Médium

Noc jedenásta

Pomaly sa schyľovalo k večeru. Andrea s matkou celý deň presedeli doma na gauči a nevedeli sa dočkať večera. Hneď ako sa ráno prebudili, tak jej Andrea povedala o čo požiadala jedného chlapca. Snažila sa jej to celé vysvetliť s tým, že jej brat Miško je pravdepodobne naozaj mŕtvy a oni teraz budú hovoriť s jeho duchom.

Lukáš naozaj prišiel. Sadli si na zem a pochytali sa za ruky. Lukáš začal ducha Miška vyvolávať. Najprv sa nič nedialo, ale potom sa v obývačke znížila teplota. Lukáš cítil, dokonca videl malého Miška pred sebou. Dokonca aj Andrea ho zbadala a hneď na to sa rozplakala.

„Môžete sa ho opýtať čo chcete. Je tu s nami," povedal Andreynej matke Lukáš.

„Ako mu je? Nič ho nebolí? Čo sa mu stalo?"

„Hovorí, že je v poriadku a že sa nemáte trápiť. O svojej smrti by najradšej mlčal," nariekať začala aj jej mama. Lukáš obe držal za ruky a nevedel čo si s nimi počať. Andrea doposiaľ neprehovorila na brata slova. Lukáš tušil, že ho vidí aj ona.

„Prepáč, odpusť mi to Miško," prehovorila až po dlhšom tichu.

„To nie je tvoja vina, ale jeho!" namieril malý prstom Miško na Lukáša. Duch sa rozbehol smerom k nemu. Lukáš pustil obe baby. Postavil sa na nohy a vyletel z domu. Matka nechápavo pozerala na Andreu. Andrea dlho neváhala a rozbehla sa za Lukášom aj ona. Netúžila po tom, aby mal problémy s Miškom. Vôbec si nebola vedomá toho, že by sa to mohlo otočiť proti nemu. Avšak na ulici ho už nikde nevidela. A nevedela ani kam by mohol utekať. Domov by určite nešiel, neriskoval by život svojej rodiny o tom sa už presvedčila minulú noc. Zostala teda postávať na ulici a dúfať, že sa Lukáš z toho sám nejako vyškriabe. Je predsa nejaké to médium. Skúsenosti s duchmi musí mať rôzne.

Až teraz je vlastne došlo, že Miško je naozaj navždy preč. Zosypala sa na cestu a nezišla z nej ani keď na ňu trúbilo už tretie auto, ktoré prechádzalo ulicou. V tom, ale na ceste uvidela dlhú, štíhlu postavu. Slenderman. Vyvalila naňho oči. Rukami sa podoprela o studený asfalt a zdvihla sa na nohy.

„Ty," začala kráčať smerom k nemu. Nemala už žiadny strach. Prežila si toho za tých pár dní celkom dosť a jeden nezmyselný Slendoš ju nedostane.

Slenderman znenazdajky ukázal na seba. Andrea zastavila. „Kto si a čo odo mňa chceš?"

„Tvoju dušu! Tvoj život. Pôvabná dieva!"

„Ty si tá Trinástka?" nechcela ho nazvať démonom, možno by sa naštaval.

„Som jeho pomocník. Pomáham mu. Nemysli si, že si iba jediná, ktorá za pár nocí zomrie."

„Prečo to robíte?"

„Pre pôžitok."

„Prečo ste zabili aj môjho brata?"

„Bol taký mladý a chutnučký. Taká malá sladkosť pred večerou," začal sa smiať.

„Prečo to robíte?" nedalo to Andrey, chcela vedieť pravý dôvod, chcela vedieť ako sa ich raz a navždy zbaviť.

„Už som ti to predsa povedal, čo si hluchá!" otočil sa na odchod.

„Nikam nepôjdeš!" zavolala za ním a rozbehla sa, aby ho zastavila. To však robiť nemala, pretože démon hodil rukou a ona letela vzduchom a dopadla až na plechovú popolnicu, ktorá sa prevrátila. Andrea zostala ležať zavalená s odpadkami na hlave. Keď sa vynorila, tak Slenderman tam už nebol. Vrátila sa domov, kde sa celá hodila do vane, aby sa zbavila toho odporného zápachu zo svojich vlasov.

 Zaspávala s myšlienkami na Lukáša. Mala veľkú chuť mu napísať sms-ku, či je v poriadku, ale nakoniec sa nedovážila. Zajtra si pohovoria a pomôžu aj Danke.  

*Mery*