Médium

Epilóg

O šesť rokov neskôr

„Mami, ja sa bojím," sťažovala sa Andrea matke pred kostolom vo svojich bielučkých svadobných šatách.

„Nemáš sa čoho. Je tu predsa iba tvoja rodina."

„A jeho!"

„Ale za chvíľu už bude aj tvoja. Teraz sa vystri a choď."

Andrea urobila ako jej matka prikázala a vykročila pravou nohou do kostola plného ľudí. Prechádzala dlhou chodbou a usmievala sa. Po jej boku kráčal jej otec a dodával jej istotu. Pred oltárom ju prenechal jej nastávajúcemu.

Kňaz strašne dlho rečnil, kým sa dostal k tomu najdôležitejšiemu.

„Berieš si ty Lukáš Cisárik za svoju právoplatnú manželku, tu prítomnú Andreu Mentolovú, budeš ju ctiť a ľúbiť v dobrom aj zlom, v chudobe aj v bohatstve, v zdraví aj v chorobe, kým vás smrť nerozdelí?"

„Áno."

Tú istú frázu zopakoval, aj pri Andrey, len s vymenenými menami.

„Áno," bez váhania odpovedala aj ona.

„Teraz môžete nevestu pobozkať," a tak sa stalo.

Keď opúšťali kostol ruka v ruke, tak sa Andreyn obraz ponoril do tmy. No čo obaja uvideli, tak to vôbec nečakali.

Pred nimi sa zjavili dvaja duchovia. Róbert a jeho sestra Danka.

Obaja naraz prehovorili: „Nás sa nikdy nezbavíte!"

Majú to ako odplatu za to, že sa na nich vykašľali a nepomohli im. Dokonca dali nevinného Róberta démonovi Trinástke, aby si zachránili vlastnú kožu.

***

Ahoj, tak sme sa dostali na koniec príbehu, viem, že som ho o moc skrátila a už posledné časti bol také o ničom, otrepané, ale musíte mi to odpustiť. Už ma to nebavilo, tak som to zvrtla, aby to bolo dokončené. Vidíme sa pri ďalšom mojom príbehu. Kto čítal Denník Maniaka, tak sa má na čo tešiť.

Každopádne vám ďakujem sa všetky hviezdy a komenty. Ste super. ;-) 

Vaša *Mery*

P.S.: Prepáčte za otvorený koniec. ;-) 

 Nikdy neviete či ma nezrazí kamión a ja nenapíšem ďalšie pokračovanie.