preč. V triede o tom už všetci vedeli a smiech ju neobišiel ani tam. Viac sa o to nepokúšala. Najviac ju štvalo, že za tým stál iba jeden chalan, ktorý na ňu nahuckal aj svojich dvoch najlepších kamarátov a potom aj celú triedu. Bol to taký zlý chlapec, ktorý sa nájde v každej triede. Fajčil, pil a otca mal v politike. Jeho matka pracovala ako módna návrhárka a viac detí si nemohla dovoliť. Čo sa dalo čakať, že z neho vyrastie?

Odložila skejt do skrinky a išla sa prezliecť na záchody. Tam sa jej aspoň nikto nebude posmievať.

„Hej, pripravte sa. Prichádza Miss Plačúca Andrea," zahulákal na celú chodbu jej spolužiak Lukáš s rukou vo vzduchu a chrapľavých hlasom. To je on, ktorý jej zo života robí peklo. Čakal pri dverách, kým Andrea nevyšla zo záchodov a ihneď aj nahodila spiatočku. Asi ešte desať minút po zvonení na hodinu plakala pred zrkadlom na dievčenských záchodoch, až potom sa ukľudnila a išla na telesnú.

Vyučujúci jej napísal neskorú dochádzku, na čo už bola zvyknutá. Radšej zostáva po škole, akoby mala tráviť čas v tej nenávistnej triede. Trieda na ňu zízala ako na nejaký exemplár a niečo si šuškala. Andrea sa znovu chcela ísť schovať a vyplakať, ale profesor jej v tom zabránil. Chytil ju za lem rukáva a oznámil jej, že potrebuje od nej skok cez kozu.

„Som zvedavý ako tá koza chce preskočiť kozu, keď nevie urobiť ani jednoduchý trik na skejte," dovážal sa znovu do nej Lukáš. Ako vždy bez spätnej odpovede. Andrea zatínala zuby a skúšala sa ovládať, aby sa nerozplakala priamo pred všetkými pozorujúcimi očami a hlavne nie pred profesorom, ktorý je idolom všetkých dievčat.

„Ideš Mentolová, chytím ťa," Andrea sa teda rozbehla, avšak na mostíku nevyskočila, iba bruchom nabrala kozu, preletela cez ňu ako pokazené lietadlo. Telocvičňou sa ozýval smiech spolužiakov a aj žiakov z iných tried, ktorí mali s nimi vyučovaciu hodinu.

Andrea chcela znovu utiecť, ale zastavili ju profesorove slová.

„Mentolová, ak odídete aj tentoraz," varoval ju prísne profesor, „nechám vás prepadnúť z telesnej a nedovolím vám robiť opravné skúšky. Myslím, že aj kolegovia z ostatných predmetov budú na mojej strane. Teraz sa schop a skáčeš ešte raz, pokiaľ to nespravíš na jednotku!" Andrea v tomto momente profesora znenávidela. Urobil jej to naschvál. Napriek tomu sa postavila na štartovaciu čiaru znázornenú basketbalovou loptou a rozbehla sa. Na mostíku vyskočila, rukami sa zaprela o kozu a s ľahkosťou bez jedinej chybičky ju preskočila. Profesor začal tlieskať a potom sa k nemu pridala aj jej trieda. Jasné, že to vedela spraviť na jednotku, lenže vždy mala strach z toho, že by sa jej to nepodarilo a znovu by sa do nej dovážali. Vedela aj to, že toto je iba divadielko na úkor profesora. Obišla žinenku a vracala sa na koniec radu. Ako prechádzala popri Lukášovi, tak ju schmatol za tričko ako predtým profesor a zatriasol ňou.

„Tomu sa hovorí jednotka!" zasyčal jej do tváre so zmraščeným obočím. Stála tam a bez slova naňho zízala. Nikdy neurobila nič na svoju obranu. Bála sa, hanbila. Potom ju pustil a začal baviť so svojím kamarátom a ona mohla odkráčať na koniec radu.

Ďalšie hodiny prežila ako-tak so slúchadlami na ušiach, aby bola čo najďalej od výsmeškov. Konečne zazvonilo na koniec poslednej hodiny a ona mohla opustiť triedu, vybrať si zo skrinky skejt a ufujazdiť preč.

„Deje sa niečo?" ozval sa za ňou hlas hlas Lukáša, zatiaľ čo si ona ukladala knihy do skrinky. Obzrela sa poza rameno, aby zistila na koho to hovorí v jej blízkosti. Zistila, že je otočený tvárou k nej a rozpráva na ňu. Nešlo jej do hlavy prečo a aký má vôbec význam tá jeho otázka. Čo by sa malo diať? Vari si až teraz všimol, že jej robí zo života peklo?

Nechápavo pokrútila hlavou. On pokrčil ramenami a posúval sa po školskej chodbe na skejte ďalej. Chcela ešte za ním zavolať, že prečo, ale neodvážila sa. Zabuchla skrinku a odišla domov.

🌠🌠🌠

Ahoj, snáď sa vám častička ľúbila a ak nie... no každopádne budem rada za akýkoľvek názor. Veď vy viete. Na nikoho sa nikdy nenahnevám. ;-) 

*Mery*