Médium

Noc štvrtá

Sobotňajší deň ubehol, tak rýchlo a to nič nerobila. Celý deň preležala v posteli a premýšľala nad včerajšou nocou. Chcelo sa jej plakať, ale neučinila tak. To jej vôbec nedodávalo silu, skôr jej ju bralo. Konečne si to začala uvedomovať a rozhodla sa pre radikálny krok. Od pondelka sa všetko zmení. Zatiaľ mohla zostať v posteli a lámať si hlavu nad nevysvetliteľnými javmi v jej prítomnosti. Kto by jej len mohol pomôcť? Prečo sa jej to len deje? Vyskočila z postele a sadla si za počítač, otvorila stránku google. Ako prvé do nej napísala: duch. Nenašla nič čo by ju zaujalo pod týmto pojmom. Skúsila prízrak, ale to ju len upozornilo, že je to niečo fantastické, teda vymyslené. Čo však nemôže byť pravda, keďže ona to vidí naozaj alebo nie? Radšej zavrela celú kartu, ale potom si spomenula na slová Lukáša, teda na jedno slovo, ktoré ani poriadne nevedela čo znemená, a tak ešte raz otvorila novú kartu a napísala: aura. Ako prvé sa jej objavil odkaz na wikipédii, klikla naň a dozvedela sa, že je to nejaký jav okolo každého predmetu či živej bytosti, vraj je ťažko viditeľný voľným okom, ale niektorí jedinci ju dokážu vidieť, či cítiť alebo iným spôsobom zistiť jej žiarenie. Môže mať rôzne farby, ktoré určujú čo daný predmet, človek vyžaruje. Síce tomu nechápala a prišlo jej to ako úplná hovadina, pretože to aj tak nesúvisí s tým čo sa okolo nej deje. Chytila sa za hlavu a premýšľala. Duch, duchovia, zlý duchovia, prízraky, strašidlá, slednerman, o ňom už počula, ale bola to iba vymyslená postava na vystrašenie detí, tak išla ďalej, pretože tu sa deje niečo vážnejšie. Pohyb predmetov, zvuky, nočné mory. Nič čo by dávalo zmysel alebo nejaké vysvetlenie. Takto to nejde. Potrebuje sa s niekym porozprávať, kto sa tým zaoberá alebo vyzná. Farár? Veštica? Médium? Ako sa však dostane k tým pravým? Nemá kontakty, ani peniaze. Bolo jej nanič. Zbehla sa do kúpelne ovlažiť a dúfala, že sa dnešnú noc nič nebude diať, ale to si mohla iba priať, žiaľ nadprirodzenosť nezmizla, ale ukázala to svoje pravé čaro.

Ľahla si do postele. Malý Miško dnešnú noc chcel spať s mamičkou, a tak Andrea zostala sama. Sama so svojou nočnou morou a telefónom, ktorí je znovu oznamoval prichádzajúcu sms-ku.

Neznáme číslo: Ako veľmi sa bojíš?

Andrea: Prestaň! To už vôbec nie je sranda!

Neznáme číslo: Priznaj, že sa bojíš.

Andrea: Bojím sa!

V ruke sa jej rozozvučal mobil, ktorý oznamoval prichádzajúci hovor z neznámeho čísla. Roztraseným prstom potiahla gulôčku na stranu a priložila si ho k uchu, no na druhom konci bolo ticho. Po chvíľke začula praskanie, ktoré silnelo a pomedzi neho začula hlas dieťaťa, ktoré prosilo o pomoc.

„Kto ste? Čo robíte? A čo chcete odo mňa?" naštvala sa Andrea, ale aj so strachom na tele dokázala vypustiť otázky, na ktoré sa chcela dozvedieť odpovede.

„Za trinásť nocí zomrieš. Práve ti ubieha štvrtá," ozval sa chrapľavý hlas, ktorý ledva rozoznala, ale nič nebolo strašnejšie, než to čo jej oznámil. Neverila mu. Určite si z nej spolužiaci strieľajú, už len kvôli čudnému správaniu Lukáša. Prečo by práve ona mala zomrieť, a vôbec z akého dôvodu? Nič predsa neurobila! Hovor sa ukončil a ona zostala znovu sama so svojím strachom. Zakryla sa a snažila sa zaspať, ale nedarilo sa jej to, pretože stále počula nejaké praskanie, akoby sa niekto prechádzal po jej izbe, potom škrabanie na dverách šatníka či skákanie po streche, ale aj klopkanie na okenné sklo. Išla sa z tých zvukov zblázniť, aj keď si rukami zakrývala uši, počula ich, priam cítila ako sa jej zadierajú pod kožu a nedovolia jej zaspať. Chcú, aby sa bála, aby mala strach. Chcú ju dohnať na pokraj šialenstva. Chcú ju zabiť!

Zvrtla sa keď zacítila na svojej tvári studený dych. Otvorila oči, stretli sa jej s veľkými čiernymi. Rukou sa podoprela o vankúš a začala kričať. Pred ňou stálo malé dievčatko bez očí. Akonáhle Andrea spustila krik dievčatko sa zamihotalo a jeho tvár sa zmenila na krásnu detskú. To, ale nebolo všetko. Skôr než sa jej v izbe rozsvietilo svetlo, stihlo povedať: „Pomôž mi."