Suspensive (Sk- Zayn Malik)

Without you

Zayn:

Už sú to mesiace,no príde mi to ako roky...

Prečo stále odchádzaš?Nemala si vôbec odísť...

Cítim sa tu sám a nenachàdzam slova,

už viac nikde sa necítim ako doma.

Bez teba už nemá zmysel vôbec nič

Màm chuť kričať,všetko je gýč.

Moje srdce nežije,zachvàtil ho kŕč.

Viem,že už nikdy nebudem ten istý muž.....

V hlave sa mi vynárali slovà k novej klavírnej piesni.No neboli veselé.Boli beznádejne smutné.Nasiaknuté bolesťou.Mojou bolesťou.

Pamätám si to, akoby to bolo včera.Tancovali sme solu na bále.Nemohol som z nej spustiť oči.V tých šatách vyzerala ako princezná.Bohyňa môjho srdca.No najviac ma priťahoval jej úsmev.Ten krásny zjav,čo sa jej objaví na perách vždy,keď je pri mne.Je to nádherný pocit,vidieť ako robíte radosť inému človeku už len tým,že ste.Určite to poznáte.A vtedy....vtedy som bol naozaj presvedčený,že už sa nič zlé nemôže stať.Veď predsa len sme si toho prežili dosť: hádky,ublíženie aj odchod.Myslel som si,naozaj som v to dúfal,že už nič horšie nepríde.Že už nikdy nebudeme bez seba.Že budeme stàle spolu.Že sa vezmeme,kúpime si domček a budeme mať deti.Jeden myslel.....A čo z toho bola pravda?Nič.Prišlo to najhoršie,čo mohlo.Sme od seba vzdialený milióny kilometrov,lebo nestojí hneď vedľa mňa.Nie sme spolu.Neviem či ju ešte niekedy uvidím v svadobných šatách.Či niekedy budeme spolu vyberať náš dom snov.Náš domov.A uvidím jej smiech,keď nás budú nahaňať naše deti?Neviem.Neviem ani kde je a či vôbec žije.Všetko sa pokazilo.Ešte pred pár mesiacmi sme sa spolu smiali,cítil som jej dotyky a bozky,ktoré ma napĺňali túžbou.Túžbou po nej...A teraz?Stratil som zmysel svojho života.

Ešte v ten deň,čo sme sa rozlúčili som bol ten najšťastnejší človek na Zemi.Bolo to dovtedy,dokým mi nezavolala jej mama.Bol večer a nevedel som,čo sa deje.Jej hlas bol uplakaný a súril ma,aby som prišiel čo najrýchlejšie.Tak som to teda urobil.O pár minút som stàl pred ich domom.Zaklopal som na dvere a čakal. ,,Ahoj Katherine."pozdravil som ju a žiarivo sa usmial.No keď som uvidel výraz na jej tvári,úsmev mi zmizol z pier. ,,Ach Zayn...."tuho ma objala.Zmätene som sa odtiahol. ,,Čo sa deje?" Nič nepovedala.Vzala ma za ruku a ťahala do Cathinej izby.Bola pràzdna.Vtedy mi to neprišlo nijako zvláštne...Doviedla nás k jej posteli,ktorú som už dôverne poznal a spolu sme si sadli.Vzala moje ruky do svojich dlaní a pevne ich stisla. ,,Ja...ja ti musím...niečo povedať."Pobádal som ju pohľadom.Niečo ju strašne vykoľajilo a ja som chcel vedieť čo. ,,Cathleen....ona......ona..."nevedela to zo seba dostať.Stačilo mi to meno a výraz jej tváre a dal som si dve a dve dohromady. ,,Čo je s Cath?"zašepkal som.Páčilo sa mi to čoraz menej a menej. ,,Ona....oni..................uniesli ju."dopovedala a rozplakala sa.Privinul som si ju k sebe tak ako Cath,keď bola smutná.Rukou som ju hladil po chrbáte a utešoval ju.Bolo to však zbytočné.Uniesli ju.Jej dcéru.To je najhoršia nočnà mora každého rodiča.A bolo mi jasné,že keď je to také ťažké pre mňa,o to ťažšie to musí byť pre ňu......

V ten deň sa všetko zmenilo.Všetko sa obrátilo naruby.Deň bol pre mňa nocou a noc dňom.Moje slnko vychádzalo na západe a zapadalo na východe.A môj život sa z šťastného zmenil na život plný utrpenia.

Každý večer som sa modlil,aby som ju našiel.Pýtal som sa Boha prečo nám to stàle robí.Čím sme si to zaslúžili.Čo takého zlého sme urobili.Nič.

Ticho.Samota.Prázdno.Svet bez svetla.Pomaly upadám do temnoty.Obklopuje ma tma.Nemôžem zastaviť pád.Padám stále hlbšie a hlbšie do bezodnej priepasti.Obklopujú ma iba otázky.Žiadne odpovede a milión otázok. Je to iba napodobenina života.Iba bublina plná utrpenia.Tak takýto teda je.Takýto je život bez teba,moja láska.

Teraz neviem či mám hovoriť 'tradá' alebo plakať.Neviem či aj vám,ale príde mi to strašne dojímavé,až sa mi chce plakať.Vraj je to dobré znamenie,keď vo vás takéto niečo vyvolàva emócie.Tak dúfam,že niesom jedinà dojatà..S láskou ja :*