Médium

Noc trinásta

Prebudila sa na ostrý mŕtvolný zápach, keď otvorila oči nič nevidela. Ťažko sa jej dýchalo. Zistila, že je pripútaná. Ruky mala zviazané za chrbtom a pripevnené o nejakú rúrku. Len čo si uvedomila, čo sa zomlelo začala vrešťať. Vtedy sa vedľa nej prebrali aj ďalšie dve postavy. Postupne si jej oči zvykali na tmu a všimla si aj dve preberajúce sa postavy. Hneď si uvedomila, že jedna z nich je Lukáš a druhá Róbert, keď jej v tom zablúdil pohľad na protiľahlú stranu, pri ktorej ležalo ešte jedno malé telíčko. Andreu naplo, ale nič nevyvrátila. Okolo nej prebehol potkan a zašiel pod to malé telíčko, ktoré muselo patriť Danke. Vedela to. Znovu sa rozplakala.

„Kurva, Kurva!" začal nadávať Lukáš. Hnevala ho situácia, do ktorej sa dostal. Nemal tu čo robiť. Nikomu nemal pomáhať. Mal si naďalej žiť svoj ignorujúci život pred duchmi. Zamykal rukami, ale aj ako Andrea zistil, že je pripútaný čo ho ešte viac naštvalo. Nadávky sa mu z úst len tak valili. Iba Róbert mlčal. Vedel, že sa z toho už nedostanú. Toto sú ich posledné chvíle. Jeho otec nedovolí, aby sa niekto odtiaľto dostal. Keď sú pripútaní a nik o nich nevie, tak ani žiadnu šancu nemajú.

Zavŕzgali dvere. Dnu vošiel veľký otec. Sprevádzal ho chichot.

„Pustite nás, nikomu nič nepovieme," začala Andrea.

Aká naivná, pomyslel si Lukáš, tak to v realite, ale ani vo filmoch nechodí. Musí niečo spraviť kým nebude neskoro. Nevedel koľko je hodín a ako dlho tu trčia. No musel niečo vymyslieť. Potrebuje pomoc kým nie je ďaleko.

Silno myslel na Danku a privolával ju k sebe. Jej duša však vôbec nereagovala na jeho volanie. Možno robí blbosť, aká duša by sa chcela vrátiť na miesto, kde leží jej dokaličené telo.

Poznal už iba jediného, najhoršieho démona, ktorý by mu mohol pomôcť. Síce je nebezpečné sa s ním zahrávať, ale inú možnosť nemal. Musel konať rýchlo a zaraz. Chlap stál pred svojím synom a vyhrážal sa im, že sa teraz budú pozerať na jeho smrť ako ho dobije k smrti. Potom bude nasledovať Lukáš a nakoniec to sladké dievčatko. Chichúňal sa ako pomätený.

Odrazu Andrea zacítila silný náraz vetra v miestnosti, ktorý nemal odkiaľ prísť. Miestnosťou začala poletovať čierna šmuha. Všimla si ako Lukáš niečo mrmle. Vari by dokázal aj čarovať? Pomyslela si. Verila mu. Túžila po tom, aby ich z tejto šlamastiky dostal. Veľký otec pozeral na machuľu ako na prízrak. Opasok mu spadol z rúk. Jeho telo sa začalo natriasať. Ústa sa mu otvorili dokorán, až začuli ako mu zapraskala čeľusť. Niečo priesvitné mu vytekalo z úst a čierna machuľa to vsávala do seba až pokiaľ veľký otec nespadol bezvládny na zem.

„Pomôž mi," vyriekol Lukáš a démon mu pomohol. „Dostal si jednu dušu navyše, žiadam ťa, aby si zbavil utrpenia Andrey Mentolovej."

„Ty si bol ten, ktorý túžil po jej smrti," ozval sa jeho tvrdý chrapľavý hlas.

„Okolnosti sa zmenili. Urobil som chybu."

„Ako mi to chceš dokázať?" Lukáš sa pozrel na Andreu. Čupol si k nej. Vzal jej tvár do dlaní, naklonil sa k nej a jemne ju pobozkal na suché pery.

„Fáájn, nechaj si ju. Koho ďalšieho miesto nej vrhneš na čiernu listinu? Ber na vedomie, že už žiadne výnimky robiť nebudem. To bola druhá a posledná."

„Nikoho," Lukáš nevedel čo robí. Vôbec netušil ako sa postaviť takému mocnému démonovi, nemal žiadny nápad. Strielal len na slepo.

„To sa mi nepáči," naštvala sa čierna machuľa démona Trinástky. Miestnosť sa začala natriasať, prach im padal do tváre.

„Dobre, dám ti niekoho. Môžeš si ho zobrať aj teraz hneď, ale iba pod jedinou podmienkou."

„Súhlasím, ak budem mať jeho dušu v tomto okamžiku."

„Zober si jeho!" ukázal Lukáš prstom na Róberta. „A viac už naše mesto nechaj na pokoji. Chápeme sa?" démon sa zaradoval, zaburácal a začal vysávať dušu aj z chudáka Róberta. Andrea sa na to divadielko vyvalene dívala. Nemohla uveriť tomu čo sa práve odohráva pred jej očami, nemohla uveriť tomu čo práve spravil Lukáš, aby zachránil seba a ju, ju?

„Zbohom," zahlásil démon, keď už bol hotový a vyparil sa bez akéhokoľvek javu.

„Prepáč, prepáč," ospravedlňoval sa jej Lukáš. Rozviazal jej ruky, keď začul buchol. Otočil sa. Pred nimi ležalo nehybné telo Andreyného brata. Akonáhle ju Lukáš rozviazal, priplazila sa k nemu a začala ho hladiť po vláskoch. Skláňala sa k jeho tvári a plakala nad ním.

„Musíme vypadnúť," začal stepovať Lukáš. „A alebo mám zavolať políciu?" začal si nervózne obhrýzať nechty.

Andrea začula slabý kašeľ. Zodvihla sa z brata, pozeral sa na ňu.

„Žije," vhŕkla: „Ty žiješ!" naradostene ho začala objímať. Potom sa spamätala a začala ho prehľadávať, či náhodou nie je zranený. Bol úplne v poriadku. Narozdiel od nej. Všetko ju bolelo, štípance od opaska mala na celom tele. Toto však bola tá najlepšia správa pre ňu čo mohla zažiť.

„Poďme," povedala Lukášovi. Políciu volať nemala chuť ani ona. Ťažko by sa to vysvetľovalo, ak by to vôbec vedeli vysvetliť vo svoj prospech, bol by to zázrak, ale je zbytočné sa teraz s tým zaoberať. Zodvihla brata zo zeme a vyrazili na cestu späť do ich mesta. Lukáš ju išiel odprevadiť až domov. Len čo otvorili dvere na dome, tak zbadali svojho otca ako objíma matku, ktorá to už zrejme vôbec nezvládala.

„Mami," Andrea položila Miška na zem, ktorý sa k nej ihneď rozutekal. Otec sa šťastne na nich pozrel a zatiaľ čo sa matka radovala z Miška, tak podišiel k Andrey a Lukášovi.

 „Kto si? Kde ste boli? Čo ste robili? A čo sa to tu vlastne do piče deje?"

*Mery*

Toto bola predposledná časť, už bude iba epilóg. ;-)