,,Vstávaj zlatko." zobudil ma mamin láskavý hlas.Pretrela som si oči zalepené slzami.,,Uh, už sme tu??" prikývla a otvorila dvere.Dnu sa vovalil chladný zvuk.Striaslo ma.Tesnejšie som si pritiahla sveter a vyšla za ňou von.Privinula si ma v takom tom mamičkovskom objatí. ,,Chvíľu budeme bývať tu- u tety Amandy.Môže byť?" Chcela som jej povedať, že som jej klamala a chcem sa vrátiť späť.Že tu nechcem byť.Že sa mi páčil náš starý dom.Ale nevyšlo zo mňa nič iné ako ,,Uhm."Vzdychla si a šla nosiť batožinu pred dvere.Šla som zatiaľ zaklopať tete Amande.
Naposledy som ju videla, keď som bola malá.Bývala som u nej tak často, ako to šlo.Vždy mi dovolila všetko a niekedy bláznila spolu so mnou.Taká šialená teta.Vtedy som ju volala Am a nebývala tu- v Londýne.Asi potrebovala zmeniť prostredie.
Otvorila mi s jej typickým úsmevom a vtiahla ma do svojho náručia.Voňala po klinčekoch.Tú vôňu som si pamätala a ako vidím, nezmenila sa. ,,Je mi to ľúto Leen." Tá prezývka zo starých čias mi vyčarila prvý úsmev odvtedy čo....Nemysli na to.A vtedy sa znova stratil.Odtiahla sa odomňa a poprezerala si ma od hlavy po päty. ,,Vyrástla z teba pekná slečna Leen." ,,Vďaka teta Am." Tiež sa usmiala nad tou prezývkou. ,,Haló, čo keby ste mi pomohli??Trkotať môžte aj potom.." Spolu sme teda začali nosiť kufre a krabice dovnútra.Mama zaplatila sťahovákom a auto odfrčalo.Tetin dom bol ako vždy zariadený dizajnovo a čo najmodernejšie.Vidím, že nič sa na nej nezmenilo. ,,Leen izbu ma hore na konci chodby!" zakričala ešte a s mamou sa zavreli v obývačke.Bohvie o čom sa zase idú rozprávať.Vzala som si kufre a krabice a odniesla ich do svojej izby.Dnes som nemala náladu vybalovať.Vlastne som nemala náladu na nič..Ale to je asi všetkým jasné.Z puzdra v kufri som vytiahla gitaru a sadla si na širokú parapetu pri okne.Odhrnula som závesy.Mala som výhľad na záhradu.Otvorila som okno.Dnu sa vovalil večerný vzduch a miešal sa s izbovým.Naskočili mi zimomriavky, no nevšímala som si to. ,,Ach ocko.." zdvihla som hlavu ku hviezdam. ,,Keby si tu tak mohol byť..Vedel by si čo mám urobiť..." Po tvári sa mi skotúľala slza, keď som si spomenula, čo mi raz povedal ... ,,Máš vlastnú hlavu srdiečko.A ja viem, že môj anjelik dokáže všetko..Aj spraviť správne rozhodnutie ak bude treba..." ,,No ja neviem či to bolo správne rozhodnutie ocko.." vzlykla som.Do ruky som vzala gitaru a začala hrať a spievať.
I've tried to ask mysel
Should I see someone else?
I wish I knew the answer
But I know if I go now
If I leave and I'm on my own tonight
I'll never know the answer
Midnight doesn't last forever
Dark turns to light
Heartache flips my world around
I'm falling down,down,down that's why
It makes your lips, so kissable
And your kiss, unmissable
Your fingertips so touchable
And your eyes
Irresisistible ......
A po tejto pesničke už nič nezabránilo mojim emóciám vyjsť na povrch.Myslela som, že už nikdy neprestanem plakať.....
YOU ARE READING
Suspensive (Sk- Zayn Malik)
FanfictionLebo život nie je prechádzka ružovou záhradou... Lebo nie všetci vedia, čo chcú...